čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko v danej veci vyjadrenie žalovanej nebolo doručené žalobcovi. Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v súvislosti s prvým výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci JUDr. Karola Krochtu, zameral na námietku žalobcu,
ktorej odvolací súd vôbec neodôvodňoval rozhodnutie o námietke zaujatosti a v tejto súvislosti konštatoval, že v posudzovanom prípade odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia len stroho konštatoval to, že odvolací súd po vyjadrení sudcu rozhodol tak, že tento nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci a že rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti požiadavke ust. § 157 ods. 2 O. s. p. nevyhovuje. Dovolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je v časti výroku o nevylúčení sudcu nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti dovolateľa konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.. Procesná vada
ust. § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musel dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.
2 O. s. p., konštatujúc, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom porušenia povinnosti žalovaným v zmysle ust. § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka, potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O. s. p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že z návrhu žalobcu je zrejmé, že tento uplatňuje nárok na náhradu škody, pričom zodpovednosť žalovanej odvodzuje z porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorých porušenie je zrejmé z ust. § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. že sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, o ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť o tom, či splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy. Odvolací súd zdôraznil, že v predchádzajúcom období žalobca obchodoval so spoločnosťou B3 Music Aps v niekoľkých prípadoch, bolo mu preto zrejmé s akým partnerom obchoduje, dokonca žiadal, aby pred dodaním tovaru tento obchodný partner zaplatil za tovar, teda informácia o dôveryhodnosti obchodného partnera mu nebola nová. Uvedené odvolací súd zdôraznil so zreteľom na ust. § 376 Obchodného zákonníka,
ktorého poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná poskytnúť. V tomto kontexte uviedol, že žalobca pred uzavretím obchodu so spoločnosťou B3 Music Aps v súvislosti s objednávkou z
f/ C. s. p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej prípustnosť dovolania odôvodnil aj
ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ďalej
ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a napokon aj
ust. § 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p., t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 7. Dovolateľ zhrňujúc skutkový stav veci v dovolaní namietal arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 220 C. s. p.. Uviedol, že odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie sa v rozsudku nevysporiadali s podstatnými tvrdeniami a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, resp. ich ignoroval.
dovolateľa odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je založené na tvrdeniach, ktoré v konaní neodzneli, nemajú oporu v dôkazoch založených v súdnom spise a sú preukázateľne nepravdivé. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
žalobcu preukazovali. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2012, sp. zn. 5cdo/14/2011, z ktorého vyplýva, že objektívna nestrannosť sa neposudzuje
subjektívneho stanoviska (sudcu, či účastníka), ale
objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. 9. Vo vzťahu k ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C. s. p. namietal, že súdy nižšej inštancie nesprávne a v rozpore s výkladom Obchodného zákonníka, ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posúdili povinnosť sprostredkovateľa vyplývajúcu zo zmluvy o sprostredkovaní a z ust. § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 148/2010 z ktorého vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný záujemcovi oznamovať všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie záujemcu o tom, či uzavrie sprostredkovateľskú zmluvu alebo nie. To zahŕňa tiež povinnosť informovať o dôveryhodnosti tretích osôb, vrátane predpokladov, ktoré vypovedajú o tom, s akou pravdepodobnosťou si svoje povinnosti, vyplývajúce zo sprostredkovanej zmluvy, splní, prípadne aké je riziko ich nesplnenia.
žalobcu sa odvolací súd touto otázkou vôbec nezaoberal. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil spôsob získania odberateľa vo vzťahu k ust. § 643 a ust. § 649 Obchodného zákonníka, ako aj platnosť ústneho dodatku k zmluve o sprostredkovaní, resp. ústneho uzatvorenia nepomenovanej zmluvy a povinnosti z nich vyplývajúce. Navrhol preto, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, prípadne aj súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania.
právnej úpravy účinnej od uvedeného dňa. Aj po zmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú priniesol C. s. p. v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, je potrebné dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj
novej právnej úpravy nemá byť „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti, ktorá spolu s interpretačnou praxou dovolacieho súdu (tiež ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva) sleduje zachovanie jedného zo základných princípov právneho štátu - princípu právnej istoty. 13.
p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 14.V danom prípade predmetom dovolacieho konania je výrok rozhodnutia dovolacieho súdu z
1 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2). 17.
1 C. s. p., na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 21.
p., o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 22.
p., o dovolaní rozhoduje najvyšší súd. 23.
1 C. s. p., strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd do siedmich dní (§ 54 ods. 2 C. s. p.).
f/ C. s. p. je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 29. Pod pojmom nesprávny procesný postup je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý je v rozpore so zákonom. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr.: právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných rúk. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv strany sporu. Pre prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f/ C. s. p. musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.
ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C. s. p. 32.
ustanovenia § 421 ods.1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 33. Právna otázka relevantná
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ C. s. p. musí byť procesnou stranou v dovolaní vymedzená jasným a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť /prípadne aj dôvodnosť/ dovolania. V zmysle ust. § 432 ods. 1 C. s. p. dovolanie možno vymedziť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a ďalej uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska ust. § 421 ods. 1 písm. a/, prípadne písm. b/, c/ C. s. p. musí mať charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o právnu otázku, v žiadnom prípade o otázku skutkovú. Z formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa rozumie tak otázka hmotnoprávna ako aj procesnoprávna. Musí však ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil svoje rozhodnutie. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, teda vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu, aj keby bola v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. 34. Žalobca v dovolaní síce formálne odôvodňuje nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom, z obsahu dovolania je však zrejmé, že nesúhlasí s logickými úvahami a skutkovými závermi, ako aj s vyhodnotením zistených skutkových okolností odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie. Napríklad, že neposúdili zmluvné povinnosti žalovaného
predstáv žalobcu. Len samotné spochybňovanie skutkových zistení a vyhodnotenie dôkazov súdmi, ako aj samotná polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/,c/ C. s. p. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že vo vzťahu k posúdeniu konania žalobcu, nie je dovolanie podložené prípustnými dovolacími dôvodmi. 35.Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom nedošlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p., ani k splneniu podmienok pre prípustné a dôvodné dovolanie
1 písm. a/, b/, c/ C. s. p.. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného odmietol v súlade s ustanovením § 447 písm. c/ C. s. p., ako aj ustanovením § 447 písm. f/ C. s. p. 36. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
1 C. s. p. tak, že žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože žalovanému v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli. (bližšie pozri judikát R 72/2018 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.