p. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a odmenu za jeden úkon právnej služby určil podľa § 13 ods. 1 a § 10 ods. 1 týchto vyhlášok zo sumy uplatnenej navrhovateľom v návrhu na začatie konania, t. j. 1 080 000 Sk. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. Krajský súd v Nitre uznesením z 31. augusta 2007 sp. zn. 8 Co 264/2006 na odvolanie navrhovateľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39 943,20 Sk právnemu zástupcovi do 3 dní. V odôvodnení uviedol, že v danej veci bol odporca nepochybne úspešný ( návrh navrhovateľa vo veci samej bol zamietnutý ), preto správne súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Za správne považoval aj určenie výšky odmeny za jeden úkon právnej služby v súlade s § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ako aj skutočnosť, že neboli dané dôvody pre aplikáciu § 150 O. s. p. Nesúhlasil s názorom navrhovateľa, podľa ktorého v sporoch o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska trov konania je hodnota veci určená až v rozhodnutí vo veci samej a hodnota veci sa rovná sume ich náhrady, ktorá je rozhodnutím priznaná a až do rozhodnutia treba vychádzať z toho, že ide o konanie, v ktorom hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch. Bol toho názoru, že ak navrhovateľ tvrdil, že sú u neho dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, potom ho zaťažovalo v tomto smere dôkazné bremeno a mal uniesť procesnú zodpovednosť za výsledok sporu. Nemožno prehliadať ani právo odporcu na právnu pomoc, ktorý by pri rešpektovaní výkladu navrhovateľa o trovách konania, vzniknuté trovy musel znášať sám. V časti náhrady trov štátu sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, keď prihliadol na osobné a majetkové pomery navrhovateľa a zaviazal ho na zaplatenie len ½ vzniknutých trov. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
1 O. s. p. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v časti výroku, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania odporcu a navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o trovách konania odporcu na základe podnetu navrhovateľa podal včas mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol zrušiť 2 M Cdo 11/2008 3 rozhodnutie okresného súdu a rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenej časti a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu. Uviedol, že navrhovateľ sa v konaní domáhal mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov ( ďalej len vyhláška č. 32/1965 Zb. ) vo výške 90-násobku základného bodového ohodnotenia. Súdy oboch stupňov pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne rozhodli podľa § 142 ods. 1 O. s. p., ale nesprávne aplikovali ustanovenie § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri vypočítaní odmeny a náhrady advokátovi odporcu. V sporoch o náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom na povahu týchto nárokov, je hodnota veci určená až v rozhodnutí súdu, to znamená, že hodnota veci sa rovná sume náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá je rozhodnutím súdu prisúdená a až dovtedy treba vychádzať z toho, že ide o konanie, v ktorom hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch. Pri určovaní náhrady trov právneho zastúpenia v prípade zamietnutia návrhu v plnom rozsahu nie je teda možné vychádzať z navrhovateľom požadovanej peňažnej sumy, pretože táto len vymedzuje rozsah, v akom sa ním má súd zaoberať. Je teda zrejmé, že postup pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súdy oboch stupňov považovali za základ pre výpočet tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej služby sumu 1 080 000 Sk ako sumu predstavujúcu hodnotu uplatneného práva v prejednávanej veci. Ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch ( o ktorý prípad v prejednávanej veci ide ), základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. jedna desatina, resp. podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. jedna trinástina výpočtového základu. Výpočtovým základom je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka ( § 1 ods. 3 vyhlášok ). Súdy teda vec nesprávne právne posúdili. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a ods. 3 O. s. p. ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243g O. s. p. ) na základe podnetu navrhovateľa ( § 243e ods. 1 a 2 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. ) preskúmal rozhodnutie krajského a okresného súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že
1 O. s. p. sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie krajského a okresného súdu o náhrade trov konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. ). V mimoriadnom dovolaní vytýka generálny prokurátor nesprávne posúdenie charakteru nároku z hľadiska určenia hodnoty sporu a z nej hodnoty základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri určení výšky trov právneho zastúpenia odporcu. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Návrh bol v plnom rozsahu zamietnutý. Teda odporca, ktorý bol úspešný, mal právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal, podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Pri uplatnení nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. musí navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby až súdom prisúdená výška plnenia ( nie navrhovateľom v návrhu uplatnená ) bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že účastník je zastúpený advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. Naviac ak v takejto veci má rozhodnutie súdu povahu konštitutívneho rozhodnutia ( až jeho právoplatnosťou vzniká právo na plnenie ) a účastník poškodený na zdraví nemá inú možnosť len domáhať sa priznania zvýšenia 2 M Cdo 11/2008 5 náhrady podaním návrhu na súd. Tento záver napokon vyplýva i z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2007 sp. zn. 2 M Cdo 3/2006 a dovolací súd nemal dôvod v prejednávanej veci sa od neho odchýliť. Potom vo veci, kde nebolo prisúdené žiadne plnenie z dôvodu zamietnutia návrhu ( ako je to v danej veci ), teda kde nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, treba pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzať z § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., podľa ktorého základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna desatina výpočtového základu a § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa ktorého základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2008 ). Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p.
1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania odporcu a navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o trovách konania odporcu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu v napadnutej časti ako aj uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu ( § 243b ods. 2 veta prvá, ods. 3 O. s. p.
2 O. s. p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného aj dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júna 2009 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: 2 M Cdo 11/2008 6
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.