1, ods. 4 písm.
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného H. K. o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Piešťany rozsudkom zo 7. mája 2018, sp. zn. 16T/99/2017, uznal obvineného za vinného zo zločinu krádeže
1, ods. 4 písm.
1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že dňa
4 Trestného zákona za použitia § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov nepodmienečne.
2 písm. b) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 písm. b) Trestného zákona mu súd uložil trest prepadnutia veci: - kliešte zn. Jäger Direkt Profesionál žlto - modrá rukoväť, - ruksak zn. Husky oranžovej farby, - kliešte - kombinačky celokovové, - kovové kliešte s červenou rukoväťou, - kovové kliešte s modrou rukoväťou, - kliešte - kombinačky celokovové, - kovové kliešte s červenou rukoväťou, - hasák - červenou rukoväťou, - skrutkovač s čierno červenou rukoväťou, - sekera s drevenou rukoväťou, - tesárske kladivo červeno čierne s čiernou rukoväťou, - hasák- šedej farby, - pár rukavíc zn. Červa, zeleno čiernej farby, - ruksak zn. TOUROPA bordovo modrozelenej farby. - kliešte - kombinačky s modro-žltou rukoväťou, - kovové kliešte s červenou rukoväťou, - kliešte celokovové čiernej farby, - skrutkovač s modro žltou rukoväťou, - skrutkovač s červenou rukoväťou, vyklápací nožík s hnedou drevenou rukoväťou, - kľúč na matice -celý - očkový kľúč 12 x 13 mm, - hasák extra - nastaviteľný kľúč 250 mm x 10 mm, - vidlicový kľúč na matice, veľkosť 11 x 13 mm, - očko - vidlicový kľúč na matice 11 x 11 mm, - sada imbusových kľúčov, - gurtňa - sťahovací popruh červenej farby, - gurtňa - sťahovací popruh oranžovej farby.
6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.
2 písm. d) Trestného zákona mu súd uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Krajský súd v Trnave uznesením z 13. septembra 2018, sp. zn. 3To/ 77/2018, odvolanie obvineného
Obvinený H. K. podal prostredníctvom obhajcu, JUDr. Martina Benického 25. februára 2019 dovolanie z dôvodov
1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku. Porušenie práva na obhajobu videl v tom, že boli v konaní produkované dôkazy len v neprospech dovolateľa a navrhované dôkazy, predovšetkým výsluch E. P., súd zamietol, čím bola porušená zásada rovnosti strán v zmysle § 2 ods. 14 Trestného poriadku a nebol rešpektovaný kontradiktórny charakter konania. Práve tento svedok mohol doviezť motorové vozidlo pred miesto trvalého bydliska. Namietal vyjadrenie súdov, ktoré ho v rozhodnutiach označili ako skúseného recidivistu. Prvostupňovému súdu vytkol konštatáciu v odôvodnení rozhodnutia, v zmysle ktorej nebola preukázaná jeho prítomnosť na pozemkoch poškodených, pričom spochybnil záver, že vzhľadom na protézu nemohol preskočiť plot vo výške 1,8 m, pretože to nie je jednoduché ani pre zdravých ľudí. Bol tak uznaný za vinného na základe toho, že má hendikep, a preto nepreskočil 1,8 m plot a prišiel s plánom prestrihnúť pletivo. Upriamil pozornosť na viaceré skutkové pochybenia, na ktoré poukázal v podanom odvolaní, odvolacím súdom však boli zamietnuté. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. i) Trestného poriadku namietal, že mu bol uložený trest za skutky, ktoré nespáchal, pričom vytkol pochybenie spočívajúce v tom, že dolná hranica trestnej sadzby,
ktorej mu bola uložená výmera trestu sa v dôsledku prevahy priťažujúcich okolností zvýšila o 1/3. Súd tak dovolateľovi mal
odôvodnenia rozhodnutia uložiť trest odňatia slobody za skutky v trestnej sadzbe v rozmedzí od piatich rokov a šiestich mesiacov do desiatich rokov a nemohol mu tak byť uložený nižší trest, vzhľadom na prítomnosť priťažujúcej okolnosti spočívajúcej v tom, že bol v minulosti viackrát súdne trestaný. Trest mu však nebol uložený na dolnej hranici trestnej sadzby, čo súd neprípustne zdôvodnil tým, že je recidivista so zjavnými sklonmi k páchaniu majetkovej trestnej činnosti, ktorého od páchania protiprávnej činnosti neodradil ani pomerne dlhý čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody. V tejto skutočnosti videl naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, zaujal totiž názor, že bol dvakrát potrestaný za spáchanie trestných činov v minulosti. Najskôr bol „potrestaný" zvýšením dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3 a následne nedostal trest na najnižšej hranici z dôvodu, pre ktorý sa mu už predtým zvýšila dolná hranica trestnej sadzby, a teda za spáchanie majetkových trestných činov v minulosti. V súvislosti s uloženým ochranným opatrením, dôvodom uloženia ktorého bola skutočnosť, že trestný čin spáchal pod vplyvom návykovej látky zaujal názor, že súd mal na jeho prípad použiť iné hmotnoprávne ustanovenie, a to konkrétne § 363 Trestného zákona, keďže skutok mal spáchať pod vplyvom návykovej látky. Žiadal, aby Najvyšší súd vyhovel návrhu na dovolanie a
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona a súčasne zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave z
10 Trestného poriadku. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom nezodpovedajúcim predstavám obvineného, nemožno uplatniť ako dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. i) Trestného poriadku konštatovala, že okresný súd u obvineného správne zistil priťažujúcu okolnosť
4 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby tak, že dolnú hranicu trestnej sadzby zvýšil o jednu tretinu. Súd tak ukladal trest v tzv. modifikovanej upravenej trestnej sadzbe v rozpätí od päť rokov a šesť mesiacov až desať rokov. Argumentáciu obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku s poukazom na uvedené hodnotila ako nedôvodnú. Záverom vyjadrenia navrhla dovolanie pre nesplnenie dôvodov dovolania
c) Trestného poriadku odmietnuť. Obvinený v stanovisku k vyjadreniu prokurátorky opätovne zotrval na prítomnosti dovolacích dôvodov
1 písm.
obvineného v rozpore s § 2 ods. 10 Trestného poriadku, v intenciách ktorého OČTK postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav vo veci, bez dôvodných pochybností, vytkol tiež skutočnosť, že v konaní boli produkované dôkazy v jeho neprospech a navrhnuté dôkazy súd zamietol. Mal tiež za to, že súd pochybil pri ukladaní trestu a opakovane vytkol, že bol dvakrát potrestaný za to, že bol v minulosti súdne trestaný, rozhodnutie je tak založené na nesprávnom právnom posúdení. V rukou písanom dovolaní doručenom prvostupňovému súdu
1, ods. 2 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku a nie je dôvod na postup
a), b), d), e), ani písm. f) Trestného poriadku.
4 Trestného poriadku, (prvá veta) dôvody
odseku 1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku.
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku.). Za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Trestného poriadku., resp. uplatnení oprávnenia
11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011). Dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku vyžaduje, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Nie je ním len všeobecné právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdom (§ 34 Trestného poriadku), ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným alebo prostredníctvom obhajcu (§ 34 ods. 1, § 44 ods. 2 Trestného poriadku). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (272 ods. 3 Trestného poriadku), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Trestného poriadku). Späťvzatie návrhu na doplnenie dokazovania je možné písomným podaním alebo zápisnične na hlavnom pojednávaní. Možno tak urobiť individuálne vo vzťahu k jednotlivému pôvodne navrhovanému dôkazu, alebo všeobecne k doplneniu dokazovania ako celku. Z časového hľadiska je hraničnou fázou vyhlásenie predsedu senátu
1 Trestného poriadku, že dokazovanie je skončené. Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania, je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (R 114/2016). Obvinený v rámci tohto dovolacieho dôvodu uplatnil námietku,
ktorej súd nevyhovel návrhom na vykonanie dokazovania, predovšetkým návrhu na výsluch svedka E. P. a tiež skutočnosť, že boli vykonávané dôkazy len v neprospech obvineného s následkom porušenia zásady rovnosti strán. V súvislosti so zamietnutím návrhu na vykonanie výsluchu svedka E. P. dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že svedok nebol v prípravnom konaní vypočutý. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, ČVS: ORP-717/3-VYS-TT-2017La vyplýva, že obvinený ani ustanovený obhajca doplnenie prípravného konania výsluchom tohto svedka nenavrhli (č. l. 345 a nasl.). Rovnako tomu bolo v konaní pred prvostupňovým súdom, pretože dovolateľovi bola doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Piešťany z
1 písm. c) Trestného poriadku tak naplnený nebol. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku. Ako už vyššie najvyšší súd uviedol,
1 Trestného poriadku dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku je naplnený vtedy ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Dovolateľ tento dôvod nesprávne subsumoval pod dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. Druhom trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa, sa rozumejú prípady, keď súd obvinenému uložil niektorý z druhov trestov (§ 32 Trestného zákona) napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho uloženie.
m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to , že obvinený bol už za trestný čin odsúdený; súd môže
povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom
takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Obvinený v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, pričom predmetnú námietku oprel o to, že súdy postupovali v rozpore so zásadou ne bis in idem, keďže zohľadnili priťažujúcu okolnosť, z ktorého dôvodu bola zvýšená dolná hranica trestu odňatia slobody o jednu tretinu a následne súdom nebol uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby, dôvodiac tým, že obvinený je recidivista. Dovolací súd je toho názoru, že obvinený touto argumentáciou spochybňuje správnosť uloženého trestu. Najvyšší súd v prvom rade zdôrazňuje, že v zmysle rozhodnutia č. 18, prijatého v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2015, je otázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmavania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného. Ak ale súd v napadnutom rozhodnutí konštatuje danosť niektorej tejto okolnosti, no v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu - pri úprave trestnej sadzby tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, ide o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky
5 Trestného poriadku môže znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Prvostupňový súd však správne postupoval, keď vzhľadom na zistenú prítomnosť dvoch priťažujúcich okolností
4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody pre skutok, posúdený ako zločin krádeže
1, ods. 4 písm.
1 Trestného zákona, ktorý prvý čin spáchal prisvojením si cudzej veci tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a to závažnejším spôsobom konania - vlámaním a druhý trestný čin spáchal neoprávneným vniknutím do obydlia. Vzhľadom na mnohosť trestných činov predseda senátu v intenciách § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest
zákonného ustanovenia, vzťahujúceho sa na trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný, pričom zákon umožňoval za spáchanie tzv. krádeže vlámaním v zmysle § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov. Po vykonanom zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby (§ 38 ods. 8 Trestného zákona) súd ukladal trest v správnej výmere, v rámci modifikovanej trestnej sadzby, ktorú ustálil na päť rokov a šesť mesiacov až desať rokov. V súvislosti s tvrdeným porušením zásady ne bis in idem, zohľadnením predchádzajúcich odsúdení dovolateľa neuložením trestu na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby najvyšší súd konštatuje, že z odpisu z registra trestov obvineného zo 4. mája 2018 zistil, že v čase ukladania trestu bolo v odpise vykázaných 14 záznamov o predchádzajúcom odsúdení obvineného, predseda senátu tak pri ukladaní trestu správne konštatoval recidívu v konaní trestnej činnosti páchateľom (č. l. 489). V súvislosti s tvrdeným porušením vyššie uvedenej zásady dovolací súd poukazuje na to, že k jej porušeniu by došlo v prípade, ak by spáchanie predchádzajúcej trestnej činnosti popri zohľadnení priťažujúcej okolnosti súčasne podmieňovalo použitie vyššej trestnej sadzby (R 1 /2011). Dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku tak naplnený nebol. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku.
1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Toto ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Svojou dikciou za bodkočiarkou vylučuje skutkové námietky, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a tiež hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom hodnotiaceho procesu. Nie je možné s poukazom na tento dovolací dôvod domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Podstatou správnej právnej kvalifikácie teda je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie citovaného dovolacieho dôvodu.
1 Trestného zákona kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky, hoci aj z nedbanlivosti, privedie do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov; ak sa však dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom. Obvinený v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal, že vzhľadom na uložené ochranné opatrenie
2 písm. d) Trestného zákona, a to ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou malo byť jeho konanie kvalifikované ako trestný čin opilstva
Dovolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že prvostupňový súd predmetné ochranné opatrenie uložil vzhľadom na závery znaleckého posudku znalkyne MUDr. Ľubice Ondrisovej, pretože z okolností prípadu a výsluchu obvineného je nepochybné, že trestný čin spáchal pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Súdy tak v základnom konaní skutok správne posúdili ako trestný čin krádeže
1, ods. 4 písm.
Trestného zákona u páchateľa vyžaduje privedenie sa, hoci aj z nedbanlivosti, do stavu nepríčetnosti požitím alebo aplikáciou návykovej látky. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria však MUDr. Ľubica Ondrisová v znaleckom posudku č. 28/2017, jednoznačne vylúčila nepríčetnosť dovolateľa v čase spáchania skutku. Zo záverov znaleckého posudku naopak vyplýva, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle a v čase skutku netrpel žiadnou takou poruchou, či už trvalou alebo prechodnou, majúcou zásadný vplyv na jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. Znalkyňa tiež vyslovila odborný názor, že závislosť od opiátov, akcentácia osobnosti, depravácia osobnosti ani mnestické poruchy nemali, čo sa týka ovplyvnenia rozpoznávacích a ovládacích schopností u H. K. forenzný význam. Dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku tak naplnený nebol. Na podklade vyššie uvedeného je nesporné, že nie sú naplnené dôvody dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku, a preto najvyšší súd
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného H. K. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.