toho počítal aj plynutie lehoty a odvolanie oprávnenej odmietol ako oneskorene podané napriek skutočnosti, že odvolacia lehota ešte ani len nezačala plynúť. Navrhol, aby dovolací súd s poukazom na ustanovenie § 243b ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním. 2 Cdo 102/2009 3 Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 239 O.s.p.
1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
1 písm. c/.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ak
3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1, 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie oprávnenej ako oneskorene podané. Keďže dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie
citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa. 2 Cdo 102/2009 4 S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti odmietajúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, ale sa zaoberal aj otázkou či podané dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolanie z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. So zreteľom na oprávnenou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť a tým aj opodstatnenosť dovolania
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. treba považovať aj odmietnutie odvolania
ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky preň neboli splnené, pretože odvolanie proti uzneseniu okresného súdu podal účastník včas. V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že advokátka JUDr. K. K. bola oprávnenou splnomocnená k zastupovaniu vo veci podávania návrhov na vykonanie exekúcie vo veciach pohľadávok, ktoré S., a.s., nadobudla od spoločnosti V., a.s. a ktoré vznikli ako nedoplatky na zdravotnom poistení s dovetkom, že plná moc zaniká podaním návrhu na 2 Cdo 102/2009 5 exekúciu (viď plnomocenstvo z 9.2.2007 na č.l. 18). Napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa doručoval uznesenie z 23. augusta 2007 sp. zn. 17 Er 1398/2007 nie oprávnenej ale JUDr. K. K.. Zastúpenie na základe plnomocenstva je upravené v ustanoveniach § 24 a nasl. O.s.p.
ustanovenia § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník za zástupcu môže vždy zvoliť advokáta.
ustanovenia § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Pre platnosť dohody o plnomocenstve (dohode o právnej pomoci) medzi účastníkom a ním zvoleným zástupcom zákon nepredpisuje obligatórnu písomnú formu. Ustanovenie § 28 ods. 1 O.s.p. stanovuje, že ak sa má plnomocenstvo súdu preukázať, musí sa tak stať listinou obsahujúcou vyhlásenie účastníka, ktorým poveruje splnomocnenca svojim zastupovaním (písomným plnomocenstvom) alebo vyhlásením účastníka urobeným v tomto smere ústne do zápisnice. V prejednávanej veci oprávnená si zvolila právneho zástupcu, ktorému udelila plnomocenstvo, avšak len pre určité úkony – podávanie návrhov na vykonanie exekúcie vo veciach pohľadávok, ktoré S., a.s., nadobudla od spoločnosti V., a.s., a ktoré vznikli ako nedoplatky na zdravotnom poistení s tým dovetkom, že táto zaniká podaním návrhu na exekúciu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že JUDr. K. K. v predmetnej veci nemala plnomocenstvo pre celé konanie. Pokiaľ súd prvého stupňa takejto zástupkyni doručoval rozhodnutie (rozhodnutie z 23. augusta 2007 sp. zn. 17 Er 1398/2007), takéto doručenie nie je účinné, viď ustanovenie § 49 ods. 1 O.s.p. S názorom odvolacieho súdu,
ktorého bolo potrebné odvolanie oprávnenej odmietnuť ako oneskorene podané s poukazom na fikciu doručenia splnomocnenej zástupkyni JUDr. K. K. preto nemožno súhlasiť. Preto ak odvolací súd vyvodil, že v danej veci oprávnená podala oneskorene odvolanie a v dôsledku toho nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene podané, odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, ako to má na zreteli ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. Preto je dovolanie v zmysle citovaného ustanovenia prípustné a dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu
ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako 2 Cdo 102/2009 6 od zrušovaného rozhodnutia závislé (§ 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) zrušil tiež uznesenie, ktorým bola v danej veci zastavená exekúcia. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júna 2009 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.