1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 22. októbra 2009 sp. zn 16 Co 329/2009 napadnutý rozsudok potvrdil; rozhodol tieţ o trovách odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a
2 O.s.p. sa obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa doplnil, ţe
kúpnej zmluvy zakladajúcej
tvrdenia ţalobcu jeho dobromyseľnú drţbu, boli prevádzané nehnuteľnosti (vrátane spornej nehnuteľnosti) „medzi vlastníkmi nepodelené“, v dôsledku čoho účastník zmluvy nemohol byť v dobrej viere, ţe mu ako vlastníkovi patrí reálne vymedzená časť týchto nehnuteľností. Odvolací súd poukázal aj na to, ţe spornú nehnuteľnosť uţívala matka J. Š. a aţ po jej smrti ju začal uţívať ţalobca; aj z tohto dôvodu nemoţno jeho drţbu povaţovať za oprávnenú a dobromyseľnú. Námietku ţalobcu, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe vec bola 2. apríla 2009 rozhodnutá bez jeho prítomnosti na pojednávaní, i keď svoju neúčasť riadne ospravedlnil, odvolací súd povaţoval 3 Cdo 127/2010 3 za nedôvodnú, lebo ţalobca síce ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nepoţiadal ale výslovne o jeho odročenie; boli preto splnené zákonné podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Ţiadal toto rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo rozhodnutie odvolacieho súdu nie je v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne odôvodnené. Nemoţno z neho predovšetkým vyvodiť, akými úvahami sa odvolací súd riadil pri posudzovaní otázky odňatia jeho moţnosti konať pred súdom prvého stupňa. Nevyplýva z neho ani, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Vzhľadom na to nemal moţnosť dozvedieť sa o dôvodoch rozhodnutia a primerane reagovať na jeho nedostatky, argumentovať a namietať nesprávnosť skutkových a právnych záverov. Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ide o procesne neprípustný opravný prostriedok, lebo v konaní nedošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p. Dovolanie navrhol preto odmietnuť. K dovolaniu sa vyjadrila aj ţalovaná 29/, ktorá uviedla, ţe sa stotoţňuje s rozsudkami súdov niţších stupňov a ţiada dovolanie zamietnuť. Ţalovaná 30/ označila dovolanie za neurčité a všeobecné. Odvolací súd sa
jej názoru dostatočne zaoberal otázkou odňatia moţnosti ţalobcu konať pred súdom. Navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). 3 Cdo 127/2010 4 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa o výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Dovolaním ţalobcu je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozhodnutí; prípustnosť jeho dovolania preto z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z predchádzajúceho odseku je zrejmé, ţe o vadu, ktorá zakladá tzv. zmätočnosť, ide tieţ vtedy, ak ten kto vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.). Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva alebo ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti
hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Ak po 3 Cdo 127/2010 5 začatí súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), postup súdu upravuje ustanovenie § 107 O.s.p. Je vecou súdu, aby
povahy veci posúdil, či smrť účastníka bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či v ňom moţno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania. Procesnými nástupcami zomrelého účastníka konania sa stávajú jeho dedičia.
súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Zo spisu vyplýva, ţe ţalovaný 18/ M. K. zomrel
jeho názoru spočíva v nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Ţalobcom tvrdená nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je ale judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţovaná za procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.; ide o tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (viď judikát R 111/1998). Vzhľadom na to, ţe v konaní na odvolacom súde došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p., zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. 3 Cdo 127/2010 6 V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. januára 2011 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.