Obsah (9)

§ 142§ 109§ 239§ 237§ 218§ 158§ 204§ 47§ 243b

Najvyšší súd 2 Cdo 94/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. R., bývajúceho v J., proti odporcom 1/ J. K., bývajúcemu v P., 2/ E.

§ 142ods.

1 O. s. p. 2 Cdo 94/2009 2 Krajský súd v Trenčíne uznesením z

1. septembra 2008 sp. zn. 17 Co 192/2008 odvolanie odporcov ako oneskorene podané odmietol ( § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil tak, že odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 34 516 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa po neúspešnom pokuse o jeho doručenie právnemu zástupcovi odporcov
2. a
3. júna 2008 bol
4. júna 2008 uložený na pošte s tým, že adresát bol o tomto postupe upovedomený. Za deň doručenia zásielky s rozsudkom potom treba považovať deň
5. júna 2008, nie až deň jeho skutočného prevzatia, t. j.
6. júla
7. Lehota na podanie odvolania začala plynúť
8. júla 2008 a uplynula dňom
9. júla 2008, ktorý bol posledným dňom na podanie odvolania. Odporcovia podali odvolanie až
10. júla 2008 na pošte, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania považoval za nesprávne v určení ich výšky, pretože neopodstatnene nepriznal navrhovateľovi náhradu ušlej mzdy za účasť na pojednávaniach. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie odporcovia. Žiadali ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietali odňatie im možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) tým, že neboli splnené podmienky pre odmietnutie ich odvolania. V čase od
12. 2008 do
14. 2007 sa právny zástupca nezdržiaval v mieste doručovania rozsudku súdu prvého stupňa, na preukázanie ktorej skutočnosti predložil potvrdenie o absolvovaní dovolenky v Taliansku ( v dňoch od
16. do
18. 2008 ). Rozsudok súdu prvého stupňa preto prevzal až
20. 2008 a odvolanie podané na pošte
22. 2008 bolo podané včas, v 15 - dňovej zákonnej lehote. Navrhovateľ sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. 2 Cdo 94/2009 3 Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

§ 109ods.

1 písm. c/ O. s. p. ( § 239 ods. 1 O. s. p. ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

1. a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
2. b)ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
3. c)ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( § 239 ods. 2 O. s. p.). V danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho z uvedených uznesení, preto dovolanie proti nemu

§ 239O. s.

p. prípustné nie je. Z § 242 ods. 1 veta prvá O. s. p. vyplýva pre dovolací súd povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p., teda i v prípade, ak to účastník konania nenamieta. Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné

§ 237O. s.

p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný,

1. f)účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
2. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. 2 Cdo 94/2009 4 Vzhľadom na obsah dovolania odporcov a námietky v ňom uvedené dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a zakladajúcim prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O. s. p., treba považovať aj odmietnutie odvolania

§ 218ods.

1 písm. a/ O. s. p. v prípade, že podmienky preň neboli splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (R 23/1994 ).

§ 158ods.

2 O. s. p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručí účastníkom konania prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

§ 204ods.

1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu pre začiatok lehoty na podanie odvolania treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa.

§ 47ods.

1 O. s. p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých to ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

ods. 2 ( účinného do 15. októbra 2008 ) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde znovu doručiť v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Citované ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia,

ktorej sa za tam stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím trojdňovej lehoty počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Ide nepochybne o procesnú lehotu 2 Cdo 94/2009 5 určenú

dní, za začiatok ktorej treba považovať deň nasledujúci po uložení písomnosti na pošte a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa. Len riadne a zákonu zodpovedajúce doručenie rozhodnutia môže vyvolať dôsledok, že sa uplatní ustanovenie § 47 ods. 2 posledná veta O. s. p., t. j. že sa písomnosť pokladá za doručenú tretí deň po jej uložení. Pri vadnom náhradnom doručení písomnosti adresátovi začne plynúť odvolacia lehota až odo dňa, keď adresát písomnosť na pošte skutočne prevezme, aj keď sa tak stalo po uplynutí troch dní od jej uloženia. Odporcovia uviedli, že odvolací súd odmietol ich odvolanie bez toho, aby bolo pri náhradnom doručení zásielky - rozsudku - určenej do vlastných rúk postupované v súlade s § 47 ods. 2 O. s. p. Namietali nesplnenie zákonných predpokladov uvedených v tomto ustanovení pre náhradné doručenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. A to nezdržiavanie sa ich právneho zástupcu v mieste doručenia v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa v dňoch

1. a
4. Ako vyplýva z obsahu spisu, zásielka s rozsudkom súdu prvého stupňa bola zástupcovi odporcov doručovaná na adresu H., najskôr
6. 2008 a potom opakovane
9. Oba pokusy zostali neúspešné a zásielka s rozsudkom bola uložená na pošte
12. Zástupca odporcov si zásielku prevzal dňa
15. Na základe výzvy podaním z
17. 2009 ( č.l. 166 ) oznámil súdu, že v dňoch 21.
18. 2008 až
20. 2008 bol na dovolenke v Taliansku. Pripojil potvrdenie príslušnej cestovnej kancelárie preukazujúce túto skutočnosť. Z uvedeného je zrejmé, že nemožno mať za to, že v čase pokusu doručovteľa o doručenie rozsudku súdu prvého stupňa sa zástupca odporcov zdržiaval v miste doručenia. Odvolací súd bez skúmania splnenia podmienok náhradního doručenia nemohol vychádzať z fikcie doručenia rozsudku uplynutím tretieho dňa od jeho uloženia na pošte (§ 47 ods. 2 v znení platnom do
22. 2008 ). Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov ( IV. ÚS 1/02, II.ÚS 174/04 ). Ak nie je záver o dodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo 2 Cdo 94/2009 6 rozumných pochybností, musí všeobecný súd vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol ( III. ÚS 331/04 ).V danom prípade možno mať pochybnosti takéhoto charakteru. Obsah predloženého potvrdenia vyvoláva pochybnosti o splnení jednej z podmienok uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. a to podmienky zdržiavania sa adresáta zásielky v mieste doručovania. Keďže sa nemohla uplatniť uvedená fikcia, za deň riadneho doručenia rozsudku súdu prvého stupňa bolo potrebné považovať deň, v ktorom adresát prevzal rozsudok na pošte -
25. Odvolacia lehota v dôsledku toho začala plynúť odporcom
27. 2008 ( utorok ) a skončila
29. 2008 (utorok ). Odvolanie, ktoré podali odporcovia
31. 2008 na pošte, bolo preto podané v odvolacej lehote ( § 204 ods. 1 O. s. p.). Ak za tohto stavu odvolací súd odmietol odvolanie odporcov ako oneskorene podané, odňal im tým možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Výskyt tejto procesnej vady zakladá jednak prípustnosť dovolania a tiež je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie krajského súdu

§ 243bods.

1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. apríla 2009 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnost vyhotovenia: 2 Cdo 94/2009 7