Obsah (4)

§ 362§ 419§ 420§ 357

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/77/2018 Identifikačné číslo spisu: 8314200975 Dátum vydania rozhodnutia: 27. augusta 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NS

§ 362ods.

1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“) je lehota na podanie odvolania 15 dní od doručenia rozhodnutia a v prípade, ak bolo vydané opravné uznesenie, táto lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len rozsahu vykonanej opravy. Vzhľadom k tomu, že opravným uznesením okresný súd správne označil stranu sporu (žalobcu) v jednom jeho identifikátore, tzv. identifikačnom čísle organizácie v záhlaví písomne vyhotoveného rozsudku, takto vykonaná oprava nemá vplyv na plynutie zákonnej odvolacej lehoty proti výroku rozsudku vo veci samej vo vzťahu k žalovanej strane sporu. Nakoľko žalovaný podal odvolanie proti rozsudku a opravnému uzneseniu po uplynutí zákonnej 15- dňovej odvolacej lehoty na odvolanie proti rozsudku, krajský súd odmietol odvolanie žalovaného proti rozsudku ako oneskorene podané. Žalovaný podal len jedno odvolanie proti rozsudku a opravnému uzneseniu a nakoľko sa opravné uznesenie týka označenia IČO, odvolací súd mohol preskúmavať odvolanie len v rozsahu správnosti rozhodnutia okresného súdu pri oprave tzv. identifikačného čísla. Správne IČO žalobcu je 444 837 47, čo zodpovedá aj zápisu v Obchodnom registri. Vzhľadom k uvedenému odvolanie žalovaného proti opravnému uzneseniu nepovažoval za dôvodné a potvrdil opravné uznesenie ako vecne správne.

1. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, pričom jeho prípustnosť odvodil z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej je konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a taktiež prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, c/ C.s.p., pretože rozhodnutie odvolacieho súdu malo závisieť od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Odvolací súd mal pri prejednaní odvolania a samotným vydaním rozsudku (správne má byť uznesenia - pozn. dovolacieho súdu) porušiť princíp zjednocovania a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, čím porušil základné práva strany sporu na spravodlivý proces zaručených v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je podľa jeho názoru porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Odvolací súd sa podľa dovolateľa v odôvodnení rozhodnutia svojvoľne vôbec nezaoberal zdôvodnením prečo sa zásadným spôsobom odchýlil od ustálenej súdnej praxe viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1ObdoV/4,5/2005 z 27.02.
2. Odvolací súd sa pri odôvodnení rozsudku sp. zn. 1Cob/90/2016-242 z 03.01.2017 (správne má byť uznesenia sp. zn. 4Cob/90/2016- 242 z 03.01.2017- pozn. dovolacieho súdu) a riešení právnej otázky v označení žalobcu v jeho identifikácii a individualizácii vôbec nezaoberal. Krajský súd podľa názoru dovolateľa nezdôvodnil zmysel a význam identifikačného čísla žalobcu, lebo v prieskumnej činnosti sa ním vôbec nezaoberal a ani v náznakoch sa ho nepokúsil náležite odôvodniť (arbitrárnosť). V prejednávanom prípade žalobca s IČO-m uvedeným v záhlaví rozsudku bol podľa dovolateľa tzv. neexistujúci subjekt

platného právneho poriadku. Žalovaný vo svojom dovolaní tvrdil, že postupoval predpísaným a zákonným spôsobom, keď v stanovenej lehote podal odvolanie až po doručení opravného uznesenia zo dňa 25.07.2016 a nereagoval

plynutia lehoty na odvolanie voči rozsudku č. k. 21Cb/38/2014- 210 z

1. júna 2016, lebo sa v ňom jednalo o neexistujúci subjekt. Podľa dovolateľa ide o arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnych, nepravdivých skutkových východiskách, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s opravným uznesením a rozhodol vo veci sám.
2. K podanému dovolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nie je daný ani jeden z dovolacích dôvodov, na ktoré žalovaný odkazuje v podanom dovolaní, a preto dovolanie nie je dôvodné. Podľa názoru žalobcu konanie súdu prvej inštancie, ako ani konanie odvolacieho súdu nevykazovalo žiadne vady spočívajúce v nesprávnom procesnom postupe súdov a nedošlo ani k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ žalovaný poukazuje na chybu v označení žalobcu v rozsudku okresného súdu č. k. 21Cb/38/2014-210 z
3. júna 2016, v uvedenom prípade išlo o zrejmú chybu v písaní, pričom k náprave došlo práve opravným uznesením č. k. 21Cb/38/2014-216 z
4. júla
5. Sám žalovaný túto chybu v písaní nerozporoval a ani sám nepožiadal súd prvej inštancie o vykonanie nápravy v označení žalobcu. Rovnako ani vo svojom odvolaní zo dňa 19.08.2016 nepoukazoval vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie na túto chybu v označení. Žalovaný vo svojom dovolaní nevymedzil dovolacie dôvody tak, že by uviedol právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne a neuviedol v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol, alternatívne zamietol.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa § 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, ako fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 7.

§ 419C.s.p.

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

1. Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných do
2. júna 2016 opakovane (viď napríklad sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby aj právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).
3. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol Civilný sporový poriadok v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania, ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). 10.

§ 420C.s.p.

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 C.s.p., dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania

§ 420písm.

a/ až f/ C.s.p. pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania

§ 420písm.

a/ až f/ C.s.p. irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

1. Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že dovolateľ nespochybňoval rozhodnutie v časti, v ktorej súd odmietol podané odvolanie voči rozsudku č. k. 21Cb/38/2014-210 z
2. júna 2016 z dôvodu jeho oneskoreného podania. Jeho argumentácia spočívala v namietaní arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo vzťahu k označeniu žalobcu nesprávnym identifikačným číslom. Predmetná argumentácia nebola obsahom odvolania žalovaného voči vyššie uvedenému rozsudku a rovnako tak sa problematike identifikačného čísla žalobcu nevenoval ani odvolací súd v uznesení, ktorým odmietol podané odvolanie ako oneskorene podané. Oprave identifikačného čísla sa venoval odvolací súd len vo vzťahu k potvrdeniu opravného uznesenia súdu prvej inštancie. Z uvedeného, ako aj zo samotného obsahu dovolania žalovaného preto vyplýva, že napáda uznesenie odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil opravné uznesenie súdu prvej inštancie, a to z dôvodu ním namietanej nepreskúmateľnosti.
3. Vo veci rozhodujúcemu senátu je známe rozhodnutie sp. zn. 6Cdo/162/2017 z
4. júna 2018, v ktorom senát najvyššieho súdu 6 C dospel k záveru, že ak sa navrhuje oprava rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a oprava by sa mohla dotknúť práv a povinností strán, o ktorých bolo autoritatívne rozhodnuté, je aj rozhodnutie o takomto návrhu rozhodnutím vo veci samej alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V uvedenej veci sa návrh na opravu týkal rozsudku, a to jeho výroku, preto uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na opravu, bolo podľa názoru v predmetnej veci rozhodujúceho senátu najvyššieho súdu potrebné považovať za rozhodnutie vo veci samej.
5. Oproti tomu opravné uznesenie č. k. 21Cb/38/2014-2016 z
6. júla 2016 opravovalo zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v nesprávnom uvedení identifikačného čísla žalobcu v záhlaví rozsudku, ako jedného z jeho identifikačných údajov, pričom o právnej subjektivite žalobcu nebolo sporu v priebehu celého súdneho konania. Dovolací súd preto konštatuje, že v predmetnej veci nebol opravným uznesením opravený výrok rozsudku a samotná oprava sa nedotkla práv a povinností strán, o ktorých bolo rozsudkom autoritatívne rozhodnuté, preto nebolo možné prihliadnuť na závery vyplývajúce z rozhodnutia sp. zn. 6Cdo/162/
8. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, ktoré zákon vymedzil ako podmienky vecného prejednania dovolania

jeho prípustnosti podľa ustanovenia § 420 C.s.p., nakoľko rozhodnutie o opravnom uznesení v predmetnej veci nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V tomto smere preto najvyšší súd dovolanie žalovaného podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C.s.p. ako neprípustné odmietol. 15. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 16. Podľa § 421 ods. 2 C.s.p. dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. 17.

§ 357písm.

f/ C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia.

1. Dovolanie proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o návrhu na opravu chýb v písaní nie je podľa § 421 ods. 1 C.s.p. prípustné, lebo ho vylučuje § 421 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. f/ C.s.p..
2. Z dôvodov uvedených vyššie dovolací súd procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. bez skúmania, či v konaní došlo k namietanej procesnej nesprávnosti.
3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
4. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.