Najvyšší súd 4 Cdo 73/2008 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ I. C., bývajúcej v K., 2/ M. B., bývajúcej v K., a 3/ L. C., bývajúceho v K., zastúpených JUDr. L. L., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému K. š.p. K., so sídlom v K., zastúpenému JUDr. A. S., advokátkou so sídlom v K., o vydanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 8 C 197/91, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- septembra 2007 sp.zn. 9 Co 302/2005 rozhodol t a k t o : Dovolanie žalovaného o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Žalobou podanou na Okresnom súde Komárno
- septembra 1991 sa právny predchodca žalobcov L. C. (pôvodne ako žalobca 1/) a tiež D. C. (pôvodne ako žalobca 2/) domáhali (po pripustení neskorších zmien petitu žaloby) voči žalovanému (po zastavení konania voči ďalším žalovaným) vydania nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností kat. úz. K. na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela č. X. – zastavaná plocha a ako dom súp. č. X. s dvorom vo výmere X. m2, a to L. C. v podiele X. a D. C. v podiele X.. Ďalej sa L. C. domáhal vydania nehnuteľností zapísaných na tom istom liste vlastníctva ako pozemok parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2 v podiele X. a pozemok parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2 v podiele X.. Žalobu odôvodnili splnením podmienok pre reštitúciu nehnuteľností podľa zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd (ďalej len „zákon č. 403/1990“). 4 Cdo 73/2008 2 Okresný súd Komárno (po predchádzajúcom opakovanom zrušení skorších rozsudkov uzneseniami odvolacieho súdu) rozsudkom z
- decembra 1998 č.k. 8 C 197/91-416 žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol aj o trovách konania. Takto rozhodol poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že sú splnené podmienky pre reštitúciu nehnuteľností v žalovanom rozsahu. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie žalovaného (pokračujúc v odvolacom konaní so žalobcami 1/ až 3/ ako dedičmi L. C., ktorý v priebehu odvolacieho konania X. zomrel, a pokračujúc v odvolacom konaní aj so žalobcom 4/ L. C. ako dedičom D. C., ktorý tiež v priebehu odvolacieho konania X. zomrel) rozsudkom z
- júna 2003 sp.zn. 9 Co 186/99 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol a rozhodol aj o trovách konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že uzavretím zmluvy medzi bývalým čsl. štátom a pôvodnými vlastníkmi resp. ich dedičmi dňa
- marca 1981, označenej ako „zmluva o reálnej deľbe a o bezplatnom prevode nehnuteľnosti“, došlo k faktickému odškodneniu za odňatie majetku pôvodným vlastníkom podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru, a to k vráteniu odňatých spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, a následne došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, preto v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 403/1990 už nebolo čo riešiť a neexistoval tu žiaden reštitučný titul. Na dovolanie žalobcov 1/ až 3/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom z
- októbra 2005 sp.zn. 5 Cdo 141/03 uvedený rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku vo veci samej, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcov 1/ až 3/ a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Zrušenie rozsudku odvolacieho súdu v napadnutej časti (teda vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/) odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci týmto súdom poukazujúc na to, že v čase uzavretia „zmluvy o reálnej deľbe a o bezplatnom prevode nehnuteľnosti“, t.j.
- marca 1981, bol štát výlučným vlastníkom v nej uvedených nehnuteľností, preto táto zmluva nemohla mať právne účinky zrušenia a vyporiadania nejestvujúceho podielového spoluvlastníctva. Z jej obsahu vyplývalo len to, že nehnuteľnosť – pozemok zapísaný vo vtedajšej evidencii nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. kat. úz. K. ako parcela č. X. (predstavujúci len časť pôvodnej nehnuteľnosti – pozemku zapísaného v pozemkovej knihe kat. úz. K. vo vložke č. X. ako parcela č. X.) bol geometrickým plánom 4 Cdo 73/2008 3 č. X. rozdelený na novovytvorené parcely č. X., X., X. a X. a tieto boli v celkovej výmere X. m2 bezplatne prevedené do vlastníctva nadobúdateľov uvedených v zmluve, teda aj do vlastníctva právneho predchodcu žalobcov. Termín „reálna deľba“ použitý v tejto zmluve neznamenal spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam – pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. X. pre kat. úz. K. ako parcela č. X., X., X., X. a X. (vytvoreným z pôvodnej pozemnoknižnej nehnuteľnosti zapísanej ako parcela č. X.), prípadne aj k nehnuteľnostiam – stavbám na nich sa nachádzajúcim, ale len popisoval vlastnícky stav k týmto nehnuteľnostiam po bezplatnom prevedení parcely č. X. resp. z nej vytvorených novovytvorených parciel do vlastníctva označených osôb. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil tiež názor, že z predmetnej zmluvy nebolo možné vyvodiť záver o platnom vzdaní sa budúcich reštitučných nárokov (pretože platná práva úprava nepripúšťala vzdanie sa práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) a že táto zmluva nie je právne významná ani z hľadiska toho, že ňou bola časť pôvodných nehnuteľností bezplatne prevedená (okrem iných osôb) aj do vlastníctva právneho predchodcu žalobcov. V ďalšom konaní Krajský súd v Nitre (opätovne rozhodujúc o odvolaní žalovaného) rozsudkom z
- septembra 2007 sp.zn. 9 Co 302/2005 rozsudok Okresného súdu Komárno z
- decembra 1998 č.k. 8 C 197/91-416 vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/ zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcom 1/ až 3/ nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností kat. úz. K. na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela č. X. – zastavaná plocha a ako dom súp. č. X. s dvorom vo výmere X. m2 v rozsahu X. k celku, každému v podiele X., ďalej nehnuteľnosť zapísanú na tom istom liste vlastníctva ako pozemok parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. m2, každému v podiele X. a tiež nehnuteľnosť zapísanú na rovnakom liste vlastníctva ako pozemok parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere vo výmere X. m2 v rozsahu X. k celku, každému v podiele X.. Vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/ rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, a že prvostupňový rozsudok bolo potrebné zmeniť len z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca – právny predchodca žalobcov 1/ až 3/ – zomrel a túto skutočnosť bolo potrebné zohľadniť vo výrokovej časti rozsudku. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4 Cdo 73/2008 4 Vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci a tiež odňatie možnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť nevykonaním navrhovaných dôkazov a neprihliadnutím na niektoré skutkové a právne okolnosti. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok ako neprípustný odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preskúmal podané dovolanie z hľadiska jeho prípustnosti a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu v zmysle cit. ust. § 238 ods. 1 O.s.p. je založená na rozdielnosti (nesúhlasnosti) rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu prvého stupňa. O nesúhlasné rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci boli posúdené oboma súdmi rozdielne tak, že práva a povinnosti stanovené účastníkom sú podľa záverov týchto rozsudkov odlišné. Odlišnosťou sa pritom nemyslí rozdielne právne posúdenie, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale iba taký záver, ktorý rozdielne konštituuje alebo deklaruje práva a povinnosti v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je podstatné, či odvolací súd formálne rozhodol podľa § 219 alebo či postupoval podľa ustanovenia § 220 O.s.p. Rozhodujúci je obsahový vzťah rozsudkov súdov oboch stupňov v tom, ako rozdielne posúdili práva a povinnosti v právnych vzťahoch účastníkov konania. Významným nie je ani to, ako odvolací súd formuloval výrok svojho rozsudku, či ho napríklad formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok. Z porovnania výrokových častí rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v predmetnej veci a z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že napriek použitej formulácii o zmene rozsudku súdu prvého stupňa, je rozsudok odvolacieho súdu rozsudkom, ktorým boli práva a povinnosti účastníkov konania konštituované rovnako ako prvostupňovým rozsudkom. Len z dôvodu, že pôvodný žalobca L. C. – právny predchodca žalobcov – v priebehu odvolacieho konania zomrel, odvolací súd povinnosť uloženú žalovanému rozsudkom súdu prvého stupňa vydať právnemu predchodcovi žalobcov 4 Cdo 73/2008 5 označené nehnuteľnosti preformuloval tak, že uložil žalovanému splnenie tej istej povinnosti voči žalobcom ako právnym a procesným nástupcom pôvodného žalobcu a to v podieloch zodpovedajúcich ich dedičským podielom. Podľa názoru dovolacieho súdu treba preto rozsudok odvolacieho súdu vo vzťahu k rozsudku súdu prvého stupňa považovať ako celok za potvrdzujúci. Prípustnosť dovolania proti nemu preto podľa § 238 ods. 1 O.s.p. nebola daná. Prípustnosť dovolania účastníka proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 a § 238 ods. 2 a 3 O.s.p. I keď rozhodnutiu odvolacieho súdu predchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci na otázku právnych účinkov „zmluvy o reálnej deľbe a o bezplatnom prevode nehnuteľnosti“ z
- marca 1981, prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádzala do úvahy, pretože odvolací súd sa od právneho názoru dovolacieho súdu neodchýlil, naopak rozhodol v súlade s ním. Keďže vo výroku napadnutého rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania, dovolanie nebolo prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p.; nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Za nedôvodnú považoval námietku odvolateľa o údajom odňatí možnosti konať pred odvolacím súdom. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno v zásade považovať nevykonanie všetkých účastníkom navrhnutých dôkazov (ak by v štádiu odvolacieho konania vôbec boli splnené podmienky pre ich vykonanie), pretože v zmysle § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. Rovnako nie je odňatím možnosti konať pred súdom dovolateľom tvrdené neprihliadnutie na skutkové a právne okolnosti veci, pretože ide o námietku voči samotnej vecnej správnosti rozhodnutia, ktorou by sa dovolací súd mohol zaoberať, až keď by dovolanie bolo prípustné. Odvolací súd svoje skutkové a právne závery (aj v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa) riadne odôvodnil, preto ani z tohto hľadiska mu nemožno nič vyčítať. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 218 ods. l písm.c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol. 4 Cdo 73/2008 6 O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovia si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnili. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2009 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová