1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), § 127 ods. 4 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného M. K. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 4. novembra 2014, sp. zn. 3T/92/2014, bol obvinený M. K. uznaný za vinného v bode 1/ zo spáchania zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), § 127 ods. 4 Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že 1/ v období odo dňa 05.12.2013 až do 02.02.2014 v meste G. na ulici X. Z. v obytnom dome č. XXXX/X v priestoroch bytu č. X nachádzajúcom sa na druhom poschodí, kde v tom čase žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou O. K., nar. XXXX, a starou mamou W. Z., nar. XXXX, opakovane pod hrozbou násilia, fyzickej likvidácie, slovnými vulgárnymi vyhrážkami, škrtením a bitím nútil O. K. a W. Z., aby mu vydali finančné prostriedky v rôznych výškach, prvotne v sume 30 €, neskôr požadoval sumy 40,- € až 50,- €, naposledyv sume 60,- € za účelom nákupu omamných látok a pre osobnú potrebu, v prípade, keď O. K. a W. Z. mu odmietli vydať finančné prostriedky, tak ich opakovane fyzicky napádal, v dôsledku čoho O. K. a W. Z. mu z obavy o svoje zdravie a život tieto finančné prostriedky nakoniec vydali, pričom uvedeným konaním spôsobil O. K. a W. Z. len drobné zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, pričom k takémuto konaniu obvineného dochádzalo v podstate každý deň a trvalo až do 02.02.2014, kedy matka obvineného O. K. z obavy o svoj život a zdravie podala osobne trestné oznámenie na svojho syna M. K. na Odbore kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, 2/ dňa 03.02.2014 v čase asi o 15.15 hod. v meste G. v priestoroch bytu nachádzajúceho sa na ulici X. Z. č. X prechovával igelitový sáčok, v ktorom sa nachádzal sušený rastlinný materiál - konopa s hmotnosťou 652 mg obsahujúca viac ako 20 mg účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC), ktoré je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť ľudskú psychiku, čo zodpovedá 2 (dvom) obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktorú si zadovážil od neznámej osoby a prechovával pre vlastnú potrebu, pričom rastlina rodu Cannabis (konopa) je zaradená v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok. Za to bol obvinený M. K.
2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený M. K. odvolanie. Krajský súd v Trnave o ňom rozhodol uznesením z 10. februára 2015, sp. zn. 3To/147/2014, tak, že ho
por. zamietol. Obvinený M. K. podal prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Mateja Csenkyho dovolanie smerujúce proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu z 10. februára 2015, sp. zn. 3To/147/2014. Ako dôvody dovolania obvinený uplatnil tie
1 písm. c), písm.
1 písm. c) Tr. por. obvinený tvrdil, že súdy sa nedostatočne vysporiadali s argumentáciou obhajoby, pričom neprihliadli na niektoré závažné argumenty, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie viny a s tým súvisiaceho ukladania trestu. Napadnuté rozhodnutia súdov nemožno považovať za preskúmateľné a riadne odôvodnené, čím mu bolo odopreté právo voči nim riadne argumentovať. Právo na obhajobu obvineného malo byť zásadným spôsobom porušené tiež tým, že znalecký posudok MUDr. Dany Šedivej a MUDr. Marty Pavlíkovej nemožno považovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom, a to vzhľadom na neskoré doručenie uznesenia o pribratí týchto znalkýň do konania jeho obhajkyni. Pokiaľ ide o dôvod dovolania
1 písm. h) Tr. por. namietal obvinený postup súdov pri ukladaní trestu
ustanovení § 41 ods. 1, ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zák., v dôsledku ktorého došlo k uloženiu trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V danom prípade mu súd nemal ukladať trest za použitia tzv. asperačnej zásady, a to predovšetkým s ohľadom na vykonané dokazovanie a stav dôkaznej núdze vo vzťahu k skutku pod bodom 1/ obžaloby. Domáhal sa aj toho, že vo vzťahu k bodu 2/ obžaloby učinil vyhlásenie o vine a do úvahy tak prichádzalo mimoriadne zníženie trestu. Poukázal tiež na to, že súd nezohľadnil existenciu viacerých poľahčujúcich okolností. Čo sa týka dôvodu dovolania
1 písm. i) Tr. por. obvinený uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že vo vzťahu k skutku v bode 1/ obžaloby boli jediným priamym dôkazom výpovede svedkýň - poškodených O. K. a W. Z.. Tieto však boli zo strany súdu nesprávne vyhodnotené, nakoľko uvedené dôkazy nemohli postačovať na vyslovenie záveru o jeho vine a zároveň nemohli viesť k záveru, že by sa týmto svojim konaním dopustil trestného činu vydierania. Za daného skutkového a právneho stavu bolo na mieste oslobodiť ho spod obžaloby, prípadne zmeniť právnu kvalifikáciu skutku v bode 1/ obžaloby. Záverom obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona
1 písm. c), písm.
1 Tr. por. K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava v tom smere, že s dôvodmi a tvrdeniami uvádzanými obvineným a jeho obhajcom sa nemožno v žiadnom prípade stotožniť. Mal za to, že sú dané dôvody na odmietnutie dovolania
por. zistil, že podané dovolanie nie je dôvodné a
c) Tr. por. ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvody dovolania
1 písm. c), písm.
Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku. Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
Trestného poriadku a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Trestného poriadku, alebo zamietne
1 Trestného poriadku bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).
1 písm.
1 písm. c) Tr. por., týkajúcich sa nedostatočného vysporiadania sa s argumentáciou obhajoby a neprihliadnutím na niektoré jeho závažné tvrdenia, najvyšší súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že obvinený mal v konaní pred súdom možnosť navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, čo napokon aj využil a o týchto návrhoch súdy aj zákonným spôsobom rozhodli. Taktiež všetky ostatné práva, ktoré sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli v predmetnej veci riadne zabezpečené. Platí to aj o znaleckom posudku MUDr. Dany Šedivej 17/2014 a MUDr. Marty Pavlíkovej 20/2014 z
1 písm. c) Tr. por. teda nie je splnený. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. obvinený namietal, že znalecký posudok MUDr. Dany Šedivej a MUDr. Marty Pavlíkovej nemožno považovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom. K tomu dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že túto námietku dovolateľ nesprávne podradil pod dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Uvedená námietka by mohla napĺňať dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. g) Tr. por. K porušeniu práva na spravodlivý proces by pritom mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého vykonanie sa spochybňuje. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania), je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní a súdu znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán v porovnaní s množstvom, kvalitou a závažnosťou tých dôkazov, ktoré už boli vo veci vykonané. Najvyšší súd ustálil, že na zistenie skutkového stavu v tejto veci boli súdom všetky dôkazy vykonané zákonným spôsobom a zároveň v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. náležite vyhodnotené. Rovnako tak znalecký posudok MUDr. Dany Šedivej 17/ a MUDr. Marty Pavlíkovej 20/2014 z 22. apríla 2014, ČVS:ORP-138/1-VYS-TT-2014 Kh, bol vykonaný zákonne. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. tak nie je splnený.
1 písm. h) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Tr. por. najvyšší súd uvádza, že trest bol obvinenému uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby a bol mu uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon pripúšťa za prejednávaný trestný čin uložiť. S dovolacou námietkou spočívajúcou v tvrdení, že súd nemal v danom prípade ukladať trest za použitia tzv. asperačnej zásady, sa z dôvodu nesprávneho podradenia pod dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. bude najvyšší súd zaoberať nižšie v spojitosti s dovolacím dôvodom
1 písm. i) Tr. por. Pokiaľ ide v tejto trestnej veci ďalej o zváženie mimoriadneho zníženia trestu
1 Tr. zák. k tomu dovolací súd len uvádza, že nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá žiadny dovolací dôvod. Najvyšší súd sa na tomto mieste nebude zaoberať ani namietaným nezohľadnením ďalších poľahčujúcich okolností. Nad rámec potrebného pre rozhodnutie však uvádza, že súdy postupovali za správnej aplikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. je potrebné taktiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané
3 Tr. por.). Povedané inými slovami, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať (dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne a v značne obmedzenom rozsahu, keď môže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď § 379 ods. 2 Tr. por.). Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety § 317 ods. 1 Tr. por. však nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Z kontextu vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tvrdenia obvineného M. K. stoja zjavne mimo uplatnený dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. ako i akéhokoľvek iného uplatniteľného dovolacieho dôvodu, keď smerovali len k nesprávnosti a neúplnosti skutkových zistení, rozsahu dokazovania a hodnoteniu dôkazov, a preto sa nimi nie je potrebné bližšie zaoberať. To isté platí aj o namietanom nepriznaní ďalších poľahčujúcich okolností obvinenému, pretože ako už bolo aj vyššie uvedené, najvyšší súd nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Dovolací súd nezistil pochybenia zo strany súdov nižšieho stupňa ani pri ukladaní trestu obvinenému. Súdy prvého a druhého stupňa zistili u obvineného jednu priťažujúcu okolnosť a jednu poľahčujúcu okolnosť. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol teda rovnaký. Zároveň však bolo zistené, že obžalovaný viacerými skutkami spáchal dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom. Okresný súd Trnava postupoval zákonným spôsobom, keď ukladal úhrnný trest, a to
tzv. asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., keď upravil trestnú sadzbu tak, že jej hornú hranicu za najprísnejší trestný čin zvýšil o jednu tretinu a následne v takto upravenej trestnej sadzbe uložil trest. Najvyšší súd v tomto smere bližšie odkazuje na odôvodnenie na str. 8 rozsudku Okresného súdu Trnava zo
1 písm. i) Tr. por. nie je splnený. S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.