tejto argumentácie okresný prokurátor záverom navrhol, aby najvyšší súd pre zrejmú nedôvodnosť odmietol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. Obvinený dodatočne ďalším podaním, ktoré bolo doručené najvyššiemu súdu dňa
1, ods. 2 Tr. por., na príslušnom súde v rámci zákonom stanovenej lehoty podľa § 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por., proti prípustnému rozhodnutiu
1, ods. 2 písm. h/ Tr. por., spĺňajúc všetky obsahové náležitosti kladené zákonom v § 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Keďže v predloženom dovolaní absentuje chyba pre jeho formálne odmietnutie
a/, písm. b/ alebo písm. d/ až písm. f/ Tr. por., najvyšší súd podrobil napadnutý rozsudok vecnému prieskumu a zistil, že dovolanie obvineného do výroku o treste je dôvodné. Výrok o vine je už právoplatný a nie je ho možné dovolaním napadnúť, okrem dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorý obvinený neuplatnil.
1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ - písm. j/ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, - písm. l/ priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, - písm. k/ pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, - písm. n/ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa odseku 7 tohto paragrafu ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa odseku 2 písm. d/ tohto ustanovenia súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podľa odseku 3 písm. d/ tohto ustanovenia pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Krajský súd tieto zásady pri ukladaní trestov nerešpektoval, v dôsledku čoho boli nesprávne použité iné citované hmotnoprávne ustanovenia a uložené prísne tresty nezodpovedajú rozsahu následku, sú skôr neadekvátne k okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Z podstaty podaného dovolania vyplýva, že sa ním obvinený, v časti výroku o treste odňatia slobody, domáha právneho stavu zavedeného rozsudkom okresného súdu v spôsobe aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Tr. zák. In concreto, kým okresný súd uložený trest odňatia slobody obvinenému mimoriadne znížil podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, § 37 písm. h/ Tr. zák., odvolací súd toto moderačné oprávnenie aplikoval per analogiam iba podľa § 39 ods. 2, písm. d/, ods. 4 Tr. zák. Podstata uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., (poradí druhá veta, druhá alternatíva), teda v predmetnej veci spočíva v námietke nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia pri ukladaní trestu. Vychádzajúc z podaného dovolania, ako aj z rozsudku krajského súdu, niet sporu o tom, že Trestný poriadok v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. umožňuje súdu analogicky mimoriadne znížiť iba dolnú hranicu trestu postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. (k tomu viď R 44/2017). Pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zák., umožňujúcom znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu maximálne o jednu tretinu (s výnimkou pri trestných činoch uvedených v § 39 ods. 3 písm. a/ Tr. zák.), však treba mať súčasne na pamäti, že tento postup neplatí absolútne, nakoľko ak sú vo veci splnené aj iné dôvody (kumulatívne) pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 Tr. zák. (súbeh dôvodov), potom súd môže znížiť dolnú hranicu výraznejšie, a to aj podľa kritérií precizovaných v tretom odseku označeného ustanovenia. Dovolací súd, vychádzajúc z ustáleného skutkového stavu okresným súdom, ktorým je striktne viazaný (
1 písm. i/ Tr. por., dikcie vety za bodkočiarkou), konštatuje, že rozsudkom krajského súdu pri ukladaní trestu odňatia slobody obvinenému došlo k porušeniu hmotnoprávnych ustanovení, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to v takej intenzite, ktorá napĺňa atribúty uplatneného dovolacieho dôvodu. Pri skutkových zisteniach, ktoré v tejto veci ustálil okresný súd (keďže odvolací súd samostatné dokazovanie nevykonával), bolo pri použití mimoriadneho zmierňovacieho inštitútu, na mieste aplikovať aj § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. Konštatácia odvolacieho súdu o absencii dôvodov na použite naposledy označeného ustanovenia, je pritom popretím nielen rozhodných skutkových okolností, ale aj porušením zásad pre ukladanie trestu
1, ods. 4 Tr. zák. Najvyšším súdom načrtnutý postup dostatočne zohľadňuje skutočnosť, načo poukázal už súd I. stupňa, že v prípade obvineného ide o bezúhonnú osobu s usporiadanými rodinnými pomermi, dobrej povesti, ktorá v priebehu celého trestného konania, ešte pred vznesením obvinenia, v procesnom postavení svedka, zaujímala výrazne kritický postoj k svojej protiprávnej činnosti. V prospech uvedeného svedčí aj to, že obvinený aktívne napomáhal objasneniu skutku, ku ktorému sa v plnej miere priznal, prejavil nad svojim konaním ľútosť, pričom aj čiastočne (nie bagateľne) splnil svoju povinnosť uhradiť dlžnú daň z pridanej hodnoty. V tomto kontexte sa pritom žiada primerane poukázať na okolnosť, že zákonodarca v prípade splnenia podmienok účinnej ľútosti podľa § 86 písm. e/ Tr. zák. uprednostňuje zánik trestnosti činu (zásadu ultima ratio) pred trestným stíhaním páchateľa. Odvolací súd mal okrem toho pri svojom rozhodovaní zobrať zreteľ aj na to, že obvinený sa stal stopercentným vlastníkom spoločnosti R., s.r.o., až po tom, čo inkriminovaná trestná činnosť už bola dokonaná. Spoluvlastník tejto spoločnosti podľa údajov v trestnom spise (I., voči ktorému sa neviedlo ani nevedie trestné stíhanie v tejto veci) sa prestal v spoločnosti angažovať v apríly
čl. 6 ods. 1 Dohovoru (k tomu viď primerane rozsudok Európskeho súdu pre ľudské páva z
podmienky vyplývajúcej z § 371 ods. 5 Tr. por., viažucej sa na uplatnený dovolací dôvod, keďže použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. (potenciálne zníženie dolnej hranice trestu na 2 roky) sa otvára možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 a nasl. Tr. zák., resp. podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
Tr. zák. Najvyšší súd vedomý si vlastnej judikatúry (R 5/2011, R 51/2014) dodáva, že túto nemožno aplikovať na posudzovanú trestnú vec, keďže v danom prípade sa obvinený nedomáha uplatnenia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu
zák., ale len iného spôsobu aplikácie tohto ustanovenia, a to v závislosti na skutkových záveroch prijatých okresným súdom, ktoré odvolací súd bez vykonania dokazovania prehodnotil v neprospech obvineného, za súčasnej absencie ustanovení upravujúcich spôsob ukladania trestu aj za použitia zmierňovacích ustanovení. V súvislosti s tým, dovolací súd zdôrazňuje, že oproti predchádzajúcej právnej úprave sa rozširujú možnosti takéhoto postupu súdu, napr. v konaní o dohode o vine a treste (ale aj prijatie vyhlásenia obvineného, ako na to poukázal krajský súd), alebo v prípade pomoci páchateľa pri objasnení závažnej trestnej činnosti. S prihliadnutím na rozšírenie systému trestov a na zakotvenú podpornú úlohu trestu odňatia slobody, ustanovujú sa aj minimálne hranice iných druhov trestov, pod ktoré súd nesmie daný druh trestu uložiť ani v prípade ukladania trestu pod všeobecnú dolnú hranicu daného druhu trestu. Zákon nevylučuje, aby vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa súd uložil trest pod pôvodnú dolnú hranicu (ktorá bola predtým súdom zvýšená, napr. podľa príslušných odsekov § 38 Tr. zák.) prípustnej trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona, k čomu však v danom prípade nedošlo. Napriek tomu, že konajúce súdy v odôvodneniach rozhodnutí konštatujú okolnosti prípadu, a to že obvinený už v procesnom postavení svedka a neskôr ako obvinený sa priznával k spáchaniu skutkov, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie, toto konanie úprimne oľutoval, čiastočne splnil daňové povinnosti za situácie, že obchodný partner vybral časť firemných finančných prostriedkov, ale krajský súd týmto okolnostiam nedal patričný výraz pri aplikácii mimoriadneho zníženia trestu. Rovnako tomu bolo aj pri konštatovaní pomerov páchateľa, kde okresný i krajský súd zhodne uviedli, že obvinený je osobou netrestanou, nenarušenou a schopnou nepokračovať v trestnej činnosti. Teda, že nie je potrebné na neho vplývať trestom odňatia slobody podľa trestnej sadzby uvedenej v § 277 ods. 4 Tr. zák., ale že postačí mimoriadne zmiernený trest odňatia slobody. Odvolací súd však opäť uložil, síce za použitia § 39 Tr. zák. mimoriadne zmiernený trest, ale podstatne sprísnenej vo vzťahu, ktorý mu uložil prvostupňový súd, a to v rozpore so zistenými okolnosťami prípadu a pomermi páchateľa. Pritom pomery páchateľa charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. V tomto smere krajský súd precenil odvolanie prokurátora v neprospech páchateľa, prehliadol správnu argumentáciu okresného súdu (samozrejme okrem uvedených menej podstatných pochybení) ohľadne výroku o treste a správny procesný postup tohto súdu vedúci k zákonnej sankcii, a uložil sankcie, ktoré nezodpovedajú spravodlivému procesu. Odhliadnuc od uplatnených dovolacích námietok, pozornosti najvyššieho súdu neušiel ani zrejmý rozpor v znení výrokovej časti ukladajúcej trest odňatia slobody s odôvodnením rozhodnutia. Vo výroku totiž absentuje akýkoľvek údaj o zistení či nezistení poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností - odkázaním na príslušné ustanovenie § 36 až § 38 Tr. zák. (zo znenia výroku teda nie je vôbec zrejmé, či sa krajský súd pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vôbec zaoberal), pričom odvolací súd v odôvodnení rozsudku (na str. 11) konštatuje prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. por. V nadväznosti na uvedené, považuje najvyšší súd za potrebné zvýrazniť, že predmetný výrok by z hľadiska zákonných kritérií pre ukladanie trestu podľa § 34 ods. 4, § 38 ods. 2 Tr. zák. neobstál ani v prípade faktického nezistenia žiadnej z okolností upravených v § 36 a § 37 Tr. zák. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je totiž potrebné vo výroku o treste vyjadriť aj v prípade nezistenia žiadnych poľahčujúcich či priťažujúcich okolností, a to uvedením § 38 ods. 2 Tr. zák., pretože z toho bude zrejmé, že súd skutočne postupoval
ustanovenia § 38 Tr. zák. a zisťoval pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25. mája 2010, sp. zn. 1To/50/2010, prijatý ako judikát trestnoprávneho kolégia tohto súdu pod č. Jtk 13/10). V posudzovanom prípade zo strany krajského súdu sa tak nestalo. Nedôslednosť krajského súdu pri zisťovaní splnenia všetkých zákonných podmienok potrebných pre ukladanie trestov sa prejavila aj v tom, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ani formálne z rozsudku okresného súdu neprevzal do výroku o treste a neskúmal, či u obvineného nie sú prítomné aj ďalšie poľahčujúce okolnosti, najmä podľa § 36 písm. k/ Tr. zák. (čiastočná úhrada dane), písm. n/ Tr. zák. (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v prípravnom konaní), čo oba konajúce súdy síce konštatovali, ale iba v odôvodnení rozhodnutí, bez hmotnoprávneho vyjadrenia vo výrokovej časti. Za povšimnutie tiež stojí skutočnosť, že odvolací súd napadnutým rozsudkom podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák. uložil obvinenému trestu zákazu činnosti vo výmere 6 rokov, teda o 2 roky menej než okresný súd. Odvolanie prokurátora v tejto veci pritom smerovalo do všetkých výrokov o treste okresného súdu v neprospech obvineného, ktoré prokurátor následne zúžil len na výrok o treste odňatia slobody v tom smere, aby odvolací súd neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. Uvedené preukazuje, že krajský súd nerešpektoval prvú vetu ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. Podľa neho, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. K uvedenému je potrebné uviesť ešte to, že prokurátor v odvolaní, ale ani vo vyjadrení k dovolaniu obvineného nepoukázal na pochybenia, ktoré dovolací súd týmto rozhodnutím vytkol. Sumarizujúc, nakoľko predmetné dovolanie bolo podané obvineným, a teda v jeho prospech, pričom v ňom uplatnené dovolacie námietky považuje najvyšší súd za zjavne preukázané a zrejmé, vedúce k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1 Tr. por., rozhodol v tejto trestnej veci podľa § 382a Tr. por. na neverejnom zasadnutí, spôsobom, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Krajský súd v novom konaní nemôže uvedené pochybenia napraviť v neprospech obvineného
2 Tr. por. Dovolací súd zároveň dodáva, že v tejto veci nerozhodoval postupom podľa § 380 ods. 2 Tr. por., keďže zistil, že doposiaľ obvinený nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený zrušeným rozsudkom krajského súdu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.