4 So 209/2008 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky M. A., právne zastúpenej JUDr. D. S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, Ul.
- augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. X. z
- decembra 2006 v spojení s rozhodnutím totožného čísla z
- júna 2007 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Sd/87/08-37 zo
- októbra 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Sd/87/08-37 zo dňa
- októbra 2008, p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie odporkyne z
- decembra 2006 a
- júna 2007, ktorými bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu, že ani po doplatení poistného na dôchodkové poistenie má navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity vykázanú dobu poistenia len 4 roky a 202 dní a nespĺňa zákonnú podmienku pre priznanie dávky 5 rokov doby poistenia v posledných 10 rokoch pred dňom vzniku invalidity. 4 So 209/2008 2 Krajský súd zrušil rozhodnutia odporkyne s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ OSP pre nesprávnosť právneho názoru odporkyne, ktorá nezohľadnila obdobie starostlivosti navrhovateľky o jej bezvládnu tetu pre účely dôchodkového poistenia ako náhradnú dobu. Krajský súd poukázal na to, že v zmysle príslušnej právnej úpravy (ktorú citoval v rozhodnutí) teta navrhovateľky nie je „blízkou osobou“, to však nemení nič na skutočnosti, že navrhovateľke bol právny status osoby celodenne sa starajúcej o bezvládnu blízku osobu – tetu H.Z priznaný individuálnym správnym aktom ( rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu. Na základe takéhoto určenia jej právneho postavenia jej bol právoplatne priznaný a vyplácaný príslušný peňažný príspevok. Napriek nesprávnosti postupu správneho orgánu, ktorý navrhovateľke priznal opakovaný peňažný príspevok za opatrovanie tety, pretože ju považoval za „blízku osobu“, nemožno jej takto – právoplatným rozhodnutím príslušného správneho orgánu priznaný právny status odňať, pretože by to bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Prv príslušnými štátnymi orgánmi priznané právne nároky nemôžu byť neskôr účastníkovi bez zmeny relevantných skutočností odňaté. Pokiaľ odporkyňa obdobie starostlivosti navrhovateľky o jej bezvládnu tetu nezohľadnila pre účely obdobia dôchodkového poistenia ako náhradnú dobu, neposúdila túto okolnosť správne, preto krajský súd jej rozhodnutie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude podľa názoru krajského súdu povinnosťou odporkyne vychádzať z vysloveného právneho názoru krajského súdu a obdobie osobnej starostlivosti navrhovateľky o jej bezvládnu tetu započítať do obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka získala v posledných 10 rokoch pred vznikom jej invalidity, t.j. od
- novembra 1996 do
- novembra 2006 a o jej nároku na invalidný dôchodok opätovne rozhodnúť. Odporkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhla rozsudok zmeniť a potvrdiť odvolaním napadnuté rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Odporkyňa nesúhlasila s vysloveným právnym názorom krajského súdu a poukázala na ustanovenie § 169c ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zák.č. 446/2000 Z.z., z ktorého vyplýva, že doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od
- januára 1976 do
- decembra 2000 sa hodnotí podľa predpisov účinných do
- decembra
- 4 So 209/2008 3 Predpisom účinným do
- decembra 2000 bol § 9 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého platilo ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doň aj náhradné doby. Náhradnou dobou, okrem iného, podľa § 9 ods. 1 písm. k/ v znení účinnom do
- decembra 2000 bola aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola úplne alebo prevažne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od
- januára
- Okruh blízkych osôb na účely tohto ustanovenia jednoznačne a taxatívne určuje § 8 ods. 2 vyhlášky FMPSV č. 149/1988 Zb. Blízkymi osobami podľa tohto ustanovenia sú manželia a príbuzní v priamom rade, deti, súrodenci, zať a nevesta, a to ktorékoľvek z manželov. Vzhľadom na takto jednoznačne a taxatívne vymedzený okruh blízkych osôb, starostlivosť o ktoré je možné hodnotiť, nie je možné hodnotiť na účely dôchodkového poistenia ako náhradnú dobu, dobu osobnej starostlivosti o tetu. V tejto súvislosti poukázala odporkyňa aj na ustálenú súdnu prax, napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Sdo 1/94 zo
- mája 2004, č. 1 Sdo 149/02 z
- februára 2003, ktorý v obdobnom prípade vyslovil jednoznačný právny názor, že ak sa navrhovateľka starala o tetu, ktorá nie je blízkou osobou, nemožno dobu starostlivosti zohľadniť na účely dôchodkového zabezpečenia. Ďalej odporkyňa uviedla, že v období od
- mája 1997 do
- novembra 2003 a následne od
- novembra 2005 do
- októbra 2006 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, pričom v období od
- januára 2001 do
- decembra 2003 príspevok pred nástupom do zamestnania nepoberala. Rozhodnutím z
- decembra 2006 odporkyňa navrhovateľke započítala dobu osobnej starostlivosti o jej úplne bezvládnu tetu do obdobia dôchodkového poistenia, napriek tomu navrhovateľka mala vykázané len 4 roky a 85 dní dôchodkového poistenia. Navrhovateľka sa dodatočne prihlásila na dôchodkové poistenie za obdobie od
- novembra 2005 do
- augusta 2006 a uhradila poistné na dôchodkové poistenie vo výške 16 920 Sk. V zmenovom rozhodnutí z
- júna 2007 odporkyňa už navrhovateľke dobu osobnej starostlivosti o bezvládnu tetu na účely dôchodkového poistenia nezapočítala z dôvodu, že započítanie tejto náhradnej doby nebolo v súlade s ustanovením § 169c ods. 2 a § 9 ods. 1 písm. k/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka sa stala invalidnou od
- novembra
- K uvedenému dňu preukázala v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity dobu poistenia len 4 roky a 202 dní. Navrhovateľka žiadala prvostupňový rozsudok vo veci samej potvrdiť a poukázala na to, že ako ťažko zdravotne postihnutá osoba 4 So 209/2008 4 sa pri vybavovaní svojho nároku spravovala pokynmi odporkyne a mala za to, že tie sú v súlade s právnymi predpismi. Samostatným podaním navrhovateľka podala odvolanie proti výroku o trovách konania, ktoré jej v prvostupňovom konaní neboli priznané, pretože si ich v konaní pred súdom neuplatnila (náhradu trov právneho zastúpenia). Dôvodila tým, že právna zástupkyňa nebola na súdnom pojednávaní vyzvaná k uplatneniu náhrady trov. Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. V konaní bolo nesporne zistené, že rozhodnutím z
- decembra 2006 bola navrhovateľke uznaná doba dôchodkového poistenia od
- novembra 1996 do vzniku invalidity
- novembra 2006 v trvaní 4 roky a 85 dní. O.i. jej bola započítaná doba 46 dní v roku 1996, 365 dní v roku 1997, 365 dní v roku 1998, 365 dní v roku 1999, 366 dní v roku 2000 a 38 dní v roku
- Navrhovateľka uhradila poistné od
- novembra 2005 do
- augusta 2006 tak, aby dosiahla dobu poistenia 5 rokov. Odporkyňa novým rozhodnutím z
- júna 2007 však opätovne rozhodla o zamietnutí žiadosti, keď podľa dôvodovej časti rozhodnutia neuznala dobu od
- novembra 1996 a v roku 1997 uznala len 245 dní, celkom teda neuznala z doby pôvodne uznanej rozhodnutím z
- decembra 2006 – 166 dní doby poistenia. Naproti tomu za rok 2005 uznala o 46 dní viac a za rok 2006 o 236 dní viac. Napriek tomu, že dôvodom vydania nového rozhodnutia bolo doplatené poistného, odporkyňa týmto novým rozhodnutím bez uvedenia právneho a skutkového dôvodu neuznala celú dobu poistenia pôvodným rozhodnutím uznanú. Rozhodnutie z
- decembra 2006 je z tohto hľadiska pre absolútny nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Skutkové a právne dôvody neuznania doby od
- novembra 1996 –
- apríla 1997 odporkyňa uviedla až v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky. V súdnom konaní navrhovateľka predložila rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (identifikované sú rozsudkom krajského súdu), že jej bol priznaný peňažný príspevok za opatrovanie blízkej osoby a bola jeho poberateľkou aj vo vyššie uvedenej rozhodujúcej dobe. Vyplácanie príspevku bolo zastavené od
- mája
- Na čl. 31 súdneho spisu je oznámenie odporkyne adresované navrhovateľke zo
- januára 2007, podľa ktorého jej bolo oznámené príslušné číslo účtu na dodatočné zaplatenie poistného vo výške 16 920 Sk 4 So 209/2008 5 od
- novembra 2005 do
- augusta 2006 na dôchodkové poistenie, ktorú sumu určila samotná odporkyňa. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že 1/ odporkyňa bez uvedenia právneho dôvodu rozhodnutím z
- júna 2007 zmenila svoje rozhodnutie z
- decembra 2006 pokiaľ ide o stanovenie doby poistenia pre účely priznania invalidného dôchodku, keď bez uvedenia dôvodov nevychádzala z právoplatného rozhodnutia príslušných orgánov, ktoré uznali starostlivosť navrhovateľky o blízku osobu a ktorú aj sama v pôvodnom rozhodnutí uznala, 2/ odporkyňa zmenila svoje právne posúdenie uvedenej doby bez uvedenia príslušného ustanovenia zákona o zmene pôvodného rozhodnutia vo výroku ako aj v dôvodovej časti rozhodnutia, 3/ odporkyňa argumentovala až v písomnom vyjadrení súdu ustanoveniami § 8 vyhl.č. 149/1988 Zb., ktorým sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý je už t.č. právne neúčinný, 4/ odporkyňa sa nezaoberala ani ustanoveniami § 116 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého blízkou osobou sú aj prípadní ďalší príbuzní (napr. teta) alebo iná osoba v obdobnom vzťahu za predpokladu, že existuje medzi nimi blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú, 5/ podľa názoru odvolacieho súdu rozdielne právne posúdenie veci odporkyňou nemôže byť na ujmu navrhovateľky v situácii, ak odporkyňa sama, pred zmenou právneho posúdenia opatrovania tety, navrhovateľke sama vypočítala a oznámila potrebnú sumu doplatku poistného. Je preto výlučne na odporkyni, aby sa v novom konaní s vyššie uvedenými skutočnosťami zaoberala a opätovne rozhodla o nároku navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka podala odvolanie proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania, odvolací súd nezistil vecný dôvod na zmenu rozsudku krajského súdu, keďže právna zástupkyňa bola prítomná na pojednávaní a jej tvrdenú osobnú indispozíciu v dôsledku ktorej trovy neuplatnila, za taký dôvod súd nepovažuje. 4 So 209/2008 6 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2009 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová