odvolacieho súdu nemožno odstrániť ani výkladom. Keďže žalobca si uplatnil petitom žaloby zaplatenie nájomného z neplatnej zmluvy, žalovaný nemohol dať žalobcovi z nej výpoveď a žalobca nemá právo na zaplatenie nájomného za výpovednú dobu. Vyslovil názor, že vzhľadom k dvojinštančnosti súdneho konania priznanie bezdôvodného obohatenia neprichádza do úvahy. O práve na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, ktorý nežiadal priznať náhradu trov konania. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania vyvodzoval zo skutočnosti, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa. Dôvodnosť 2 Cdo 226/2008 3 odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., nakoľko odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že vec posúdil právne odlišne než súd prvého stupňa bez vykonania akéhokoľvek dokazovania, resp. zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie. Dôvodnosť dovolania odôvodnil tiež ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd bez vykonania dokazovania právne posúdil zmluvu o prenájme nebytových priestorov uzavretú účastníkmi konania neplatnou pre jej neurčitosť vo vymedzení predmetu nájmu.
dovolateľa, pokiaľ by bolo vykonané dokazovanie k otázke platnosti zmluvy, nepochybne by odvolací súd dospel k záveru, že prenajatý nebytový priestor bol určitým predmetom zmluvy o nájme, nakoľko obaja účastníci zmluvy vedeli, ktorý nebytový priestor je predmetom nájmu. Napokon nemožno súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobca nemá právo na bezdôvodné obohatenie v prípade neplatnej zmluvy o nájme nebytového priestoru, nakoľko žalovaný predmetný nebytový priestor užíval ešte polovicu výpovednej doby a vo zvyšku v nej mal uskladnený inventár. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ), po zistení, že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu nie je správny. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. a proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O. s. p. V danej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený 2 Cdo 226/2008 4 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie proti meniacemu rozsudku je prípustné. V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia; obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O. s. p. a inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá ( na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. ) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 2 O. s. p. ).
p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 ), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 ).
1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( § 213 ods. 3 O. s. p. ). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie 2 Cdo 226/2008 5 dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie alebo dokazovanie doplní, na základe ktorého dospeje ku skutkovému stavu odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.