ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku o nároku týkajúceho sa nehnuteľností v k.ú. S. K uvedeným nehnuteľnostiam bolo rozhodnutím odporcu č. OPÚ-2010/08/00785/dam zo dňa 1.10.2010 priznané vlastnícke právo v prospech navrhovateľov v citovanom reštitučnom konaní. V závere svojho opravného prostriedku (na č. l. 6) navrhovateľ upozornil Krajský súd v Ţiline, ţe dňa 26. júla 2002 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. k. NsSţ 14/02 vylúčil z konania všetkých sudcov tohto krajského súdu a vec delegoval Krajskému súdu v Košiciach. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ poţiadal konajúci krajský súd, aby len zabezpečil spisový materiál z OPÚ Námestovo a celý tento zväzok vrátane tohto 2 1Ndz/1/2011 odvolania neodkladne predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na delegovanie veci inému súdu. Uvedenú ţiadosť vyslovil navrhovateľ bez uvedenia bliţších podrobností. Nasledujúcim listom (z 15.11.2010) adresovaným na vedomie aj Lucii Ţitňanskej, MS SR, Štefanovi Harabinovi, Predseda NS SR a Róbertovi Ficovi, podpredseda NR SR, navrhovateľ poţiadal konajúci súd (Najvyšší súd Slovenskej republiky cituje predmetný text uvedený v kurzíve), „aby ste písomne vyzvali OPÚ v Námestove na neodkladné doručenie celého reštitučného spisu KS Žilina na rozhodnutie v zmysle nášho podania, vrátane námietky predpojatosti, ktorú sme v závere podania zdôvodnili.!“ V poradí ďalším podaním z 05.11.2010 (na krajský súd doručené 24.11.2010 na č. l. 42) na základe súdnej výzvy na vyriešenie súdneho poplatku za námietku, vzniesol navrhovateľ, zastúpený T. – predsedom predstavenstva a M. – členkou predstavenstva, námietku zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Ţiline. Túto námietku odôvodnil tým, ţe predmetné konanie je súčasťou, resp. pokračovaním konania, ktoré viedol krajský súd pod sp. zn. 10S 58/97 a 10S 8/01, pričom v konaní 10S 8/01 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. NsSţ 14/02 zo dňa 26.6.2002 tak, ţe sudcovia Krajského súdu v Ţiline sú vylúčení z prejednania a rozhodnutia vo veci a vec prikázal na konanie Krajskému súdu v Košiciach. Dôvodom pre uvedené pôvodné vylúčenie bol návrh predsedu Krajského súdu v Ţiline, v ktorom oznámil, ţe on i všetci sudcovia sa cítia byť zaujatí voči navrhovateľovi. Navrhovateľ, nakoľko ide o tú istú právnu vec, totoţnosť účastníkov konania, zloţenie sudcov Krajského súdu v Ţiline je tieţ totoţné, preto vyjadril presvedčenie, ţe sudcovia Krajského súdu v Ţiline sú so zreteľom na ich pomer k prerokovanej veci ako aj k účastníkom konania výslovne na základe ich vyjadrení zaujatí a navrhol v zmysle postupu
prikázanie veci Krajskému súdu v Košiciach. Sudcovia Krajského súdu v Ţiline sa k námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom vyjadrili (č. l. 51 aţ 57) nasledovne: 3 1Ndz/1/2011 JUDr. O. sa vo veci cíti byť zaujatá z dôvodu, ţe uţ bola vylúčená z rozhodovania vo veci sp. zn. 10S 5/2004 pre vzťah k T., predsedovi predstavenstva navrhovateľa. JUDr. J. bol vo veci vylúčený pre pomer k navrhovateľovi. JUDr. M. sa vo veci cíti byť zaujatá vzhľadom na existujúce rozhodnutie o jej vylúčení vo veciach, v ktorých vystupoval T., predseda predstavenstva navrhovateľa. Mgr. F. sa cíti byť zaujatý pre znevaţujúce vyjadrenia zástupcu navrhovateľa vo vzťahu k sudcom Krajského súdu v Ţiline, čo bolo dôvodom ich vylúčenia v konaní sp. zn. 10S 8/
1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. 6 1Ndz/1/2011 Poţiadavka nestrannosti súdu (personifikovaná na sudcu) vyplýva z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a je premietnutá do cit. ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p.
čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Za nestranného sudcu právna prax povaţuje takého sudcu, ktorý je
svojho vedomia a svedomia a z titulu funkcie nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcoch) v tom zmysle, ţe je voči nim neutrálny, ţe voči nim nemá ţiadne predsudky, sympatie ani antipatie, teda ţe účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a ţe k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, neţ mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda dostatočný predpoklad, ţe bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Práve nestrannosť sudcu je zárukou riadneho výkonu základného práva jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu a spochybnenie nestrannosti sudcu má za následok povinnosť iného súdneho orgánu preveriť, či vyslovené pochybnosti sú spôsobilé prelomiť právo jednotlivca na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, tzn. sudcu na príslušnom súde, ktorý sa má od počiatku s napadnutou vecou zaoberať.
čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Je nepochybné, ţe osoba navrhovateľa je nielen pre určenie podmienok konania ale aj pre rozsah procesných práv dominujúca a neprehliadnuteľná. Z obsahu spisu sp. zn. 21S/32/2010 a najmä z vyjadrení mnohých sudcov krajského súdu vyplýva, ţe sa cítia byť vo veci zaujatí vo vzťahu k osobe predsedu predstavenstva navrhovateľa, ktorý v predchádzajúcich konaniach opakovane znevaţoval a uráţal sudcov Krajského súdu v Ţiline, čo bolo aj dôvodom na ich predchádzajúce vylúčenie z rozhodovania vo veci a prikázanie veci Krajskému súdu v Košiciach. Ak Ústava Slovenskej republiky prostredníctvom svojho článku 46 ods. 1 zdôrazňuje, ţe svojho práva sa môţe kaţdý domáhať zákonom ustanoveným postupom na nezávislom 7 1Ndz/1/2011 a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, potom Najvyšší súd opätovne na tomto poukazuje, ţe procesné právo na nestranného sudcu sa bytostne viaţe, resp. vyplýva z ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 aţ 50 ústavy) a slúţi ako garancia riadneho priznania všetkých procesných práv účastníkovi v danom konaní (správnom či súdnom), lebo zákon (prostredníctvom § 14 ods. 1 O.s.p.) kvalifikuje personálnu zaujatosť iba voči účastníkovi, resp. sprostredkovanie voči jeho právneho zástupcovi.
1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
2 O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. Preto je nutné v tomto konaní v súvislosti s právom účastníka spochybniť nezaujatosť sudcu dôsledne skúmať otázku, či je ktokoľvek oprávnený sa stať účastníkom alebo nie. Zo súdneho spisu je preukázané, ţe opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu podala spoločnosť P., a.s. (pôvodné obchodné meno R., a.s.) zastúpená T., ako predsedom predstavenstva, a M., ako člen predstavenstva tejto spoločnosti. Na majetok uvedenej spoločnosti bol v zmysle dostupných informácií uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.2.2001 č. k. 36-24 K 323/00 ku dňa 20.12.2001 vyhlásený konkurz. Konajúcemu súdu neboli poskytnuté ţiadne informácie, ktoré by spochybnili prebiehajúce konkurzné konanie. Osoba správcu konkurznej podstaty bola viackrát zmenená, v súčasnosti bola do tejto funkcie ustanovená JUDr. D., advokátka, so sídlom B. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu je právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája tieţ relevantné účinky na prebiehajúce, resp. budúce súdne a iné konania, pričom zákon č. 7/2005 Z.z. prenáša niektoré oprávnenia k majetku úpadcu z obchodnej spoločnosti (zo štatutárnych orgánov) na súdom ustanoveného správcu 8 1Ndz/1/2011 za účelom zamedzenia alebo predchádzania mareniu účelu konkurzného konania pri nakladaní s konkurznou podstatou.
1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Zo súdneho spisu vyplýva, ţe k podaniu opravného prostriedku došlo aţ po vyhlásení konkurzu na majetok navrhovateľa (20.12.2001).
4 zák. č. 7/2005 Z.z. súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Z citovaných ustanovení zák. č. 7/2005 Z.z. jednoznačne vyplýva, ţe jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je sukcesia správcu do procesných práv a povinností úpadcu v konaniach, ktoré sa týkajú majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, tzn. vrátane dispozičného práva osoby, ktorá bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Je nepochybné, ţe opravný prostriedok a súdne konanie tým vyvolané sa týkajú reštituovaných nehnuteľností, ktoré nepochybne vytvárajú majetok úpadcu. V zmysle pripojeného administratívneho spisu sa totiţ oprávnené osoby domáhali vydania nehnuteľností, pôvodne určených na „na výstavbu závodu pre ťaţbu rašeliny v S.“, a vyzvali povinnú osobu (v tom čase R.S.) dňa 04.10.1991 na vydanie týchto nehnuteľností, avšak táto povinná osoba dohodu o vydaní nehnuteľností neuzavrela, nakoľko predmet uplatneného nároku bol vo verejnej draţbe, ktorá sa konala dňa 24.04.1992 v Dolnom Kubíne predaný vydraţiteľovi firme M. spol. s r.o. B. (neskôr prevedené na subjekt R. spol. s r.o., B.). Ďalej má Najvyšší súd preukázané, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu malo byť 9 1Ndz/1/2011 doručované nielen spoločnosti P. a.s., L.B. ale aj jej správcovi konkurznej podstaty, tzn. JUDr. D., N.B. Za týchto okolností nemôţu prislúchať procesné práva na vyvolanie súdneho prieskumu spoločnosti P., a.s. V. ako úpadcovi (a tým aj procesne neoprávnenej osobe), ale tieto práva naopak svedčia správcovi, ktorý v rámci svojej zákonnej zodpovednosti za správu majetku úpadcu je oprávnený vyuţívať aj prostriedky súdnej ochrany vrátane podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu v zmysle Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Preto aj zákon správcu označil za účastníka takéhoto konania, nepripúšťajúc, aby úpadca samotný, resp. jeho štatutárny orgán získal dispozičné právo nad konkurzným majetkom prostredníctvom prebiehajúceho súdneho konania, resp. bol súdnym rozhodnutím legitimizovaný ako osoba oprávnená na jeho nakladanie. Na základe doposiaľ vyslovených právnych názorov potom nie úpadca ale iba správca ako zákonom ustanovený účastník súdneho konania (tzn. ako procesne oprávnená osoba) môţe v prípade súdnych konaní týkajúcich sa majetku konkurznej podstaty prostredníctvom podanej námietky vzniesť pochybnosti, resp. iba voči osobe takéhoto správcu môţu konajúci sudcovia pociťovať svoju zaujatosť. Ak sudca svoju zaujatosť adresuje iba proti štatutárnemu orgánu úpadcu, potom ju adresuje proti procesne neoprávnenej osobe. Nakoľko zákon v ustanoveniach § 14 ods. 3, § 15, § 15a a § 16 O.s.p. neoprávňuje súd na námietku podanú neoprávnenou osobou neprihliadnuť, musel Najvyšší súd o nej rozhodnúť. Z uvedeného preto vyplýva, ţe Najvyšší súd ako nadriadený súd nemôţe o zaujatosti sudcov Krajského súdu v Ţiline v tomto konaní rozhodnúť inak, ako vysloviť ich nezaujatosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 14 a nasl. OSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Vo vzťahu k označeniu navrhovateľa Najvyšší súd „ex offo“ doplnením dodatku „v konkurze“ naplnil zákonom stanovený štatus navrhovateľa. 10 1Ndz/1/2011 POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e je prípustný. V Bratislave 31. januára 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.