← Slovensko

o určenie pravosti a poradia pohľadávky

Najvyšší súd 5Obo/13/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., s. r. o., P.T., proti ţalovanému: J. J., správca konkurznej podstaty úpadcu M., spol. s. r. o., P.P., o určenie pravosti a poradia pohľadávky, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. októbra 2009, č. k. 12Cbi/9/2003-121, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
  2. októbra 2009, č. k. 12 Cbi/9/2003-121 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
  3. októbra 2009, č. k. 12Cbi/9/2003-121 pripustil, aby do konania na strane ţalobcu namiesto spoločnosti V., a. s., B.B. vstúpila spoločnosť S., s. r. o., P.T.. Ďalej rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe právny predchodca ţalobcu V., a. s., B. ţalobou doručenou súdu
  4. februára 2003 ţiadal, aby súd určil, ţe jeho pohľadávka vo výške 16 599 652,-- Sk prihlásená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4K/104/02 je nesporná a je, pohľadávkou proti podstate. Tvrdil, ţe po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu M., spol. s. r. o. P. si v zmysle výzvy súdu v stanovenej lehote prihlásil
  5. januára 2003 uvedenú pohľadávku, ktorú mu SKP na prieskumnom pojednávaní
  6. januára 2003 poprel pre neúplnosť predloţených dokladov. 5Obo/13/2010 2 V priebehu konania pôvodne označený ţalobca oznámil súdu listom z
  7. októbra 2008, ţe Zmluvou o postúpení pohľadávok z
  8. septembra 2008 postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom konania postupníkovi S., s. r. o., P.. Postupník súhlasil so svojim vstupom do konania, a preto súd v súlade s ust. § 92 ods. 2, 3 O. s. p. pripustil zmenu účastníkov na strane ţalobcu. Z obsahu konkurznej prihlášky vyplýva, ţe ţalobca si v konkurze prihlásil svoju pohľadávku s poukazom na zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení dodatkov uzatvorených s úpadcom
  9. marca 1999 a
  10. marca
  11. Prihlásená pohľadávka predstavuje finančné prostriedky investované do majetku úpadcu v dobrej viere, ktoré mu mali byť vrátené úpadcom v podobe dlhodobého nájmu nehnuteľností. Vyhlásením konkurzu sa stal jeho nárok na vrátenie investovaných finančných prostriedkov splatný. Súd prvého stupňa sa s tvrdením ţalobcu nestotoţnil z obsahu predloţených zmlúv o nájme nehnuteľností nevyplýva konkrétny záväzok úpadcu, ako prenajímateľa, zaplatiť nájomcovi za ich opravy prípadne úpravy. Naopak, ţalobca sa v zmluvách zaviazal ako nájomca, bezplatne uskutočniť opravy a úpravy prenajatých nehnuteľností. Investície mali byť zohľadnené vo výške nájomného počas dohodnutej doby nájmu. Nájomné zmluvy ani zápisnice z VZ nepovaţoval prvostupňový súd za dôkaz o vzniku pohľadávky ţalobcu proti úpadcovi v uplatnenej výške. Keďţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach, súd prvého stupňa ţalobu zamietol. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote ţalobca i ţalovaný. Ţalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie z týchto dôvodov. Napadnutý rozsudok je vecne nesprávny, súd prvého stupňa pripustil odvolateľa do konania aţ vo svojom rozhodnutí. Keďţe odvolateľ nebol účastníkom konania, nemohol súdu predkladať ţiadne listinné dôkazy a byť v konaní vypočutý ako jeho účastník, čím mu bolo odňaté právo konať v tomto konaní. 5Obo/13/2010 3 Odvolateľ ďalej predloţil odvolaciemu súdu Dohodu o uznaní pohľadávky z
  12. augusta 2009 uzatvorené so ţalovaným, ktorú nemohol súdu predloţiť, keďţe nebol účastníkom konania. Ţalovaný vo svojom odvolaní uviedol, ţe ţiada napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, keďţe prvostupňový súd pripustil zámenu účastníkov konania podľa ust. § 92 ods. 2, 3 O. s. p. aţ v samotnom rozhodnutí, čím sa neumoţnilo spoločnosti S., s. r. o. účinne uplatniť svoje práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolania účastníkov konania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, ţe odvolaniam účastníkom konania je potrebné vyhovieť. Dňa
  13. októbra 2009 (č. l. X.) ţalobca oznámil súdu I. stupňa, ţe postúpil predmetnú pohľadávku obchodnej spoločnosti S., s. r. o., P. a to vzhľadom na jeho predvolanie na nariadené pojednávanie na deň
  14. októbra
  15. Súd I. stupňa
  16. októbra 2009 vyzval s. r. o. S.P., aby predloţil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávky a oznámili, či súhlasia so vstupom do konania na strane ţalobcu. Spoločnosť S., s. r. o., P. výzvu prevzala
  17. októbra 2009 a faxovým podaním z
  18. októbra 2009 o 8.32 hod. reagovali na výzvu súdu tak, ţe súhlasia so vstupom do konania na strane ţalobcu a zároveň zaslali súdu fotokópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok z
  19. septembra 2008 (č. l. X.). Prvostupňový súd dňa
  20. októbra 2009 v neprítomnosti ţalobcu V., a. s. a J.a J. SKP M., s. r. o., P. ţalovaného rozhodol o pripustení, aby do konania na strane ţalobcu namiesto spoločnosti V., a. s., R. vstúpila spoločnosť S., s. r. o., P. a následne rozsudkom ţalobu zamietol. Podľa ust. § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov, v Občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam ich osôb. 5Obo/13/2010 4 Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúţi na jej upevňovanie a rozvíjanie. Kaţdý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 O. s. p.). Podľa ust. § 6 O. s. p. v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv, bola rýchla a účinná. Z procesného hľadiska je teda súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu (denegatio iustial). Je teda povinný zabezpečiť výkon spravodlivosti v rozsahu zabezpečenia ústavných práv (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky). Nezabezpečenie práva na spravodlivý súdny proces v konečnom dôsledku znamená nielen porušenie ústavy, ale aj porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový súd svojim postupom t. j. pripustením, aby do konania na strane ţalobcu namiesto spoločnosti V., a. s., R. vstúpila spoločnosť S., s. r. o., P. porušil čl. 46 Ústavy SR t. j. nezabezpečením práva na spravodlivý súdny proces. Súd I. stupňa napriek tomu, ţe postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, čo bolo inak v súlade s formálno-procesnými ustanoveniami, sa však ich aplikáciou dospel do rozporu s čl. 46 Ústavy resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď rozhodnutím o pripustení účastníka na strane ţalobcu podľa ust. § 92 ods. 2, 3 O. s. p. a následnom rozhodnutí v merite veci odňal pristúpenému účastníkovi konania na strane ţalobcu – spoločnosť s. r. o. S. moţnosť konať tým, ţe tento nebol v konaní vypočutý a nemohol v konaní predkladať dôkazy (napr. dohoda o uznaní výšky a pravosti prihlásenej konkurznej pohľadávky č. l. X.). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Bude preto úlohou súdu I. stupňa, aby rozhodol o návrhu ţalobcu (č. l. X.) a súhlasu s. r. o. S. (č. l. X.) tak, aby sa k tomuto rozhodnutiu mohla pristupovšia strana vyjadriť a následne, aby s týmto ţalobcom prvostupňový súd konal a vo veci znova rozhodol a to aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). 5Obo/13/2010 5 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  21. novembra 2010 JUDr. Darina L i č k o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.