1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako aj rozsudku okresného súdu podal na základe podnetu navrhovateľky mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal rozsudky oboch súdov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu. Namietal inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa ( § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka ), pričom zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj ďalšie uvedené náležitosti. Pri uzatváraní zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je nutné predpokladať, že účelom takejto zmluvy je prípadný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech veriteľa, a preto takáto zmluva musí vyhovovať po obsahovej stránke nielen ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale aj katastrálnym predpisom a keďže ide o prevod vlastníctva k bytu a nebytovému priestoru, tak aj podmienkam ustanoveným osobitným zákonom, ktorým je v tomto prípade zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových 2 M Cdo 9/2008 3 priestorov ( ďalej len zákon ). Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k zmene vlastníckeho práva k bytu a nebytovému priestoru v dome, musí obsahovať obligatórne – podstatné náležitosti ustanovené v § 5 zákona. Pokiaľ tieto náležitosti zmluva neobsahuje, potom jej obsah odporuje zákonu, čoho normatívnym dôsledkom je absolútna neplatnosť takejto zmluvy a súd na ňu musí prihliadať z úradnej povinnosti i bez návrhu. Predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 5 ods. 1 ( písm. a/, c/, d/ ) zákona a z jej obsahu nie je možné zistiť, či chýbajú aj ďalšie podstatné náležitosti ustanovené osobitným zákonom, ktorých uvádzanie, resp. neuvádzanie v zmluve je vždy závislé od ďalších právne významných skutočností viažucich sa ku konkrétnemu bytu. Zmluvné strany uzatvorili zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 553 Občianskeho zákonníka, ktorá síce obsahuje podstatné náležitosti takejto zmluvy, avšak vzhľadom na ustanovenia § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka
o zákonom v zmluve absentujú ďalšie podstatné náležitosti zmluvy a to v zmysle ustanovenia § 5 zákona, čo uzavretú zmluvu robí neplatnou. Keďže zmluva je v rozpore so zákonom, treba túto zmluvu od začiatku považovať za neplatnú. Z obsahu súdneho spisu nemožno jednoznačne zistiť ani výšku pôžičky. Podľa zmluvy výška požičanej sumy bola 185 000 Sk, v skutočnosti vraj veritelia požičali len sumu 100 000 Sk, zvyšná suma boli úroky a predchádzajúci dlh. Z podpísaných zmlúv nebolo jednoznačne zrejmé, akú sumu predstavuje požičaná suma a akú úroky. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že súdy sa nezaoberali hodnotou bytu, ktorým bola zabezpečená pohľadávka z hľadiska toho, či jeho hodnota nepredstavuje neporovnateľne vyššiu cenu ako požičaná suma peňazí. Z predloženej zmluvy táto skutočnosť nie je zrejmá, keďže zmluva neobsahuje údaje o počte miestností v byte, rozlohu bytu ani iné pre zistenie hodnoty bytu podstatné náležitosti. Všetky tieto okolnosti majú svoj význam pri posudzovaní platnosti zmluvy, či táto nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Z konania veriteľov ( odporcov ) možno predpokladať, že svojím chovaním nevyvíjali nátlak na navrhovateľku, ale je pravdepodobné, že využili situáciu, keď sa navrhovateľka ocitla pod tlakom svojho manžela ako dlžníka v exekučnom konaní. Využili jej tieseň, rozrušenie a uzatvorili s ňou veľmi nevýhodnú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti, ktorej hodnota je v hrubom nepomere k požičanej sume. Zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že podpísaná zmluva je úžerníckou zmluvou, keďže veritelia mali vedomosť o tom, že druhá strana je v nelichotivej situácii, kedy súrne potrebuje zabezpečiť financie na zaplatenie dlhu v exekučnom konaní. Túto situáciu využili na získanie bytu nepomerne vyššej hodnoty a ktorého hodnota rokmi stúpne. Pri uzavretí takejto úžerníckej zmluvy sa nevyžaduje, aby konanie veriteľa bolo súčasne 2 M Cdo 9/2008 4 v trestnom konaní označené ako trestný čin. Avšak takto charakterizované úžernícke zmluvy je treba podľa platného právneho stavu považovať pre ich rozpor s dobrými mravmi za absolútne neplatné ( § 39 Občianskeho zákonníka ). Súdy vykonali dokazovanie a svoje rozhodnutia odôvodnili predovšetkým na základe výpovedí účastníkov konania a svedkov v konaní. Oba súdy opomenuli, že uzatvorená zmluva môže byť absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, resp. z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom. Súdy dokazovanie so zameraním na takéto zistenie vôbec nevykonali, a teda konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súčasne rozhodnutia súdov spočívajú aj na nesprávnom právnom posúdení veci. Odporcovia vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedli, že rozhodnutie vo veci samej je vecne správne. Nedošlo k pochybeniu v zistení skutkového stavu a v jeho vyhodnotení neboli porušené žiadne procesné predpisy. Závery generálneho prokurátora nevychádzajú z vykonaného dokazovania a nestotožnili sa s jeho právnymi názormi. Navrhli preto mimoriadne dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243g O. s. p. ) na základe podnetu navrhovateľky ( § 243e ods. 1 a 2 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. ) preskúmal rozhodnutie krajského a okresného súdu a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že
1 O. s. p. ) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania v zmysle § 237 O. s. p. ( t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo 2 M Cdo 9/2008 5 začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným ) neboli dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom aj na obsah mimoriadneho dovolania, ktorého dôvodmi je viazaný ( § 242 ods. 1 O. s. p.
2 O. s. p. ) zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. ) spočívajúcou v nevykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu, v dôsledku čoho nemohli súdy dospieť k správnemu právnemu záveru. Predmetom konania v danej veci bolo určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi účastníkmi konania
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.