4So/49/2009 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Idy Hanzelovej a členiek JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Petra Melichera v právnej veci navrhovateľky E. R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul.
- augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/106/2008-43 zo dňa
- decembra 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
- decembra 2008 č. k. 19Sd/106/2008-43 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa
- novembra 2007, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z dôvodu, že nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 a § 72 ods. 2 písm. f/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSP). V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že mal za preukázané, že navrhovateľka bola pôvodne uznaná za invalidnú od
- novembra 2007 na základe 75%-nej miery poklesu schopnosti 4So/49/2009 2 vykonávať zárobkovú činnosť, avšak u navrhovateľky, ktorá ku dňu vzniku invalidity dovŕšila vek 46 rokov, je potrebných najmenej 5 rokov dôchodkového poistenia za posledných 10 rokov pred vznikom invalidity, pričom navrhovateľka získala len 3 roky a 57 dní a preto jej nebolo možné priznať invalidný dôchodok. Krajský súd uviedol, že pri preskúmaní zdravotného stavu navrhovateľky po podaní opravného prostriedku bol stanovený vznik invalidity na
- február 2006, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil alimentárnu obezitu. Tento dátum vzniku invalidity potvrdil i posudkový lekár v odvolacom konaní s tým, že hlavnou príčinou nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky a dôvodom jej kardiovaskulárnych, pľúcnych a pohybových komplikácií je malígna obezita s postihnutím bedrových kĺbov, kolien a dynamiky chôdze. Následne odporkyňa rozhodnutím zo dňa
- apríla 2008 opätovne zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok, pretože navrhovateľka nezískala potrebnú dobu dôchodkového poistenia, ale získala len 4 roky a 216 dní. Krajský súd uviedol, že z oboch rozhodnutí odporkyne vyplýva, že navrhovateľke nebolo hodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia obdobie od roku 2001 až do uznania invalidity, pretože navrhovateľka bola od
- januára 2001 nezamestnaná a evidovaná na úrade práce, čo stále trvá, v tomto období jej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti a preto sa toto obdobie (od
- januára 2001 do
- februára 2006) nehodnotí pre dôchodkové účely ako doba zamestnania. Navrhovateľka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, avšak poberanie takejto dávky nemožno hodnotiť ako dobu zamestnania. Krajský súd konštatoval, že navrhovateľka v konaní nepredložila žiadne listinné doklady, ktorými by vedela preukázať inú dobu zamestnania, ako vykazuje odporkyňa a rovnako tak nepredložil ani lekárske nálezy odôvodňujúce skoršie uznanie vzniku invalidity a dodal, že navrhovateľka sa naopak domáhala, aby bola uznaná za invalidnú od neskoršieho dátumu (od
- augusta 2006), ako ju za invalidnú uznal posudkový lekár. Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom poukázala na svoj zlý zdravotný stav, pre ktorý bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75% a pre ktorý nemôže pracovať a žiadala priznať invalidný dôchodok. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s §10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie 4So/49/2009 3 prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom na § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Odvolací súd len konštatuje, že dôvody odvolania sa neodlišovali od dôvodov opravného prostriedku navrhovateľky, s ktorými sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové a právne závery sú vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnej navrhovateľke nepriznal (§ 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 OSP). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2009 JUDr. Ida Hanzelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 4So/49/2009 4