Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžo/235/2008 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reise

§ 5ods.

2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení 1Sžo 235/2008 2 neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon) tak, že navrhovateľka nespĺňa podmienky ustanovené v § 2 a 3 reštitučného zákona, a teda jej nenavrátil vlastnícke právo a nepriznal nárok na náhradu za pozemky v kat. úz. K. - pkn. parc. č. X., pôvodne zapísanej v pozemkovej knihe vl. č. X., pkn. parc. č. X., zapísanej v pozemkovej knihe vl. č. X., pkn. parc. č. X., zapísanej v pozemkovej knihe vl. č. X. z dôvodu, že pozemky neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3 reštitučného zákona a súčasne z dôvodu, že navrhovateľka nesplnila podmienku § 2 reštitučného zákona, nakoľko v konaní nepreukázala vlastníctvo pôvodného vlastníka k pôvodným parcelám. Z obsahu administratívneho spisu mal preukázané, že navrhovateľka si uplatnila u žalovaného správneho orgánu v zákonnej lehote nárok

reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. K.; oprávnenosť osoby si odvodzovala po S., svojom manželovi; reštitučný nárok si uplatnila

§ 3ods.

1, písm. o/ reštitučného zákona,

ktorého vlastníctvo k žiadaným nehnuteľnostiam prešlo na štát alebo inú právnickú osobu bez právneho dôvodu; z výpisov pozemkovej knihy pôvodných parciel, ku ktorým si navrhovateľka uplatnila reštitučný nárok parc. č. X., zapísanej PK vl. č. X., parc. č. X., zapísanej v PK vl. č. X., parc. č. X., zapísanej v PK vl. č. X., a ani z identifikácie parciel vyhotovenej správou katastra k týmto pozemkom nevyplývalo, že by S. svedčalo k uvedeným pozemkom vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo; navrhovateľka v správnom konaní k preukázaniu vlastníctva pôvodného vlastníka k žiadaným pozemkom nepredložila žiadne dôkazy okrem Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku k parc. č. X. o výmere 577 m2, kat. úz. K. zo dňa 16.6.1980 č. RII 78/80.

názoru krajského súdu žalovaný správny orgán nemohol reštitučnému nároku vyhovieť, pretože listinné dôkazy a podklady rozhodnutia, z ktorých správny orgán vychádzal nepreukazovali vlastníctvo pôvodného vlastníka, od ktorého by mohla odvodiť svoje postavenie ako oprávnenej osoby a zároveň preukázať, že v rozhodnom období došlo k prechodu na štát. Poukázal na to, že pokiaľ neboli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného vlastníka, ktorého navrhovateľka označila, nebolo možné v spojení s touto skutočnosťou ani riešiť otázku prechodu na štát. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval za vecne správe, a preto ho potvrdil. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, že navrhovateľka bola v konaní neúspešná a odporca si trovy konania neuplatnil, a preto mu náhradu trov konania nepriznal. 1Sžo 235/2008 3 Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala navrhovateľka. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu považovala za vecne nesprávny. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa jej námietkami uvedenými v opravnom prostriedku riadne nezaoberal a vôbec nezohľadnil vady správneho konania, ktoré mali priamy vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Namietala, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a napadnuté rozhodnutie v neposlednom rade trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že krajský súd opomenul, že tvrdenia odporcu sú v zjavnom rozpore s obsahom spisov. Poukázala na to, že je nesporné, že

geometrického plánu Geodézie n. p. Ž. vyhotoveného Ing. K. zo dňa 23.1.1980 bol pôvodný pozemok v kat. úz. K. parc. č. X. o výmere 2239 m2 rozdelený na tri pozemky parc. č. X., o výmere 1437m2, parc. č. X., o výmere 225 m2 a parc. č. X., o výmere 577 m2 a

predmetného geometrického plánu pritom boli s manželom S. vedení ako vlastníci (BSM) pôvodného pozemku parc. č. X. o výmere 2239 m2. Vytýkala súdu prvého stupňa, že uvedenou skutočnosťou sa pri svojom rozhodovaní vôbec nevyporiadal a plne ju ignoroval, ktorým postupom vôbec nevyhodnotil dôkazy, ktoré mu predložila s opravným prostriedkom. Vyjadrila pochybnosti o nezaujatosti pracovníkov správy katastra, ktorí odporcovi predkladali všetky podklady, o ktoré odporca následne oprel svoje rozhodnutie, pretože je zrejmé, že zmluvy, ktorými disponoval jej manžel pred smrťou, neboli odporcovi vydané. Odporca na odvolanie navrhovateľky sa vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi a tvrdeniami navrhovateľky uvedenými v jej odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 246cods.

1 O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach odvolania a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný nevyhovel nároku navrhovateľky uplatnený

reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k žiadaným nehnuteľnostiam, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa 1Sžo 235/2008 4 ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný v rámci konania

reštitučného zákona navrhovateľke nenavrátil vlastnícke právo k žiadaným nehnuteľnostiam a ani jej nepriznal za ne právo na náhradu.

§ 5ods.

1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti

§ 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu

§ 6ods.

2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie

odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu

odsekov 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde.

§ 3ods.

1 reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku: výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom

skorších predpisov, ak bol výrok zrušený

osobitných predpisov, a) odňatia bez náhrady postupom

zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo

zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, b) c) postupu

§ 453a

Občianskeho zákonníka alebo

§ 287azákona č.

87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., 1Sžo 235/2008 5 odňatia bez náhrady postupom

zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,

1. d)vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),
2. e)
3. f)toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát

zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,

1. g)
2. h)zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
3. i)
4. j)dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
5. k)
6. l)súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ

uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,

1. m)kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
2. n)vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,
3. o)vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, 1Sžo 235/2008 6
4. p)znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,
5. q)prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
6. r)politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,
7. s)odovzdania do vlastníctva družstva

osobitných predpisov,

1. t)prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,
2. u)prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

§ 2ods.

1, 2 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku

tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od

1. februára 1948 do
2. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení §
3. Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby poradí taxatívne ustanovenom v písmene a/ až e/. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať

reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona 1Sžo 235/2008 7 a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2,3 právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy

§ 1ods.

1 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané

zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.). Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady

§ 5reštitučného zákona v spojení s § 5 ods.

5, písm. g/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu

§ 6ods.

2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok)

§ 5ods.

3 reštitučného zákona. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. (§ 32 Správneho poriadku). Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav, a zo skutkových okolností vyvodil správny právny názor, z ktorých dôvodov v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa

§ 250qods.

2 O.s.p.. 1Sžo 235/2008 8 Odvolací súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, v danej veci zistil, že navrhovateľka si dňa 28.12.2004, v zákonnej lehote, uplatnila na Obvodnom pozemkovom úrade v Čadci v zmysle reštitučného zákona

§ 3ods.

1, písm. o/ nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom pkn. parc. č. X., X., X., ktorý špecifikovala žiadosťou zo dňa 15.2.2006 na parc. č. X.,X. a X., ktoré prešli do vlastníctva štátu v rozhodnej dobe v dôsledku právneho dôvodu

§ 3ods.

1, písm. o/ reštitučného zákona, právo si uplatnila po pôvodnom vlastníkovi S., jej manželovi. Obvodný pozemkový úrad v Čadci preskúmavaným rozhodnutím navrhovateľke nenavrátil vlastnícke právo k žiadaným nehnuteľnostiam a ani jej nepriznal za ne právo na náhradu z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky

§ 2

, 3 reštitučného zákona, pretože pozemky neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v zákonnom určenej lehote spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Navrhovateľka v opravnom prostriedku proti uvedenému rozhodnutiu pozemkového úradu uviedla, že parc. č. X., X., ktorú kúpili v celosti, sa časom rozdelila na viacero parciel a na ňu prešla parcela č. X., ktorá má len 577 m2 a ostatné parcele č. X., X./5 a X. nevie ako sa dostali na nových majiteľov. V doplnení opravného prostriedku namietala nedostatočne zistený skutkový stav správnym orgánom a jeho nesprávne právne posúdenie veci. Poukazovala na rozpor tvrdení správneho orgánu s obsahom spisu. Dôvodila, že

geometrického plánu zo dňa 23.1.1980 boli s manželom vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci pôvodného pozemku parc. č. X. o výmere 2239 m2. Súčasne uviedla, že nedostatočné zistenie skutkového stavu veci ako aj právneho stavu odporcom a správou katastra

jej názoru vyplýva z dôvodu existencie silných lokálnych väzieb a zaujatosti. Namietala, že pracovníci správy katastra jej dlhodobo odopierajú vydať všetky súvisiace podklady a znemožňujú jej získať všetky podstatné dôkazy a informácie.

názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a postupu, ktorý mu predchádzal a dospel k správnemu záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v súlade s reštitučným zákonom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že na základe skutkových okolností v danej veci nevyplýva vlastníctvo k pozemkom, ku ktorým si navrhovateľka uplatnila reštitučný nárok (parc. č. X., X., X.) v prospech jej nebohého manžela. Z výpisov pozemkovej knihy pre kat. úz. K. na žiadané pozemky a to vložka č. X. (parc. č. X.), vl. č. X. (parc. č. X.) a vl. č. X. (parc. č. X.) vyplýva, že ako pôvodní vlastníci, resp. spoluvlastníci uvedených pozemkov sú uvedené iné osoby ako S., od 1Sžo 235/2008 9 ktorého si navrhovateľka odvodzovala svoj reštitučný nárok. Správny orgán v preskúmavanej veci správne a v súlade so zákonom postupoval, keď napriek tomu, že navrhovateľka v správnom konaní nepredložila listiny preukazujúce vlastníctvo jej nebohého manžela k pozemkom uplatneným v reštitučnej žiadosti, si zadovážil listiny preukazujúce vlastníctvo k uplatneným pozemkom. Zo skutkových zistení na základe výpisov z pozemkovej knihy, identifikácie parciel ako aj z geometrického plánu z roku 1980 a kópie katastrálnej mapy v danej veci vyplýva, že pozemky parc. č. X., X. a X. boli rozparcelované, v rámci ktorého procesu vznikla parc. č. X., ktorá bola následne rozdelená na parc. č. X., X. a X. a to na základe geometrického plánu z 23.1.1980, pričom pozemok parc. č. X. bol daný do osobného užívania navrhovateľky a jej manžela na základe rozhodnutia ONV v Čadci, finančný odbor č. Fin 432/80/ maj z 13.6.1980 a Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 16.6.1980 č. R II 78/80. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietky navrhovateľky, že súd prvého stupňa sa náležite nezaoberal námietkami ňou uplatnenými v jej opravnom prostriedku a nechal bez povšimnutia, že

predmetného geometrického plánu boli s manželom S. vedení ako vlastníci (BSM) pôvodného pozemku parc. č. X. o výmere 2239 m2. Z výkazu výmer geometrického plánu z 23.1.1980 vyplýva zápis doterajšieho stavu, kde je zapísaná EN parc. č. X. lúka, vo výmere 2239 m2, LV č. X. a zápis nového stavu parc. č. X., lúka, vo výmere 1437 m2 v časti vlastník, užívateľ

§ 5ods.

1 reštitučného zákona práve navrhovateľku zaťažovala povinnosť preukázať splnenie zákonných podmienok

§ 3

reštitučného zákona, teda predložil vlastnícke listiny, z ktorých by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti vyplývalo vlastníctvo pôvodného vlastníka, od ktorého si uplatňovala svoj reštitučný nárok, pričom navrhovateľka si túto povinnosť v správnom konaní pred žalovaným správnym orgánom nesplnila. Na dôvažok navrhovateľka túto svoju námietku ani bližšie neodôvodnila. Odvolací súd vzhľadom na uvedené jej námietku považoval za nedôvodnú, nemajúcu vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu.

názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán v danej veci si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Aj

názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka si síce uplatnila reštitučný nárok na žiadané pozemky v zákonnej lehote

§ 5ods.

1 reštitučného zákona, avšak nebolo preukázané, že vlastníkom žiadaných pozemkov bol jej manžel S., z ktorých dôvodov nesplnila zákonnú podmienku ustanovenú v § 2 ods. 1, 2 reštitučného zákona. Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že splnila zákonné podmienky v zmysle ustanovení reštitučného zákona, bolo jej povinnosťou

§ 5ods.

1 reštitučného zákona v spojení s § 33 ods. 1 Správneho poriadku predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jej tvrdenie potvrdzovali. Nesplnenie si tejto povinnosti malo za následok neunesenie dôkazného bremena spôsobujúce neprihliadnutie na takéto tvrdenie. Správny orgán postupujúc

§ 32ods.

1 Správneho poriadku správne zisťoval skutočný stav vo veci, pričom z listinných dôkazov tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v žiadosti o navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady 1Sžo 235/2008 11 k pozemkom sa nepreukázali. Súčasne z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán listinné podklady, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia a svoj právny záver, zadovážil v rozpore so zákonom, resp. že by nekonal v súčinnosti s navrhovateľkou. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu

§ 250ja ods.

3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219ods. 1 potvrdil. Odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože jej nevzniklo právo na ich náhradu v dôsledku jej neúspechu v konaní. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. júla 2009 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová