b/ zákona č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 442/2004 Z. z.), § 10 ods. 4 zákona č. 488/2002 Z. z. a § 2 ods. 1, I. časti Profesného poriadku Stanov Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej len Stanovy KVL), čím sa dopustil disciplinárneho previnenia
1 zákona č. 442/2004 Z. z. a § 4 siedmej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL, za čo mu
2 písm. a/ zákona a § 3 písm. a/ prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL uložil disciplinárne opatrenie vo forme písomného napomenutia a zaviazal ho k úhrade trov disciplinárneho konania vo výške 66,39,–€ (2.000,–Sk). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca napriek tomu, že nespĺňal podmienky na výkon štátnych veterinárnych činností, pretože na ich výkon nemal uzatvorenú zmluvu so žiadnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou, túto vykonával, čo bolo v rozpore so zákonom. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že odber krvi ošípaných určenej na laboratórne testy na diagnostiku protilátok proti moru ošípaných a Aujeszkyho choroby a zasielanie odobratých vzoriek štátnym veterinárnym ústavom nie je štátnou veterinárnou činnosťou, pričom poukázal na to, že rozsah štátnych veterinárnych činností je určený zmluvou, ktorú uzavrel súkromný veterinárny lekár s príslušnou regionálnou a potravinovou správou (§ 10 ods. 5 veta prvá zákona) a za takéto činnosti sú považované odborné veterinárne činnosti uvedené v prílohách č. 1 a 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 252/2004 Z. z.
názoru súdu štát môže upraviť podmienky na výkon štátnej veterinárnej činnosti a osobitná úprava tohto výkonu je obsiahnutá v § 10 zákona č. 488/2002 Z. z. preto nedochádza k obmedzeniu žalobcu vo výkone slobodného povolania a znevýhodnení oproti ostatným lekárom vykonávajúcim tie isté činnosti. V súvislosti s tvrdením žalobcu o zmeškaní dvojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný v lehote
1 zákona č. 442/2004 Z. z., pretože predseda dozornej komisie sa o porušení zo strany žalobcu dozvedel až na základe výsledku prešetrenia 1Sžo/155/2008 3 sťažnosti vykonaného MVDr. R., ktorý výsledky šetrenia predložil predsedovi dozornej komisie dňa 23.11.2006. Skutočnosť, že disciplinárny senát nerozhodol vo veci v lehote 30 resp. 60 dní
2 zákona č. 442/2004 Z. z. nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K ďalším dôvodom žalobcu súd neprihliadol z dôvodu, že tieto boli uplatnené až na pojednávaní súdu, t. j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby a vyslovil, že nemá právomoc posudzovať zákonnosť ustanovenia § 1 piatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL týkajúci sa zastupovania disciplinárne obvineného v disciplinárnom konaní. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zmeny rozsudku krajského súdu, ktorý považoval za protiprávny. Trval na tom, disciplinárny trest bol uložený po stanovenej lehote a to za skutok, ktorý sa nestal a nespôsobil ho on, pretože odber krvi ošípaných vykonal MVDr. I., ktorý bol na to oprávnený z titulu uzatvorenej zmluvy č. 3/2006 zo dňa 1.2.2006 s Regionálnou veterinárnou a potravinovou správnou Senica. Krajskému súdu vytýkal, že neskúmal skutočnosť, že bol potrestaný za to, čo nepreviedol, hoci to bolo preukázané. Namietal, že disciplinárny senát mu znemožnil účinne sa brániť, čím KVL porušila ustanovenie správneho poriadku o možnosti dať sa zastupovať v správnom konaní zvolenou právne spôsobilou osobou. K námietke premlčania doplnil, že
Štvrtej časti Organizačného poriadku Stanov KVL je KVL povinná prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa, keď bola sťažnosť KVL doručená. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol disciplinárne potrestaný za odber krvných vzoriek, ale za ich odoslanie na Štátny veterinárny ústav vo Zvolene vo svojom mene, pričom na žiadanke označil platbu „z rozpočtu RVPS“, čo značilo, že išlo o vzorky odobraté pri výkone štátnych veterinárnych činností, avšak na takýto úkon je oprávnený výlučne súkromný lekár s uzavretou zmluvou na vykonávanie určitých štátnych veterinárnych činností v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov s príslušnou veterinárnou a potravinovou správou. Samotné odoslanie vzoriek sa v zmysle nariadenia vlády č. 252/2004 Z. z. o úhrade za vykonanie štátnych veterinárnych činností súkromnými veterinárnymi lekármi považuje za úkon súvisiaci s odberom krvi pre vyšetrenie a teda spadá pod výkon 1Sžo/155/2008 4 štátnych veterinárnych činností. Zdôraznil, že skutočnosť, že lekár, ktorý vzorky skutočne odobral, takúto zmluvu uzavretú mal, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia disciplinárneho senátu. Podotkol, že ak chcel žalobca predísť neoprávnenej manipulácii so vzorkami a podvodu s úhradou za ich serologické vyšetrenie zo štátnych prostriedkov, mal žiadanku vyplniť menom lekára, ktorý vzorky odobral. K námietke žalobcu o premlčaní lehoty na uloženie disciplinárneho trestu uviedol, že
1 zákona č. 442/2004 Z. z. možno návrh na začatie disciplinárneho konania podať do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa predseda Dozornej komisie o porušení povinností dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Predseda Dozornej komisie KVL sa o porušení preukázateľne dozvedel až z výsledku prešetrenia zo dňa 22.11.2006, ktoré vykonal poverený člen Dozornej komisie a ktoré mu bolo doručené dňa 22.11.
b/ zákona č. 442/2004 Z. z. tým, že konal v rozpore s § 10 ods. 4 zákona č. 488/2002 Z. z. a tým súčasne porušil aj § 2 ods. 1 I. časti Profesného poriadku Stanov KVL tým, že odoslal na Štátny veterinárny ústav vo Zvolene 19 vzoriek krvi ošípaných od rôznych chovateľov a na žiadanke ako spôsob platby označil možnosť VPO z RVPS, pričom vedel, že nemôže ako súkromný veterinárny lekár, ktorý nesplnil podmienky stanovené v zákone č. 488/2002 Z. z. odoberať a odosielať vzorky krvi na serologické vyšetrenie KMO a MA pre potreby splnenia požiadaviek veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky a že výsledky zistené z takto odobratých vzoriek nemôže byť použité pre účely plnenia podmienok VPO, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia
1 zákona a
Za uvedené konanie mu bolo týmto rozhodnutím uložené disciplinárne opatrenie
2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z. z. a § 3 písm. a/ Prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL – písomné napomenutie a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 2.000,–Sk (66,39–€). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a trval na tom, že jeho konanie nebolo porušením povinnosti
b/ zákona č. 442/2004 Z. z. a nekonal ani v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 488/2002 Z. z. ani s § 2 ods. 1 prvej časti Profesného poriadku Stanov KVL.
jeho názoru odber krvi od ošípaných na laboratórne testy 1Sžo/155/2008 6 na diagnostiku protilátok proti moru ošípaných a Aujeszkyho choroby nie je štátnou veterinárnou činnosťou. Disciplinárnemu senátu vytýkal, že ho obmedzuje vo výkone slobodného povolania súkromného veterinárneho lekára a znevýhodňuje ho oproti ostatným lekárom a tiež, že mu nebolo umožnené využiť jeho zákonné právo dať sa zastupovať v disciplinárnom konaní. Prezídium KVL vo svojom rozhodnutí konštatovalo, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a preto ho potvrdilo.
2 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z. z. súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný dodržiavať vnútorné predpisy komory.
1 Prvej časti Profesného poriadku Stanov KVL je súkromný veterinárny lekár povinný dodržiavať ustanovenia zákona č. 442/2004 Z. z. zákona č. 488/2002 Z. z., stanovy, vnútorné predpisy a zásady etiky KVL a jej ďalšie predpisy a uznesenia prijaté Snemom ako aj všetky všeobecne platné právne predpisy týkajúce sa výkonu odborných veterinárnych činností.
1 zákona č. 442/2004 Z. z. disciplinárnym previnením člena komory je porušenie povinností, ktoré ustanovil tento zákon, alebo porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin.
488/2002 Z. z. odbornými veterinárnymi činnosťami sú
odseku 2, 1Sžo/155/2008 7
2 písm. a) (ods. 4).
2 písm. a/ zákona č. 488/2002 Z. z. súkromný veterinárny lekár je oprávnený uzatvoriť zmluvu s regionálnou veterinárnou a potravinovou správou na vykonávanie určitých štátnych veterinárnych činností. Nariadenie vlády č. 252/2004 Z. z. o úhrade za vykonanie štátnych veterinárnych činností súkromnými veterinárnymi lekármi v bode II. prílohy č. 1 – sadzba paušálnej úhrady za činnosti zabezpečujúce ochranu územia Slovenskej republiky - uvádza odber vzoriek od ošípaných na laboratórne vyšetrenia a úkony s tým súvisiace.
plánu veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia Slovenskej republiky na rok 2006 vydaného na základe zákona č. 488/2002 Z. z. je medzi akcie hradené zo štátneho rozpočtu zaradený aj odber krvi od ošípaných určenej na laboratórne testy na potvrdenie klasického moru ošípaných a Aujeszkyho choroby, ide teda o štátnu veterinárnu činnosť hradenú z finančných prostriedkov poskytnutých štátom. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel, k záveru, že krajský súd sa náležitým spôsobom zaoberal všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru o správnosti rozhodnutia správneho orgánu, bolo potrebné jeho rozhodnutie, ktorý zamietol žalobu žalobcu, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní, považoval postup žalovaného ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne. 1Sžo/155/2008 8 Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutok, za ktorý mu bolo uložené disciplinárne opatrenie (
jeho názoru po premlčacej lehote) sa nestal a nespôsobil ho on, je potrebné poukázať na to, že v predmetnej veci správne orgány ustálili záver, že žalobca nevykonal samotné odobratie vzoriek krvi od ošípaných, ale porušenie zákonnej povinnosti žalobcom spočívalo v tom, že vo svojom mene odoslal vzorky krvi ošípaných na serologické vyšetrenie KMO a MA pre potreby splnenia požiadaviek veterinárnej prevencie a ochrany územia Slovenskej republiky a na žiadanku k spôsobu úhrady vyznačil úhradu „VPO z RVPS“, teda z prostriedkov poskytnutých štátom na úhradu štátnych veterinárnych činností vykonávaných za účelom veterinárnej prevencie a ochrany územia Slovenskej republiky, pričom tak urobil napriek skutočnosti, že zjavne vedel, (napr. z listu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. GÚs 4059/05-21 zo dňa 18.11.2005, z usmernenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Púchove zo dňa 20.3.2006, z právneho stanoviska Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu zo dňa 8.3.2006 a zo stanovísk ďalších subjektov, na ktoré sa žalobca obrátil), že ako súkromný veterinárny lekár nemajúci uzatvorenú zmluvu
2 písm. a/ zákona č. 488/2002 Z. z. s regionálnou veterinárnou a potravinovou správou na vykonávanie určitých štátnych veterinárnych činností, takúto úhradu požadovať nemôže. Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že odber krvi a činnosti s tým súvisiace (teda aj odoslanie vzoriek na serologické vyšetrenie príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe) za účelom plnenia plánu veterinárnej ochrany a prevencie územia Slovenskej republiky je štátnou veterinárnou činnosťou. Nedôvodná bola tiež,
názoru odvolacieho súdu, námietka žalobcu vytýkajúca nedodržanie zákonných premlčacích lehôt na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania predsedom dozornej komisie. Z dikcie § 22 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z. vyplýva, že v súvislosti s podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania predsedom dozornej komisie zákon rozlišuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu. Subjektívna dvojmesačná lehota začne plynúť odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky a plynie v rámci jednoročnej objektívnej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa, keď k porušeniu povinnosti skutočne došlo. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že subjektívna lehota na podanie návrhu na disciplinárne konanie začala plynúť odo dňa, kedy sa príslušný orgán 1Sžo/155/2008 9 KVL, teda predseda Dozornej komisie KVL, dozvedel bez všetkých pochybností o porušení povinností žalobcom, teda dňa 23.11.2006, kedy mu MVDr. R., ktorému bola sťažnosť pridelená na prešetrenie, predložil podanie zo dňa 22.11.2006. Na základe týchto šetrení Dozorná komisia KVL predložila predsedovi Disciplinárnej komisie KVL pod č. j. 1/2007 návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi zo dňa 17.1.2007, teda v rámci zákonnej dvojmesačnej lehoty; (ako aj v rámci objektívnej jednoročnej lehoty, ktorej uplynutie žalobca ani nenamietal). V súvislosti s námietkou žalobcu o odňatí práva účinne sa brániť v disciplinárnom konaní prostredníctvom zvolenej osoby neušlo pozornosti súdu, že disciplinárny senát v odpovedi (z 5.9.2007) na oznámenie žalobcu o jeho úmysle dať sa na pojednávaní zastupovať MVDr. I. síce odkazujúc na § 1 písm. g/ piatej časti Stanov KVL nesprávne informoval o možnosti účastníka dať sa zastupovať výlučne advokátom (čo nie je v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 Správneho poriadku), ale ako z obsahu pripojeného spisu žalovaného vyplýva, žalobca na svojom práve dať sa zastúpiť spôsobilou osobou netrval, svoje právo na pojednávaní (ktorého sa ani sám nezúčastnil) nevyužil, preto takéto pochybenie nepredstavuje,
názoru súdu, aktívne bránenie v práve účinne sa brániť v disciplinárnom konaní a teda vadu konania majúcu za následok nezákonné rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní za opodstatnené, pričom v postupe krajského súdu, ktorý žalobu zamietol ako nedôvodnú, odvolací súd nezistil žiadne pochybenie a preto jeho rozsudok
Proti výroku rozsudku krajského súdu o trovách podal odvolanie žalovaný, ktorý ho na odvolacom pojednávaní vzal späť a konanie o ňom žiadal zastaviť. Pretože k späťvzatiu odvolania v tejto časti došlo skôr ako bolo o ňom rozhodnuté, odvolací súd konanie o ňom v súlade s ustanovením § 207 ods. 3 O.s.p. zastavil. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo v odvolacom konaní nebol úspešný. 1Sžo/155/2008 10 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. mája 2009 Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v .r. Ľubica Kavivanovová predseda senátu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.