← Slovensko

zdržanie sa nekalosúťažného konania, náhradu škody a iné

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obo/20/2018 Identifikačné číslo spisu: 1011899472 Dátum vydania rozhodnutia:

  1. augusta 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobcu: 1/ FIVE X a. s. v konkurze, so sídlom Poľnohospodárska 24, Bratislava, IČO: 31 340 831, 2/ LEMIKON LIMITED, so sídlom Georgiou A, 83 1st floor, Potamos Germasogeias, P.C. 4048, Limassol, Cyprus, zastúpeného JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 47 233 931, proti žalovanému: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 31 340 822, zastúpenému Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, náhradu škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a poskytnutie primeraného zadosťučinenia, o odvolaniach žalobcu 2/ a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
  2. apríla 2018, č. k. 7Cbs/1/2011-2047, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  3. apríla 2018, č. k. 7Cbs/1/2011-2047 vo výroku I. ukladajúcom žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 7.852.123,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 7.852.123,50 eura od
  4. novembra 2003 do zaplatenia, m e n í tak, že žalobu žalobcu 2/ v tejto časti z a m i e t a. II. Vo výroku II., ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, rozsudok v časti napadnutej žalobcom 2/ p o t v r d z u j e . III. Žalovanému sa voči žalobcovi 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O d ô v o d n e n i e
  5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
  6. apríla 2018, č. k. 7Cbs/1/2011-2047 uložil v prvom výroku žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 7.852.123,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 7.852.123,50 eura od
  7. novembra 2003 do zaplatenia, a to všetko v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. Tretím výrokom priznal žalovanému proti žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a štvrtým výrokom žalovanému priznal proti žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,35 %.
  8. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 1 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1, § 19, § 20, § 44 ods. 1 a 2, § 53, § 369 ods. 1 a 2, § 373, § 508 ods. 1 a 2, § 509 ods. 1, § 757 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), § 420, § 442 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), § 1 ods. 1, § 12 ods. 2, § 16 ods. 1 a 14, § 18, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, § 30 ods. 1 a 2, zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení účinnom do
  9. decembra 2001 a § 3a ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení účinnom od
  10. januára 2002 (ďalej aj ZoZ).
  11. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca (z dôvodu prehľadnosti bude v ďalšom texte odôvodnenia žalobca 1/ a žalobca 2/ označovaný ako „žalobca“ s tým, že peňažné nároky sa týkajú žalobcu 2/ a zdržovací nárok, ako aj nárok na primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa týka žalobcu 1/ - pozn. odvolacieho súdu) sa v konaní domáhal nárokov z porušenia svojich práv nekalosúťažným konaním žalovaného, ako aj nárokov z porušenia práv k ochranným známkam žalobcu tvrdiac, že žalovaný bez súhlasu žalobcu používal know-how vzťahujúce sa na prevádzkovanie číselných lotérií a hier patriace žalobcovi, a tiež bez právneho dôvodu užíval označenia zhodné s ochrannými známkami zapísanými pre žalobcu. Uvedené konanie žalovaného považoval žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, a teda za zakázané, posúdiac postavenie žalobcu a žalovaného v súvislosti s prevádzkovaním hier a lotérií ako súťažiteľov v hospodárskej súťaži. Žalobca sa tiež domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa prevádzkovania číselných lotérií pod označeniami ŠPORTKA, ŠANCA a MATES a využívania know- how žalobcu v súvislosti s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier, ako aj priznania primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia žalovaného uverejneného v slovenských denníkoch. Nakoniec sa domáhal peňažných nárokov, a to náhrady škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nevyplatením licenčných poplatkov za užívanie označení zhodných s jeho ochrannými známkami a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej hodnote know- how žalobcu, vzťahujúceho sa na prevádzkovanie číselných lotérií a hier a získaného prevádzkovaním číselných lotérií žalovaným, pod označeniami zhodnými s ochrannými známkami žalobcu.
  12. Žalobca výšku ním uplatnených peňažných nárokov na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia a ich príslušenstvo počas konania menil tak, že do rozhodnutia súdu prvej inštancie rozsudkom z
  13. marca 2007 č. k. 29Cb/1/00-1117 sa žalobca domáhal, okrem uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa protiprávneho konania zdržovacím výrokom aj poskytnutia primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, náhrady škody vo výške 425.451.700,- Sk, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.003.279.719,- Sk, a to pri peňažných plneniach aj s úrokmi z omeškania vo výške 16,50 % p. a., 17,75 % p. a., resp. 18,80 % p. a. Súd prvej inštancie citovaným rozsudkom vyhovel žalobe v časti zdržovacieho výroku ukladajúceho povinnosť žalovanému zdržať sa využívania know-how v súvislosti s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier. V časti zdržovacieho výroku, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa prevádzkovania číselných lotérií, súd žalobu žalobcu zamietol. Súd zaviazal žalovaného poskytnúť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a vo vzťahu k uplatneným peňažným nárokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.003.279.719,- Sk spolu s príslušenstvom, z toho sumu vo výške 425.451.700,- Sk priznal súd žalobcovi titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla používaním označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu ŠPORTKA, ŠANCA a MATES žalovaným (priznaná peňažná suma zodpovedala neuhradeným licenčným poplatkom za obdobie od
  14. januára 1996 do
  15. septembra 2002) a titulom bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným neoprávneným používaním know-how žalobcu pri prevádzkovaní číselných lotérií, priznal súd žalobcovi proti žalovanému sumu vo výške 109.404.000,- Sk (zodpovedajúcu hodnote know-how) a vo výške 468.424.019,- Sk (zodpovedajúcu zisku žalovaného z prevádzkovania číselných lotérií a hier, po odpočítaní zisku realizovaného žalovaným z používania označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu). Vo zvyšku peňažných nárokov, teda v sume 425.451.700,- Sk (uplatnených titulom bezdôvodného obohatenia) súd žalobu žalobcu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Odvolací súd svojím rozsudkom zo
  16. augusta 2008, č. k. 3Obo/141/2007-1236 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol o trovách konania.
  17. Generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním rozsudok súdu prvej inštancie z
  18. marca 2007 č. k. 29Cb/1/00-1117 v časti jeho zdržovacieho výroku, vo výroku, ktorým bolo priznané žalobcovi primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia, vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.003.279.719,- Sk s príslušenstvom ako aj vo výroku o náhrade trov konania. Súčasne napadol mimoriadnym dovolaním aj rozsudok odvolacieho súdu zo
  19. augusta 2008, č. k. 3Obo/141/2007-1236 v časti, v ktorej potvrdil vyhovujúci zdržovací výrok, výrok o priznaní primeraného zadosťučinenia a výrok o peňažnom plnení súdu prvej inštancie, ako aj v časti, v ktorej odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania. Generálny prokurátor mimoriadnym dovolaním nenapadol výrok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobcom uplatnený nárok vo výške 425.451.700,- Sk s príslušenstvom a časť zdržovacieho výroku, a súčasne mimoriadnym dovolaním nebol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým zamietajúci výrok súdu prvej inštancie potvrdil, teda v zamietajúcej časti o zaplatenie 425.451.700,- Sk s príslušenstvom, ako aj v časti, v ktorej bol zdržovací výrok zamietnutý, nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o mimoriadnom dovolaní rozhodol rozsudkom z
  20. novembra 2010 č. k. 1MObdoV/22/2008-1526 tak, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, v časti smerujúcej proti rozsudku súdu prvej inštancie a rozsudku odvolacieho súdu, ktorou žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 14.122.409,21 Eur (t. j. 425.451.700,- Sk) zamietol, v ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom z
  21. októbra 2011 sp. zn. III.ÚS 212/2011 vyslovil, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  22. novembra 2010 č. k. 1MObdoV/22/2008-1526 bolo porušené základné právo spoločnosti TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s. a súčasne sťažnosťou napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Predmetom konania tak zostal žalobcom uplatnený nárok na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek, aj čiastkového, využívania znalostí alebo skúseností tvoriacich predmet know-how žalobcu týkajúceho sa organizácie, herných plánov a pravidiel číselných a stávkových hier ŠPORTKA, ŠANCA a MATES; na primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a nárok na zaplatenie 1.003.279.719,- Sk s príslušenstvom.
  23. Po zrušení rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho sp. zn. 1MObdoV/22/2008 zo dňa
  24. novembra 2010 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, dovolací súd opätovne rozhodoval o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 29Cb/1/00-1117 zo dňa
  25. marca 2007, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako súdu odvolacieho) č. k. 3Obo/141/2007-1236 zo dňa
  26. augusta
  27. Uznesením sp. zn. 1MObdoV/13/2011 zo dňa
  28. marca 2015 rozsudok odvolacieho súdu č. k. 3Obo/141/2007-1236 zo dňa
  29. augusta 2008 a rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 29Cb/1/2000-1117 zo dňa
  30. marca 2007 v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolací súd mal za to, že záver o dôvodnosti a výške nároku žalobcu je predčasný, pretože v konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, resp. nie všetky zistené skutočnosti boli pri rozhodovaní súdov nižšej inštancie zohľadnené, preto rozhodnutia v tejto časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Vyslovil záver, že je potrebné ustáliť, podľa akej právnej úpravy sa má nárok na náhradu škody posúdiť - či ide o nárok, ktorý je uplatnený ako jeden z právnych prostriedkov ochrany proti nekalosúťažnému konaniu v zmysle § 53 Obchodného zákonníka, kedy je priznanie náhrady škody podmienené splnením všeobecných podmienok náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka (v spojení s 757 ObZ), teda platí princíp objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie, ale samozrejme za predpokladu preukázania nekalosúťažného konania zo strany žalovaného, alebo pôjde o náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ako to ustálil odvolací súd, z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, teda pôjde o škodu, ktorá vznikla zásahom do práv z ochrannej známky, kedy má poškodený právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku, pričom § 26 ods. 4 zákona o ochranných známkach zakotvujúci právo na náhradu škody odkazuje v prípade zásahu do práv z ochrannej známky na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje všeobecnú právnu úpravu zodpovednosti za škodu.
  31. Dovolací súd nepovažoval za nesporné, že žalobca aj žalovaný prevádzkovali číselné lotérie a stávkové hry, základ ktorých je rovnaký, čím si navzájom konkurovali, teda boli súťažiteľmi v hospodárskej súťaži. Dovolací súd v tejto otázke odkázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie, v ktorom vyslovil záver, že právne posúdenie zákonných podmienok aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka o nekalej súťaží na konanie žalovaného nevychádzalo z náležite zisteného skutkového stavu. Generálny prokurátor namietal, že konanie žalovaného pri prevádzkovaní číselných hier nie je konaním v hospodárskej súťaži vo vzťahu k žalobcovi, pretože číselné lotérie sú svojou povahou jedinečné a nepredstavujú na trhu zastupiteľnú ponuku k iným druhom hazardných hier (ako sú hry v kasínach, stávkové hry a tomboly). Podľa jeho názoru konajúce súdy otázku účasti žalobcu na hospodárskej súťaži nesprávne vyhodnotili, ak mali za to, že žalobca a prevádzkovatelia iných hazardných hier poskytujú na relevantnom trhu zastupiteľné plnenia a týmito ponukami si na trhu konkurujú. V ďalšom konaní vyslovil potrebu doplniť v tomto smere dokazovanie najmä porovnaním jednotlivých obchodných činností žalobcu s monopolnými činnosťami žalovaného z toho hľadiska, či išlo o zameniteľné služby, a teda, či medzi nimi existoval konkurenčný vzťah. Bolo by potrebné vysporiadať sa aj s ďalšou námietkou generálneho prokurátora, že žalobca, ktorý prevádzkoval výlučne kurzové stávky a žalovaný, ktorý prevádzkoval číselné lotérie mali odlišnú skupinu odberateľov, preto konanie žalovaného nebolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. V uvedenom smere dovolací súd odkázal aj na odborné stanovisko, ktoré k tejto otázke vyjadril všeobecne uznávaný odborník na právo nekalej súťaže Prof. JUDr. S. D., DrSc. (je súčasťou obsahu spisu na č. l. 751 až 760) a ktorý dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nie sú v konkrétnom vzťahu splnené podmienky generálnej klauzuly, ale ani skutkových podstát, ktorých sa žalobca dovoláva. Podľa jeho názoru v konkrétnej situácii nemožno dospieť k záveru, že vzťah žalobcu a žalovaného je vzťahom súťažným, pretože na prevádzkovanie číselných lotérií je štátom výlučne oprávnený žalovaný, čo súťažiteľský vzťah vylučuje. Vylučuje tiež možnosť splnenia podmienky spôsobilosti privodiť ujmu súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pretože napadnuté konanie žalovaného nemôže spôsobiť reálnu ujmu spotrebiteľom, ktorí hrajú v lotériách a vzhľadom k jeho výhradnému oprávneniu na prevádzkovanie číselných lotérií neprichádza do úvahy ani zhoršenie súťažnej pozície jeho konkurentov. Právne relevantný je aj jeho názor, že „prostredníctvom práva proti nekalej súťaži nemá byť „doháňaná“ ochrana tých záujmov, ktoré si hospodársky subjekt mohol a mal zaistiť v rámci obligačných vzťahov, do ktorých vstupoval“, inak povedané, žalobca si uplatňuje nároky, ktoré si nezaistil prostredníctvom zmluvných vzťahov (hoci mohol), takže by voči nemu mala byť uplatnená tradičná právna zásada iura vigilantibus (práva patria bdelým). Hoci predmetný odborný posudok bol v konaní predložený žalovaným ako jeden z dôkazov, jeho vyhodnotením sa ani prvoinštančný, ani odvolací súd vôbec nezaoberali. Pokiaľ by súd prvej inštancie, napriek uvedenému, opakovane dospel k záveru, že konanie žalovaného naplnilo zákonné znaky nekalosúťažného konania, musí sa podľa dovolacieho súdu znova zaoberať jednotlivými nárokmi z toho vyplývajúcimi.
  32. Vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky dovolací súd vyslovil, že bude potrebné prehodnotiť záver, podľa ktorého bol obsah know-how, tvoriaci predmet sporu, v rozhodnutiach súdov jednoznačne a dostatočne vymedzený, a to ako súbor osobitných znalostí a skúseností umožňujúcich organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérii a stávkových hier ŠPORTKA, ŠANCA a MATES, pretože nie všetky poznatky a skúsenosti žalobcu majú hospodársku a právnu relevanciu a má im byť v konaní poskytnutá právna ochrana.
  33. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v prospech žalobcu boli postupne Úradom priemyselného vlastníctva SR zapísané ochranné známky v dňoch
  34. februára 1997 (MATES),
  35. marca 1998 (ŠANCA) a
  36. marca 1998 (ŠPORTKA), na základe žiadosti žalobcu z
  37. mája
  38. Žalobca od podania žiadosti o zápis ochranných známok požíval právo prednosti k zapísaným ochranným známkam. Rozhodnutiami Úradu priemyselného vlastníctva SR bol v roku 2004 vykonaný čiastočný výmaz ochranných známok žalobcu, a to s účinkami ex tunc. V zmysle rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva SR mal žalobca od počiatku zapísané ochranné známky len pre triedu 36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb „organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám“, pričom dôvodom pre čiastočný výmaz ochranných známok žalobcu bola skutočnosť, že časť tovarov a služieb, pre ktoré bola ochranná známka pôvodne zapísaná, neboli predmetom podnikania žalobcu, čo bolo dodatočne verifikované výmazom predmetu činnosti spoločnosti žalobcu z obchodného registra cestou registrového súdu.
  39. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si v súvislosti s používaním označenia zhodného s ochrannými známkami ŠPORTKA, ŠANCA a MATES žalovaným, bez súhlasu žalobcu ako ich majiteľa zapísaného v registri ochranných známok, uplatňoval nárok na náhradu škody dôvodiac tým, že napriek výmazu časti zápisu ochranných známok pre služby „organizovanie číselných lotérií“ používal žalovaný označenie zhodné s jeho ochrannými známkami pre podobné služby, pre ktoré boli ochranné známky zapísané pre žalobcu do registra. S argumentáciou o podobnosti služieb „organizovanie lotérií a stávkových hier“ so službami „organizovanie číselných lotérií“ sa súd prvej inštancie stotožnil, čím bol daný právny základ pre priznanie nároku žalobcovi na náhradu škody za porušenie povinnosti žalovaného zdržať sa používania označenia zhodného so zapísanými ochrannými známkami pre podobné služby, ako služby, pre ktoré je ochranná známka majiteľa zapísaná. Predmetom činnosti žalobcu po výmaze časti predmetu jeho činnosti rozhodnutím registrového súdu bolo prevádzkovanie všetkých druhov lotérií v súlade so zákonom č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách, s výnimkou číselných lotérií, a prevádzkovanie stávkových hier. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo zákona o lotériách a iných podobných hrách vyplývali zhodné základné kritéria pre posúdenie akejkoľvek hry ako lotérie, a to pre všetky druhy lotérií, vrátane číselných lotérií prevádzkovaných výlučne žalovaným. Jednotlivé druhy lotérií sa odlišovali len v niektorých detailoch, ako povaha výhry (peňažná alebo vecná), ktorú mohol účastník získať účasťou na tej-ktorej lotérii. Tak vecné, ako aj číselné lotérie a im podobné hry sú založené na dobrovoľnej účasti fyzickej osoby, ktorá zaplatí vklad, ktorého návratnosť sa účastníkovi nezaručuje, pričom o výhre rozhoduje náhoda alebo vopred neznáma okolnosť, alebo udalosť, teda všetky lotérie sú charakterizované nepredvídateľnosťou a nevypočítateľnosťou. Pri posudzovaní podobnosti lotérií a stávkových hier a číselných lotérií, súd prvej inštancie zohľadnil, že pri všetkých typoch lotérií, vrátane číselnej, ide o stávkovú hru založenú na zhodných princípoch dobrovoľnej účasti fyzickej osoby, vklade, negarantovania vrátenia vkladu a negarantovania výhry. Ak je povaha služby nielen v základných a prevažujúcich aspektoch totožná a táto sa rôzni len v detailoch (ako je povaha výhry), nie je možné dospieť k inému záveru, len že ide o podobné služby. To čo robí všetky lotérie podobnými službami je skutočnosť, že pri všetkých lotériách existuje možnosť (náhodilá a nepredvídateľná) výhry a potom len odlišnosť povahy výhry (prípadne iné detaily) spôsobuje, že pri lotérii a stávkových hrách a číselnej lotérii ako službách, nemožno hovoriť o zhodných, ale o podobných službách. Podobnosť služieb sa prejavuje aj okruhom účastníkov, ktorým sú tieto hry určené. Referenčnou verejnosťou vo vzťahu ku obom službám je široká skupina účastníkov lotérií a stávok - hráčov, v podobe lotérií nejde o tak vysoko špecializované služby, pri ktorých by spotrebiteľ spravidla postupoval s vysokou mierou informovanosti a obozretnosti. Účastníci sú obmedzení len vekom (plnoletosťou), pričom cieľovou skupinou sú pri všetkých druhoch lotérií, vrátane číselných lotérií a stávkových hier, tie isté osoby, teda osoby ochotné stávkovať, prijať pravidlá hry a zúčastniť sa jej a riskovať vo vzťahu ku návratnosti svojho vkladu, teda všetci tí, ktorí majú záujem o tento typ hry. Všetky druhy lotérií, vrátane číselnej lotérie a stávkové hry, boli a sú upravené jednotne v tom istom právnom predpise, teda úprava podmienok prevádzkovania lotérií je jednotná. Pokiaľ ide o lotérie a stávkové hry a číselné lotérie, tieto majú ako hry konkurenčný charakter a spôsob poskytovania oboch služieb je v podstatných črtách pri oboch hrách totožný. Tak lotérie a stávkové hry, ako aj číselné lotérie, sú zaradené do rovnakej oblasti spotreby, mohli byť poskytované na rovnakých predajných miestach a rovnakému okruhu spotrebiteľov, ktorý prichádza na trh a využíva tieto služby za účelom zábavy. Na základe uvedeného dospel k záveru, že sa v prípade lotérií a stávkových hier a číselných lotérií jedná o takmer zhodné služby.
  40. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že služby číselných lotérií poskytuje na území Slovenskej republiky výlučne národná lotériová spoločnosť, ktorou je žalovaný a táto skutočnosť dostatočne odlišuje číselné lotérie prevádzkované žalovaným od služby ostatných lotérií a hier prevádzkovaných žalobcom, súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že číselné lotérie bola oprávnená prevádzkovať výlučne spoločnosť s majetkovou účasťou štátu, nie je možné považovať za kritérium, ktorým by dokázal priemerný spotrebiteľ rozlíšiť služby žalobcu a žalovaného. V tomto prípade žalovaný pri prevádzkovaní číselných lotérií používal ochranné známky žalobcu. Pri prevádzkovaní číselných lotérií žalovaným, žalovaný vo vzťahu k účastníkom týchto lotérií žiadnym spôsobom neprezentoval, že lotéria je prevádzkovaná národnou lotériovou spoločnosťou, aspoň takéto skutkové zistenia z vykonaného dokazovania súdu nevyplynuli. Priemerný spotrebiteľ nemal možnosť sa prakticky oboznámiť s tými skutočnosťami (prevádzkovanie národnou lotériovou spoločnosťou), ktoré žalovaný deklaruje a vníma ako kritériá jasne odlišujúce služby žalovaného od služieb žalobcu. Zdrojom pre zistenie, že číselné lotérie prevádzkuje výlučne národná lotériová spoločnosť, mohli byť len obchodné dokumenty žalovaného. Nemožno rozumne očakávať, že by o týchto žalovaným tvrdených odlišovacích kritériách, mal priemerný spotrebiteľ vedomosť, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že išlo o obdobie rokov 1996 až 2002, kedy internet nemal také pokrytie a využitie na získavanie informácií, ako je tomu dnes. Preto mal súd prvej inštancie za to, že obrana žalovaného v tom, že priemerne informovaný spotrebiteľ ním poskytované služby jasne odlišuje od služieb žalobcu z dôvodu ich prevádzkovania národnou lotériovou spoločnosťou, je nereálna.
  41. Tvrdenie, že hranicu podobnosti tovaru alebo služby určuje začlenenie porovnávaných tovarov alebo služieb do rovnakého predmetu podnikania, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nesprávne. Uviedol, že ochrana poskytovaná prostredníctvom zákonného zákazu, používať bez súhlasu majiteľa ochrannej známky označenie zhodné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra (§ 25 zákona č. 55/1997 Z.z.) by sa zúžila výlučne len na zhodné tovary a služby a nebolo by možné takúto ochranu poskytnúť vo vzťahu ku neoprávnenému použitiu zapísanej ochrannej známky na podobné tovary alebo služby. Výklad podobnej služby tým spôsobom, že za takúto by sa považovali do
  42. januára 2002 len služby patriace do rovnakého predmetu podnikania, nie je možné zo zákona o ochranných známkach dôvodiť, a to ani zo skutočnosti že ochrannú známku bolo možné zapísať len pre tovary alebo služby, ktoré boli predmetom podnikania prihlasovateľa ochrannej známky. Zákon o ochranných známkach samostatne upravoval predpoklady zápisu ochrannej známky a tiež samostatne vymedzoval právnu ochranu majiteľa zapísanej ochrannej známky, pričom podmienky zápisu a rozsah ochrany majiteľa ochrannej známky nie je možné stotožniť. Ak by súd prijal takúto obranu žalovaného, musel by potom pripustiť tú skutočnosť, že neexistujú také výrobky a služby, ktoré sú podobné, ale viažu sa k úplne odlišným predmetom podnikania, ktoré majiteľ ochrannej známky neprevádzkuje, pretože v odlišnom predmete podnikania nepôsobí, čo je dôvodom, pre ktorý nemá svoje ochranné známky zapísané aj pre tieto podobné výrobky alebo služby. Výklad práva na ochranu zapísanej ochrannej známky podľa § 25 zákona o ochranných známkach by bol tak neprípustne zúžený, a to v rozpore s absolútnym charakterom týchto práv a v rozpore s unijným výkladom.
  43. Konštatoval, že v nadväznosti na jednotlivé rozhodnutia Ministerstva financií SR, povoľujúce žalovanému prevádzkovanie číselných lotérií, boli medzi sporovými stranami uzavreté viaceré zmluvy, upravujúce rozsah i podmienky služieb poskytovaných žalovanému zo strany žalobcu pri prevádzkovaní číselných lotérií, pričom žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že užíval nehmotné práva žalobcu (vrátane ochranných známok žalobcu) s jeho súhlasom, odvolávajúc sa práve na záväzkové vzťahy založené medzi stranami, zmluvami uzatvorenými za účelom poskytovania služieb pri prevádzkovaní číselných lotérií žalobcom žalovanému. V súvislosti s touto námietkou súd prvej inštancie uviedol, že osoba odlišná od majiteľa ochrannej známky bola oprávnená túto užívať v zmysle § 30 zákona o ochranných známkach len na základe súhlasu poskytnutého majiteľom ochrannej známky, a to licenčnou zmluvou podľa § 508 a nasl. ObZ, pričom právo používať ochrannú známku sa zapisovalo do registra ochranných známok. Z obsahu zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti so zabezpečením prevádzkovania číselných lotérií žalovaného, nebolo možné dovodiť poskytnutie práva žalobcom užívať jeho ochranné známky žalovaným, resp. súhlas žalobcu s užívaním ochranných známok, ktorých je majiteľom, daný žalovanému. Súd prvej inštancie poukázal na to, že licenčná zmluva má mať v zmysle § 508 ods. 2 ObZ písomnú formu, a preto by v obsahu niektorej zo zmlúv uzatvorených medzi stranami musela byť písomne zachytená vôľa žalobcu poskytnúť žalovanému právo užívať ochranné známky, prípadne by sa malo k takémuto záveru dospieť výkladom prejavu vôle žalobcu zachyteného v zmluve. Dospel k záveru, že žiadna zo zmlúv, ktoré tvoria súčasť listinných dôkazov založených v súdnom spise, neobsahuje takýto prejav vôle žalobcu, s výnimkou zmluvy o zabezpečení spracovávania dát a ostatných technických úkonov spojených s prevádzkovaním číselných lotérií uzatvorenou medzi stranami
  44. októbra 1994, kde žalobca ako dodávateľ súhlasil, aby žalovaný ako objednávateľ v období od
  45. septembra 1994 do
  46. decembra 1994 bezplatne používal chránené značky a názvy hier ŠPORTKA, ŠANCA a MATES a logo JACKPOT. Teda uvedený súhlas sa vzťahuje k časovému obdobiu, ktoré nie je predmetom tohto konania. Žalovaný svoje tvrdenie o užívaní ochranných známok žalobcu s jeho súhlasom v konaní nepreukázal a neuniesol ohľadom tohto svojho tvrdenia dôkazné bremeno.
  47. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný užíval ochranné známky ŠPORTKA, ŠANCA a MATES, ktorých majiteľom bol žalobca od roku 1996 kontinuálne do
  48. septembra 2002, keď žalovaný začal používať pre prevádzkovanie číselných lotérií označenia LOTO, JOKER a LOTO 5 z
  49. Skutočnosť, že žalovaný užíval v uvedenom období ochranné známky žalobcu vyplýva jednak zo zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorých bolo poskytovanie služieb žalovanému zo strany žalobcu pri prevádzkovaní číselných lotérií, ako aj zo zmlúv uzatvorených s tretími osobami, ako aj z obsahu výherných listín a z povolenia Ministerstva financií SR pre žalovaného, prevádzkovať číselné lotérie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný užíval ochranné známky žalobcu v rozpore s § 508 ObZ, išlo z jeho strany o neoprávnené užívanie ochrannej známky, čím porušil svoju povinnosť stanovenú mu zákonom o ochranných známkach, a to povinnosť zdržať sa bez súhlasu majiteľa užívania označenia zhodného s ochrannou známkou majiteľa tejto známky. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol zodpovednostný vzťah založený porušením povinnosti uloženej žalovanému § 25 ods. 1 zákona o ochranných známkach, a preto súd prvej inštancie posudzoval naplnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
  50. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, vzniknutú porušením povinnosti žalovaného zdržať sa bez súhlasu žalobcu ako majiteľa ochrannej známky, používania označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu ŠPORTKA, ŠANCA a MATES pre podobné služby prevádzkovania číselných lotérií, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra.
  51. Pri vyčísľovaní výšky náhrady škody súd vychádzal z výšky licenčných poplatkov pri obvyklom poskytnutí práva na užívanie (udelenie licencie na užívanie) ochrannej známky v čase, kedy prišlo k neoprávnenému zásahu do tohto práva. Výšku licenčných poplatkov zistil zo znaleckého posudku č. 1/2003 znalkyne z odboru priemyselných práv Ing. Z. Z., vyhotoveného
  52. marca 2003 a tiež zo znaleckého posudku č. 1/2003 znalkyne z odboru priemyselných práv Ing. O. T. vyhotoveného
  53. marca 2003, pričom obe znalkyne použili na ohodnotenie licencie metódu licenčnej analógie v súlade so znaleckým štandardom pre stanovenie hodnoty podniku schváleným Ministerstvom spravodlivosti SR dňa
  54. augusta 1993 pod č. 8647/93-50, časť
  55. Metódy a postupy ohodnocovania nehmotného majetku podniku, bod 3.2 ohodnotenie duševného vlastníctva, odd. b/ ohodnotenie s využitím licenčnej analógie, podľa ktorého predstavujú licenčné poplatky 25 % až 45 % zo zisku alebo 0,5 % až 10 % z veľkosti obratu alebo predajnej ceny. V znaleckých posudkoch znalkyne stanovili primeraný ročný licenčný poplatok za používanie ochrannej známky, vyjadrený percentuálnym podielom z ročného obratu dosiahnutého z prevádzkovania číselnej hry, označenej touto ochrannou známkou.
  56. Znalkyňa Ing. Z. Z. stanovila ročný licenčný poplatok za používanie slovnej ochrannej známky „ŠPORTKA“ vo výške 8,5 % z obratu nadobúdateľa, za používanie slovnej ochrannej známky „MATES“ vo výške 3,3 % z obratu nadobúdateľa, za používanie slovnej ochrannej známky „ŠANCA“ vo výške 4,2 % z obratu nadobúdateľa a za používanie kombinovanej ochrannej známky „ŠPORTKA“ vo výške 7,5 % z obratu nadobúdateľa.
  57. V znaleckom posudku Ing. O. T., stanovila znalkyňa ročný licenčný poplatok: za používanie slovnej ochrannej známky „ŠPORTKA“ vo výške 5,2 % z obratu nadobúdateľa, za používanie slovnej ochrannej známky „MATES“ vo výške 5,0 % z obratu nadobúdateľa, za používanie slovnej ochrannej známky „ŠANCA“ vo výške 4,9 % z obratu nadobúdateľa a za používanie kombinovanej ochrannej známky „ŠPORTKA“ vo výške 5,1 % z obratu nadobúdateľa.
  58. Vzhľadom na rozdielnu výšku licenčných poplatkov, stanovenú v znaleckých posudkoch, súd prvej inštancie, z dôvodu dosiahnutia čo najobjektívnejšieho výsledku pri výpočte náhrady škody ako aj splnenia požiadavky primeranosti licenčného poplatku, vychádzal z aritmetického priemeru výšky licenčných poplatkov stanovených v uvedených znaleckých posudkoch pre príslušné ochranné známky. Na základe takto použitého výpočtu stanovil pre jednotlivé číselné hry ako primeraný ročný licenčný poplatok za ochrannú známku: „ŠPORTKA“ sadzbu 6,85 % z obratu žalovaného dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry, „ŠANCA“ sadzbu 4,55 % z obratu žalovaného dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry a „MATES“ sadzbu 4,15 % z obratu žalovaného, dosiahnutého pri prevádzkovaní uvedenej hry.
  59. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že finančný objem obratu žalovaného z prevádzkovania hry ŠPORTKA za obdobie od
  60. marca 1998 (zápis ochrannej známky) do
  61. decembra 2001 predstavoval 3.218.505.536,- Sk, z toho finančný objem obratu za obdobie od
  62. marca 1998 do
  63. decembra 1998 predstavoval sumu 606.925.000,- Sk, za obdobie celého roka 1999 predstavoval sumu 738.972.340,- Sk, za celé obdobie roka 2000 predstavoval sumu 956.090.064,- Sk a za celé obdobie roka 2001 bol finančný objem obratu žalovaného 916.518.132,- Sk. Pri hre ŠPORTKA tak primeraný licenčný poplatok predstavoval sumu 220.467.629,- Sk, t. j. 7.318.184,60 eura (6,85 % z obratu 3.218.505.536,- Sk, dosiahnutého žalovaným za obdobie od
  64. marca 1998 do
  65. decembra 2001).
  66. Finančný objem obratu žalovaného z prevádzkovania hry ŠANCA za obdobie od
  67. marca 1998 do
  68. decembra 2001 predstavoval 196.417.140,- Sk, z toho finančný objem obratu za obdobie od
  69. marca 1998 do
  70. decembra 1998 predstavoval sumu 37.899.430,- Sk, za obdobie celého roka 1999 predstavoval sumu 46.490.050,- Sk, za celé obdobie roka 2000 predstavoval sumu 56.965.370,- Sk a za celé obdobie roka 2001 bol finančný objem obratu žalovaného 196.417.140,- Sk. Pri hre ŠANCA predstavoval primeraný licenčný poplatok v rozsahu 4,55 % z obratu 196.417.140,- Sk, dosiahnutého žalovaným za obdobie od
  71. marca 1998 do
  72. decembra 2001, sumu 8.936.979,89 Sk, t. j. 296.653,40 eura.
  73. Z prevádzkovania hry MATES za obdobie od
  74. februára 1997 (zápis ochrannej známky) do
  75. decembra 2001 predstavoval 172.252.110,- Sk, z toho finančný objem obratu za obdobie od
  76. februára 1997 do
  77. decembra 1997 bol 23.987.500.430,- Sk, za obdobie celého roka 1998 predstavoval sumu 33.799.865,- Sk, za obdobie celého roka 1999 predstavoval sumu 38.903.295,- Sk, za celé obdobie roka 2000 predstavoval sumu 36.378.355,- Sk a za celé obdobie roka 2001 bol finančný objem obratu žalovaného 39.183.025,- Sk. Pri hre MATES predstavoval primeraný licenčný poplatok v rozsahu 4,15 % z obratu 172.252.110,- Sk, dosiahnutého žalovaným za obdobie od
  78. februára 1997 do
  79. decembra 2001, sumu 7.148.462,60 Sk, t. j. 237.285,50 eura.
  80. Celkový nárok žalobcu na náhradu škody, predstavujúcej nezaplatený primeraný licenčný poplatok za používanie ochranných známok ŠPORTKA, ŠANCA a MATES žalovaným za obdobie od zápisu ochranných známok, t. j. od
  81. marca 1998, resp. od
  82. februára 1997 (pri ochrannej známke MATES) do
  83. decembra 2001 predstavuje sumu vo výške 7.852.123,50 eura. Súd prvej inštancie považoval tento nárok za dôvodný a zaviazal žalovaného na jeho zaplatenie titulom náhrady škody a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
  84. Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške, ktorú si uplatnil za obdobie po
  85. decembri 2001 súd prvej inštancie zamietol s poukazom na novelizáciu zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, ktorý s účinnosťou od
  86. januára 2002 zaviedol definíciu pojmu podobné tovary alebo služby, za ktoré bola označená podobnosť vyvolávajúca nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych podnikateľov, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. Uviedol, že vo vzťahu k posúdeniu zhodnosti alebo zameniteľnosti tovarov alebo služieb podľa definície obsiahnutej v § 3a zákona o ochranných známkach po
  87. januári 2002 bolo potrebné zohľadniť všetky relevantné faktory, ktoré charakterizujú vzťah medzi dotknutými službami, pričom v tomto prípade nejde o výklad všeobecného pojmu zhodnosti alebo podobnosti ale o zistenie a posúdenie konkrétnych faktorov zahŕňajúcich najmä povahu služieb, účel, využitie, ich konkurenčný alebo komplementárny charakter, distribučné kanály, pôvod, relevantnú verejnosť vychádzajúc zo skutkových tvrdení a preukázaných zistení. Žalobca v tejto súvislosti neposkytol súdu žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by mohli byť podkladom pre posúdenie vyvolania nebezpečenstva zámeny tovarov a služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, teda neposkytol tvrdenia a nenavrhol na svoje tvrdenia potrebné dôkazy, ktoré by súdu umožnili kvalitatívne odlišné posúdenie podobnosti služieb žalobcu a žalovaného v zmysle vymedzenia tohto pojmu po novele zákona o ochranných známkach.
  88. Nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom za obdobie od
  89. januára 1996 do
  90. marca 1998, resp.
  91. februára 1997, teda za používanie označení zhodných s prihlásenými, ale nezapísanými ochrannými známkami žalobcu, zamietol súd z dôvodu nepreukázania výšky škody, ktorú si žalobca uplatnil. Znaleckými posudkami predloženými v tomto konaní stranami sporu, resp. vyhotovenými súdom ustanovenou znalkyňou, boli stanovené primerané výšky licenčných poplatkov za užívanie ochranných známok, nie však za užívanie nezapísaných označení, ktorými sa znalecké posudky nezaoberali. V tejto súvislosti poukázal na právny názor dovolacieho súdu, podľa ktorého pri zistení výšky škody, ktorá vznikla žalobcovi používaním zhodného nezapísaného označenia žalovaným, nie je možné pred zápisom označenia do registra ochranných známok vychádzať zo znaleckého ocenenia ochrannej známky a pre určenie výšky tejto náhrady škody je potrebné doplniť znalecké dokazovanie. Žalobca bol však v tomto smere po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom nečinný, nepreukázal výšku náhrady škody, ktorá mu vznikla používaním nezapísaných označení žalovaným a ani v tomto smere žiadne dokazovanie vykonať nenavrhol, preto v tejto časti uplatneného nároku neuniesol dôkazné bremeno.
  92. Pokiaľ ide o preukázanie výšky primeraného licenčného poplatku za používanie označení zhodných so zapísanými ochranných známkami za obdobie od ich zápisu do registra ochranných známok do
  93. decembra 2001, teda za obdobie, za ktoré bola náhrada škody žalobcovi proti žalovanému priznaná, súd uviedol, že skutočnosť čiastočného výmazu ochranných známok, konkrétne výmazu ochrannej známky pre služby prevádzkovania číselných lotérií, nemala žiaden vplyv na znalkyňami stanovenú výšku primeraného licenčného poplatku. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na skutočnosť, že znalkyne nezisťovali hodnotu ochrannej známky, ale primeranú výšku licenčného poplatku, ktoré tvoria rozdielne predmety znaleckého ohodnocovania. Pri stanovovaní výšky licenčného poplatku považovali za významné faktory vysloviteľnosti, stručnosti, zapamätateľnosti, stupeň známosti ochrannej známky, ako aj skutočnosť, či ochranná známka tvorila aj obchodné meno a dĺžku ochrany. Pre stanovenie výšky licenčného poplatku nebolo teda rozhodné, či je zapísaná aj pre služby prevádzkovania číselných lotérií, najmä ak sa majiteľovi ochranných známok poskytuje zákonom ochrana proti používaniu jeho ochrannej známky v rovnakom rozsahu tak pre zapísané služby, ako aj služby, pre ktoré ochranná známka nie je zapísaná, ale ide o podobné služby. Pokiaľ rozsah práv majiteľa ochranných známok, ak tretí subjekt bez jeho súhlasu používa zapísanú ochrannú známku pre svoje podobné služby a zasahuje tak do absolútnych práv majiteľa ochrannej známky je rovnaký vo vzťahu k zhodným aj podobným službám tvoriacim predmet zápisu ochrannej známky, neexistuje dôvod, pre ktorý by sa mala výška primeraných licenčných poplatkov stanovovať iným spôsobom, zohľadňujúcim faktory, ktoré by boli v rozpore s absolútnou ochranou priemyslových práv majiteľa ochranných známok a zvýhodňovali by porušovateľa týchto absolútnych práv. Napokon znalkyňa Ing. T. sa vyjadrila k vplyvu návrhu na výmaz časti ochrannej známky tak, že táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na posúdenie jednotlivých faktorov, ktoré znalec zohľadňuje pri stanovení výšky primeraného licenčného poplatku. Nakoniec v relevantnom čase boli žalovaným užívané označenia zhodné so zapísanými ochrannými známkami žalobcu v rozsahu statusu a vlastností, ktoré sú spojené so zapísanou ochrannou známkou, čo muselo nájsť vyjadrenie aj vo výške zisteného primeraného licenčného poplatku za užívanie označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu.
  94. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 10 % ročne, pričom tento nárok priznal odo dňa doručenia návrhu na zmenu žaloby žalobcom súdu (
  95. novembra 2003) až do zaplatenia, v rozsahu žalobcom požadovaného nároku, teda v nižšej ako zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 ObZ v rozhodnom znení. Žalobca žiadal svojim podaním doručeným súdu v roku 2007 nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo vyššej výške úrokovej sadzby, avšak žalobcom takto uplatnený nárok na zaplatenie príslušenstva považoval súd za nepreskúmateľný a preto ho nebolo možné priznať.
  96. V časti, v ktorej si žalobca uplatnil voči žalovanému svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 577.828.016,- Sk, ako právny prostriedok ochrany z nekalosúťažného konania žalovaného, spočívajúceho v neoprávnenom používaní know-how žalobcu pri prevádzkovaní číselných lotérií (vo výške 109.404.000,- Sk zodpovedajúcej hodnote know-how a vo výške 468.424.019,- Sk zodpovedajúcej zisku žalovaného z prevádzkovania číselných lotérií a hier, po odpočítaní zisku realizovaného žalovaným z používania označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu) súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Zamietnutie žaloby v tejto časti súd prvej inštancie odôvodnil tým, že pri vymedzení obsahu know-how absentovali konkrétne tvrdenia žalobcu a špecifikácia jedinečných postupov, informácií, skúseností, alebo zručností tvoriacich obsah a rozsah jeho know-how na prevádzkovanie číselných lotérií. Žalobca vymedzil svoje know-how len všeobecným spôsobom, a to popisom, ktorého obsah zodpovedá bežným činnostiam, pri ktorých nie sú potrebné výnimočné skúsenosti, postupy a pod. Rovnako dospel k záveru, e know-how žalobcu nemohlo spočívať v tých činnostiach, ktoré boli zabezpečované na zmluvnom základe prostredníctvom tretích osôb, ako to bolo napríklad pri zabezpečovaní číselnej lotérie v systéme ON LINE. Stotožnil sa s názorom, že minimálne do skončenia zmluvnej spolupráce, t. j. do
  97. júna 1999, žalobca ako mandatár plnil svoje povinnosti z mandátnej zmluvy s použitím svojich znalostí a skúseností, ktoré boli zahrnuté v jeho odplate, takže v tomto období nemohlo dôjsť k protiprávnemu užívaniu know-how žalobcu žalovaným. Tieto skutočnosti boli významné nielen pre posúdenie obsahu know-how žalobcu, ale aj výšky uplatňovaných finančných nárokov za know-how. Za dôvodnú považoval súd aj námietku žalovaného, že od roku 1993 používané systémy (napr. OFF LINE) postupne zostarli a bolo ich potrebné nahradiť novými, modernejšími a výkonnejšími. Z uvedeného je zrejmé, že know-how nemalo po celé obdobie, po ktoré si žalobca uplatňoval voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, rovnaký obsah. Z dôvodu absencie tvrdení žalobcu, ktoré by umožnili súdu preskúmať a zistiť obsah know-how v závislosti od jednotlivých míľnikov vývoja systému, napr. OFF LINE a ON LINE, súd prvej inštancie konštatoval neunesenie bremena tvrdenia žalobcom v uvedenom smere. Žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v hodnote know-how a vo vyčíslenom zisku realizovanom z prevádzkovania číselných lotérií žalovaným v období rokov 1996 až
  98. Žalovaný postupne nadobúdal vlastné poznatky a skúsenosti, až nakoniec bol schopný jednotlivé činnosti, ktoré zahŕňali aj skúsenosti, poznatky, zručnosti patriace do know-how žalobcu, vykonávať samostatne. Tieto skutočnosti sa však v znaleckých posudkoch, predložených žalobcom na stanovenie hodnoty know-how, neprejavili. Súd sa stotožnil aj s obranou žalovaného v tom smere, že nie celý ekonomický zisk realizovaný žalovaným v období rokov 1996 až 2005 z prevádzky číselných lotérií predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného získané nekalosúťažným konaním na úkor žalobcu. Na dosiahnutí zisku sa totiž nepodieľalo len prevádzkovanie číselných lotérií prostredníctvom know-how žalobcu, naviac postupom času zmenou obsahu know-how sa menil aj podiel na zisku pripadajúci na know-how žalobcu. Žalobca však svoje skutkové tvrdenia nedoplnil a nenavrhol súdu v naznačenom smere vykonať dokazovanie ani v reakcii na zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu. Na základe uvedeného žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nepovažoval súd prvej inštancie za preukázaný a dôvodný pre absenciu konkrétnych skutkových tvrdení žalobcu, ako aj neunesenie dôkazného bremena žalobcom, a preto žalobu v tejto časti zamietol.
  99. Súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu aj žalobcom uplatnený zdržovací nárok z dôvodu, že tento sa stal v čase vyhlásenia rozsudku neaktuálnym, keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný pokračuje vo vykonávaní zakázanej činnosti (v používaní know-how), teda nebol naplnený hmotnoprávny predpoklad, aby súd mohol rozhodnúť o povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov, ktorým je trvanie neoprávneného zásahu v čase rozhodnutia súdu. Navyše, žalobca navrhoval uložiť žalovanému povinnosť, ktorá je materiálne nevykonateľná, pre neurčitú formuláciu tejto povinnosti, pričom v tomto prípade boli povinnosti špecifikované len neurčitým odkazom na znalecké posudky.
  100. Ohľadne nároku spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému nechať na svoje náklady v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť dvakrát po sebe s odstupom jedného týždňa platený inzerát v denníkoch SME, Šport, Pravda a Nový Čas s ospravedlňujúcim textom, súd prvej inštancie uviedol, že tento nárok, rovnako ako predchádzajúci výrok, nie je materiálne vykonateľný, keďže nie je možné a zákonom prípustné ukladať stranám sporu nevykonateľné povinnosti. Žalovaný nie je vydavateľom uvedených periodík a preto možnosť zabezpečiť v prípade uloženia takejto povinnosti jej reálne splnenie, keďže nie je isté, či by spomínané periodiká predmetný inzerát žalovanému uverejnili. Poukázal tiež na konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že povinnosť uverejniť správu určitého obsahu v konkrétnom periodiku, môže byť výlučne uložená vydavateľovi tohto konkrétneho periodika. Aj z uvedeného dôvodu súd v tejto časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
  101. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bol voči nemu úspešný v plnom rozsahu a voči žalobcovi 2/ náhradu trov konania v rozsahu 50,35 %, ktorý predstavoval čistý úspech žalovaného v spore. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalobca 2/ a žalovaný.
  102. Žalobca napadol odvolaním rozsudok v zamietajúcej časti žaloby a v časti rozhodnutia o trovách z dôvodov, že: - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 32.
  103. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bol doložený doklad o tom, že žalovaný nárok bol vo výške 33.302.785,60 Eur s príslušenstvom k novembru 2008 uznaný. K uznaniu záväzku došlo formu písomného záväzku žalovaného a tým, že ho čiastočne plnil, pričom z okolností bolo zrejmé, že ho uznáva. Uznanie záväzku bolo súčasťou Dohody o urovnaní a prevode know-how z
  105. 2008, najmä ust. čl. III ods. 1 a čl. V ods. 3 a 5, kde žalovaný výslovne vyčíslil jednotlivé zložky nároku žalobcu a vyhlásil, že ich spolu s vtedy splatným úrokovým príslušenstvom uhradí do
  107. 2008; žalovaný časť uznaného záväzku zaplatil. S poukazom na žalovaným namietanú neplatnosť dohody o urovnaní uviedol, že žalovaný dôvody údajnej neplatnosti neuviedol, a rovnako nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie tvrdenej neplatnosti. Za procesné pochybenie považuje to, že súd prvej inštancie žalobcom predložený dôkaz - dohodu, nevykonal. V rozsudku sa o ňom súd nezmieňuje ani formou zamietnutia návrhu na dokazovanie, čo je podľa žalobcu porušením ust. § 220 ods. 2 CSP a odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie vykonaním listinného dôkazu - Dohody o urovnaní, a pri zohľadnení nesporných skutočností jej uzavretia a čiastočnej úhrady záväzku, žalobe vyhovel. Ďalej došlo v konaní k inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie tým, že súdy opätovne otvorili a prejednávali právoplatne rozhodnutú vec, pričom opätovné prejednanie veci bolo vecne nedôvodné a procesne neprípustné. Poukázal na zjednocujúce stanovisko kolégií Najvyššieho súdu SR zo dňa
  109. 2015, ako aj na rozsudok z
  111. 2015 týkajúci sa Slovenskej republiky vo veciach DRAFT-OVA, a. s. proti SR, PSMA, spol. s r. o. proti SR a COMPCAR, s. r. o. proti SR. Súd prvej inštancie sa odchylným rozhodnutím veci oproti pôvodnému rozsudku (pred vrátením veci dovolacím súdom) odchýlil od ustálenej judikatúry, pričom dôvody odchylného výkladu (zrušenie Zákonného rozsudku procesným postupom, ktorý bol podľa zákona a súdnej praxe procesne neprípustný a z dôvodov, ktoré v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe ESĽP neprichádzajú do úvahy ako dôvody zrušenia právoplatných rozsudkov) neuviedol. Žalobca skonštatoval, že súd prvej inštancie síce cituje v odôvodnení rozsudku námietky žalobcu v tomto smere (bod 23 odôvodnenia), avšak sa nimi v odôvodnení vôbec nezaoberal. Zrušením pôvodného rozsudku a čiastočným zamietnutím žaloby v obnovenom konaní v časti nárokov, ktoré boli pôvodným rozsudkom priznané, došlo k vážnemu porušeniu ústavných práv žalobcu. Právna otázka procesnej neprípustnosti mimoriadneho dovolania je rozhodovacou praxou ÚS SR a NS SR vyriešená spôsobom nepripúšťajúcim zrušenie právoplatného rozsudku postupom a z dôvodov, ako sa to stalo v prejednávanej veci. Žalobca očakával, že súd prvej inštancie zohľadní zásadu právnej istoty uvedenú v čl. 2 ods. 2 CSP a rozhodne tak, že mimoriadne dovolanie vôbec nebolo prípustné a skonštatuje, že opätovné prejednávanie otázok právoplatne rozhodnutých pôvodným rozsudkom predstavuje protiprávny stav. Ďalej namietal, že nakoľko súd prvej inštancie dospel k iným záverom, než vyplynuli z dokazovania v pôvodnom rozsudku, došlo k porušeniu zásady právnej istoty a postupom v rozpore s ust. čl. 3 ods. 1 CSP, a teda porušením práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Pokiaľ raz súdy zákonným spôsobom nejakú otázku rozsúdili, nebolo možné tieto závery negovať v procese, ktorý je od začiatku nezákonný. Žalobca má za to, že akékoľvek iné skutkové zistenia a právne závery, sú nesprávne a nezákonné a predstavujú porušenie práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Zamietnutie žaloby v časti istiny 19.180.376,28 Eur (577.828.016,- Sk) bolo výlučne výsledkom postupu, kedy sa súd prvej inštancie stotožnil so závermi odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdoV/13/2011, ktorý „obsah a rozsah“ žalobcovho know-how spochybňoval. Tieto závery však boli a sú podľa žalobcu v rozpore so skutkovým stavom tak, ako vyplynul z dokazovania. Žalobca považuje požiadavku na vymedzenie „konkrétneho obsahu a rozsahu“ know-how na prevádzkovanie číselných lotérií, za nezmyselnú a nesplniteľnú. Tým, že sa súd prvej inštancie snažil tejto požiadavke vyhovieť, dospel k nesprávnemu skutkovému záveru v rozpore so zisteným skutkovým stavom tak, ako vyplynul z dokazovania. Skutkový záver súdu o neunesení dôkaznej povinnosti ohľadom obsahu a rozsahu sporného know-how je nesprávny a je v rozpore so skutkovými zisteniami a opiera sa o vecne nesplniteľné požiadavky dovolacieho súdu na „konkrétne vymedzenie obsahu a rozsahu know-how“. 32.
  112. Súd nesprávne zistil skutkový stav aj v tom, že nezohľadnil zmenu právnej úpravy CSP oproti OSP a spochybnil závery znaleckých posudkov produkovaných v konaní bez toho, že by existovali posudky znalcov vyvracajúce tieto závery. Súd tým, že skonštatoval iný skutkový stav, než bol zistený znaleckými posudkami vychádzal z iného skutkového stavu, než bol v konaní zistený (§ 215 ods. 1 CSP). Žalobca sa nestotožnil ani s čiastočným zamietnutím nárokov na náhradu škody za neoprávnené používanie nezapísaných označení Športka, Šanca a Mates za obdobie pred zápisom ochranných známok, nesúhlasí so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal výšku škody. Má za to, že zamietnutie nárokov na náhradu škody za neoprávnené používanie označení Športka, Šanca a Mates za obdobie od
  114. 1996 do
  116. 1997, resp.
  118. 1998, je v rozpore so zisteným skutkovým stavom v konaní. Takisto namieta celkovú nezákonnosť odchýlenia sa od skutkového stavu zisteného v pôvodnom rozsudku. Rovnako sa žalobca nestotožnil s tvrdením súdu, že údajne neprodukoval tvrdenia, ktoré by mohli byť podkladom pre posúdenie nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným používaním označení zodpovedajúcich ochranným známkam po novele zákona č. 55/1997 Z. z. účinnej od
  121. Žalobca tvrdil a preukázal, že bol výlučným majiteľom práv k daným označeniam, resp. ochranným známkam, a žalovaný tieto bez súhlasu žalobcu užíval. V konaní bol preukázaný a zistený skutkový stav v dostatočnom rozsahu pre právne posúdenie uplatneného nároku súdom aj za obdobie po
  124. Súd však zistený skutkový stav právne neposúdil - neaplikoval právny predpis, čím dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu tejto časti uplatneného nároku. Napokon namietal aj nesprávne rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď táto otázka rovnako je riešená Dohodou o urovnaní, zároveň však nedošlo k zrušeniu pôvodného výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol napadnutý mimoriadnym opravným prostriedkom. Odvolacím návrhom žiadal, aby odvolací súd po doplnení dokazovania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 33.302.785,60 Eur s úrokom 10 % ročne počítaným od 25 .
  125. 2003 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania sa tak stal uvedeným odvolacím návrhom daný rozsah možného prieskumu rozhodnutia prvoinštančného súdu čo do zamietajúceho výroku ako vo vzťahu k istine, tak k príslušenstvu pohľadávky (§ 364 CSP). 32.
  126. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný s tým, že argumentácia žalobcu v odvolaní vo vzťahu k Dohode zo dňa
  128. 2008 vykazuje základné vady. Pre rozhodnutie vo veci nebola Dohoda zo dňa
  130. 2008 relevantná. Taktiež žalobcov argument, že súd prvej inštancie sa nemal riadiť inštrukciami Najvyššieho súdu SR, považuje za nesprávny. Žalobcov argument o zásahu do jeho práv je podľa žalovaného nutné vykladať iba ako nespokojnosť žalobcu s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a má za to, že žalobca si nesprávne vykladá rozhodovaciu činnosť ESĽP, keď tvrdí, že takýto druh mimoriadneho opravného prostriedku ESĽP považuje za zásah do jeho práva na spravodlivý proces. ESĽP v žiadnom zo svojich rozhodnutí existenciu mimoriadnych opravných prostriedkov celoplošne nevylúčil. Žalobca nikdy nepreukázal a ani neoznačil skutočnosti, pre ktoré by vady konania a omyly identifikované Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 1MObdoV/13/2011, nespĺňali tieto predpoklady. Záujem žalobcu na zachovaní právoplatnosti rozhodnutí vyslovených v jeho prospech nemôže prevažovať nad potrebou zrušenia takých rozhodnutí, ktoré sú výsledkom základných pochybení pri výkone spravodlivosti. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa know-how a jeho preukázania považuje za nesprávnu a nemajúcu základ vo vykonanom dokazovaní. Rovnako argument žalobcu, že rozsah činností, na ktoré sa vzťahovalo know-how žalobcu, je vymedzený v znaleckých posudkoch, je podľa žalovaného nepresvedčivý. Poukazuje na to, že najvyšší súd v uznesení sp. zn. 1MObdoV/13/2011 popri tom, že kritizoval závery znaleckých posudkov, na ktoré sa odvoláva žalobca, skonštatoval, že nedošlo ku konkretizácii znalostí a skúseností, ktoré know-how mali vytvárať. Žalovaný konzistentne v priebehu celého konania rozporoval znalecké posudky, poukazoval na ich nedostatky a vyjadroval sa, prečo nemôžu slúžiť ako základ pre priznanie žalovaného nároku. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že žalobca (a ani súd prvej inštancie) neidentifikoval a neuviedol, aké konkrétne produkty alebo služby žalobcu mali byť chránené ochrannými známkami. Žalobca tak nepreukázal ani prvý predpoklad, t. j. či určité ochranné známky (v tomto prípade ochranné známky zapísané v prospech žalobcu) sa stali spôsobilými identifikovať určitý výrobok alebo službu viažucu sa na žalobcu. Žalobca však neidentifikoval žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali, že zameniteľnosť tovarov alebo služieb žalobcu a žalovaného je daná.
  131. Žalovaný podal odvolanie voči výroku I. a IV. napadnutého rozsudku. Svoje odvolanie založil na odvolacích dôvodoch, že: - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP); - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP); - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP); - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolanie založil žalovaný na nasledujúcich hlavných argumentoch:
  132. absencia náležitého zistenia skutkového stavu a nerešpektovanie záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutého v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR;
  133. nárok na náhradu škody je podľa § 106 Občianskeho zákonníka sčasti premlčaný;
  134. v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka nie sú splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu; súd prvej inštancie ignoroval absenciu protiprávnosti ako podmienky zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka - žalovaný prevádzkovaním číselných lotérií nemohol zasiahnuť do žalobcovho údajného práva na ochranné známky, súd prvej inštancie nezohľadnil, že vo vzťahu k označeniam tvoriacim ochranné známky pôsobí tzv. zdruhovatenie, protiprávnosť nie je daná aj v dôsledku zneužitia práva/protiprávneho výkonu práva samotným žalobcom a žalovaný užívaním ochranných známok ŠPORTKA, ŠANCA a MATES nespôsobil žalobcovi škodu (resp. výška škody nebola náležite preukázaná);
  135. súd prvej inštancie, v prípade ak by škoda vznikla, nezohľadnil danosť podmienok na jej moderáciu podľa§ 450 Občianskeho zákonníka;
  136. rozsudok porušuje ustanovenie článku 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže prikazuje žalovanému vyplatiť peňažné plnenie, ktoré spĺňa predpoklady neoprávnenej štátnej pomoci;
  137. súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v menšom rozsahu, ako mu skutočne prináleží. 33.
  138. K prvému bodu týkajúcemu sa absencie náležitého zistenia skutkového stavu a nerešpektovanie záväzného právneho názoru dovolacieho súdu žalovaný uviedol, že pochybenie súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom vyhodnotení unesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti zbraní na úkor žalovaného, keď v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania, dospel k záveru, že skutkový stav je dostatočne ozrejmený pre vykonanie právnej kv

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.