4 So 143/2008 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa J. H., zastúpeného JUDr. Ľ.. M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava, Ul. 29 augusta č. 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sd/116/2007-20 z
- mája 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sd/116/2007-20, zo dňa
- mája 2008, p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 54,64 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ľ.. M. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie odporkyne z
- októbra 2007, č. X., ktorým rozhodla o príplatku k starobnému dôchodku navrhovateľa podľa § 250 ods. 7 zák.č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v sume 180 Sk, pričom spolu so starobným dôchodkom (1744 Sk) navrhovateľovi úhrnom od
- júla 1990 patrí suma 1924 Sk mesačne. 4 So 143/2008 2 Krajský súd dôvodil tým, že konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti OSP, úlohou súdu nie je nahradzovať samotné administratívne konanie. Úlohou prvostupňového súdu teda nie je dopĺňanie vecnej či právnej argumentácie rozhodnutia odporcu, pretože táto už má byť uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s čl. 10 Charty základných práv EÚ, ako aj s prísl. čl. nariadenia rady EHS č. 1408/71 (s poukazom na právne vety obsiahnuté v odôvodneniach rozsudku Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa
- októbra 2006 č.j. 3 Ads 15/2006-49 a zo dňa
- apríla 2007 č.j. 6 Ads 80/2006-39) je zrejmé, že príplatok k dôchodku má navrhovateľovi prislúchať nielen za celé mesiace, ale aj za jeho časti. Z uvedeného totiž vyplýva, že akákoľvek doba strávená vo väzbe či vo výkone trestu odňatia slobody je dobou, za ktorú má byť poskytnuté odškodnenie, čo v danom prípade je príplatok k dôchodku. To znamená, že pokiaľ ide o dni trvania väzby navrhovateľa, presahujúce dobu ukončených mesiacov, je potrebné mu poskytnúť alikvotnú časť príspevku z mesačnej čiastky. Vzhľadom na túto skutočnosť je teda zrejmé, že odporca nesprávne uviedol ako dobu nezákonného väznenia navrhovateľa od
- apríla 1952 do
- mája 1953, dobu 12 mesiacov, pretože v skutočnosti u neho išlo o dobu 13 mesiacov a 3 dni. Vzhľadom na zistené vady, ktoré mali mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, tieto je potrebné v ďalšom jeho konaní odstrániť. Na základe vyššie uvedeného, súd komplexne zvážil všetky skutočnosti a na ich základe dospel k záveru, že je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie (§ 250q ods. 2 OSP s poukazom na § 250 l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. e/ OSP). Krajský súd vyslovil, že proti rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie odporkyňa z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom vytýkala krajskému súdu aj vady samotného konania. Odporkyňa poukázala na to, že zákon č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov ako právna norma, ktorá je súčasťou právneho systému Slovenskej republiky, upravuje zvýšenie dôchodkových dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, ako verejnoprávnou inštitúciou Slovenskej republiky, o príplatok k dôchodkovým dávkam za dobu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. 4 So 143/2008 3 Vzhľadom na uvedené rozsudok krajského súdu vydaný v mene Slovenskej republiky, ktorý pri rozhodovaní o nárokoch vyplývajúcich zo zákonov Slovenskej republiky sa opiera i o rozsudky súdov cudzieho štátu porušuje zásadu zvrchovanosti práva Slovenskej republiky, zásadu právnej istoty opierajúcu sa o právny systém Slovenskej republiky. Sme toho názoru, že zo zákona č. 119/1990 Zb. v znení zákona č. 47/1991 Zb. (§ 25 ods. 7 zákona č. 119/1990 Zb.) jednoznačne vyplýva, že príplatok sa poskytuje za každý mesiac, ktorý navrhovateľ strávil vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody. Navrhovateľ k odvolaniu odporkyne uviedol, že v danej veci ide predovšetkým o zásadu, že nevinne väznenému človeku patrí odškodnenie (v tomto prípade formou príplatku k dôchodku) za celú dobu nezákonného väznenia. Ak sa s touto zásadou Krajský súd Košice stotožnil, rovnako ako sa s ňou stotožnil Najvyšší súd Českej republiky, potom tým Krajský súd Košice žiadnu „zásadu zvrchovanosti práva Slovenskej republiky“ neporušil. Naviac treba podotknúť, že vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika čiastočne svojej zvrchovanosti dobrovoľne vzdala. Právo Slovenskej republiky je preto treba od
- mája 2004 vykladať v kontexte práva Európskej únie a jej členských štátov. Nie je vôbec žiadny dôvod, aby sa jeden právny predpis platný vo viacerých štátoch Európskej únie vykladal v jednom štáte Únie v prospech občana a v druhom v jeho neprospech. Tým by došlo k porušeniu zásady rovnosti pred zákonom podľa článku 20 Charty základných práv Európskej únie. Žiadal prvostupňový rozsudok potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania. Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach podaného odvolania a dospel k nasledovným záverom: 1/ Dôvodom odvolania odporkyne je skutočnosť, že krajský súd vyslovil právny názor v otázke dĺžky doby, za ktorú navrhovateľovi patrí príplatok k dôchodku podľa § 25 ods. 7 zák.č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii. 4 So 143/2008 4 Odvolací súd sa preto podaným odvolaním vecne zaoberal napriek tomu, že podľa poučenia súdu odvolanie nebolo prípustné. Krajský súd v dôvodoch odvolania nesprávne uviedol len dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP, pretože vecný dôvod zrušenia spočíval rovnako v § 250j ods. 2 písm. a/ OSP. 2/ Podstatou odvolania odporkyne bol jej nesúhlas s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého, pokiaľ ide o dni trvania väzby navrhovateľa presahujúce dobu ukončených mesiacov, je potrebné mu poskytnúť alikvotnú časť príplatku z mesačnej čiastky. Odporkyňa nenamietala krajským súdom vytýkanú skutočnosť, že namiesto 13 mesiacov priznala v preskúmavanom rozhodnutí príplatok k dôchodku len za 12 mesiacov.(odvolací súd poznamenáva, že v priebehu odvolacieho konania odporkyňa informovala súd o stanovení výšky príplatku na 195 Sk, t.j. za 13 mesiacov rozhodnutím z
- novembra 2008). 3/ Odvolací súd konštatoval, že predmetom preskúmania je rozhodnutie odporkyne z
- októbra 2007, ktoré trpí absolútnym nedostatkom dôvodov. Navrhovateľ namietal v bode II návrhu na preskúmanie aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo vzťahu k výške dôchodku v sume 1744 Sk. Aj keď sa krajský súd z uvedeného hľadiska vecou nezaoberal, odvolací súd dospel k záveru, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj v tomto smere odôvodňovala zrušenie rozhodnutia. 4/ Odvolací súd sa však v plnej miere stotožňuje s dôvodmi rozsudku krajského súdu pokiaľ vyslovil právny názor v otázke doby, za ktorú patrí príplatok k dôchodku tak, aby príplatok zodpovedal celej dobe nezákonného väznenia. Zo znenia zákonného ustanovenia § 25 ods. 7 písm. b/ zák.č. 119/2000 Zb. o súdnej rehabilitácii nevyplýva výslovné obmedzenie príplatku len za celé mesiace výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody a preto pokiaľ sa táto doba vyjadruje počtom mesiacov a dní, niet rozumného dôvodu príplatok obmedziť len na počet úplných mesiacov. Odvolací súd nevníma dôvody rozsudku krajského súdu, hoci poukázal aj na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ako porušenie „zásady zvrchovanosti práva Slovenskej republiky“. Krajský súd vyslovil svoj právny názor vychádzajúci aj z Charty základných práv EU, pričom samotná skutočnosť, že zákon č. 119/2000 Zb. o súdnej rehabilitácii bol prijatý v čase existencie Českej a Slovenskej federatívnej republiky je dôvodom pre taký výklad ustanovení zákona, ktorý nebude diskriminovať akéhokoľvek poškodeného na území nástupníckych štátov. 4 So 143/2008 5 Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil, pričom odkazuje v plnom rozsahu aj na dôvody rozsudku krajského súdu. Podľa § 250k ods. 1 v spojitosti s § 250 l ods. 2 OSP navrhovateľovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia v sume uplatnenej právnym zástupcom JUDr. Ľ... M. vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne, v sume 1657 Sk, t.j. 54,64 Eur (1 úkon právnej pomoci + paušál). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2009 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová