1 písm. b/ O.s.p. odmietol ako podané niekým, kto na dovolanie nie je oprávnený z dôvodu, že žalobca, na strane ktorého mali dovolatelia ako vedľajší účastníci vystupovať, nebol aktívnym účastníkom odvolacieho konania o pripustení vedľajších účastníkov. V prípade, ak by sa dovolací súd nestotožnil s ich právnym názorom, navrhli rozhodnutie odvolacieho súdu ako správne potvrdiť. Poukazovali na tú skutočnosť, že právny záujem dovolateľov ako nájomcov je dostatočne chránený v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, ktoré konanie je prerušené až do právoplatného skončenia prebiehajúceho 5 Cdo 2/2009 5 sporu. V konaní sa žalobca domáha len určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a vypratania nehnuteľnosti, nie však určenia vlastníctva, keď o navrhnutej zmene žaloby nebolo súdom rozhodnuté. „Právny záujem“ dovolateľov ako vedľajších účastníkov možno vnímať ako vyjadrenie túžby dovolateľov, aby bol v spore žalobca úspešný, lebo by to malo priaznivý dopad na ich právne postavenie potenciálnych kupcov nimi užívaného bytu. Za paradoxnú označili snahu dovolateľov domôcť sa vedľajšieho účastníctva v konaní po boku žalobcu v konaní, v ktorom sa tento domáha vypratania nehnuteľnosti, ktorú aj oni užívajú. Ich majetkový záujem na výsledku sporu nie je možné označiť za právny záujem. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to dovolateľ namieta alebo nie) Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou, či dovolanie nie je prípustné a tým aj dôvodné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). 5 Cdo 2/2009 6 Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti a dôvodnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil. So zreteľom na dovolateľmi tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi, jeho právny záver je vecne správny a dovolateľom nebolo znemožnené uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odňatie možnosti dovolateľov pred súdom konať nemožno vidieť v právnych záveroch, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, ktorým nepripustil ich vstup do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalobcu. 5 Cdo 2/2009 7 V preskúmavanej veci je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, že odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a vstup Ing. L. J. a Ing. E. J. ako vedľajších účastníkov do konania na strane žalobcu nepripustil, keď bol toho názoru, že na ich strane neexistuje právny záujem na výsledku sporu o vypratanie nehnuteľnosti. Tento právny záver odvolacieho súdu považuje dovolací súd za správny. Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 1, 2 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008). Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t.j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva). Pojem : „právny záujem na výsledku sporu“ nie je v jednotlivých ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku bližšie špecifikovaný, keď zákonodarca ponechal na úvahe súdu v každom jednotlivom prípade jeho výklad a aplikáciu. Hlavným účelom a zmyslom vedľajšieho účastníctva, ktorý musí súd vždy zohľadňovať, je pomoc vedľajšieho účastníka jednému z účastníkov konania. Zmyslom tohto právneho inštitútu je teda v konkrétnom spore posilniť postavenie účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje, za predpokladu, že vedľajší účastník má právny záujem na výsledku sporu. Inými slovami povedané tento má právny záujem na víťazstve toho účastníka, ktorého ako vedľajší účastník podporuje. Inštitút vedľajšieho účastníctva teda neslúži len k ochrane záujmov tretích osôb (vedľajšieho účastníka) ale zároveň i k ochrane záujmov hlavného účastníka konania, na ktorého stranu vedľajší účastník pristúpil. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ ustanovenie § 93 ods. 1 O.s.p. hovorí o právnom záujme na výsledku sporu, teda na víťazstve podporovaného účastníka, nestačí iba záujem materiálny, morálny a podobne. Musí ísť 5 Cdo 2/2009 8 o existujúci právny záujem tretej osoby na výsledku sporu s priamym dopadom na hmotné právo. Dovolací súd preto zhodne so záverom odvolacieho súdu nezistil, že by dovolatelia mali právny záujem na výsledku sporu o vypratanie nehnuteľnosti ako predpokladu ich pripustenia do konania ako vedľajších účastníkov na strane žalobcu. Záujem dovolateľov v prípade úspešnosti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti odkúpiť byt nachádzajúci sa v spornej nehnuteľnosti, ktorého sú nájomcami, nemožno považovať za právny záujem ako má na mysli § 93 ods. 1 O.s.p. V tomto prípade ide vyslovene o majetkový záujem, ako správne ustálil aj odvolací súd. Právny záujem dovolateľov na výsledku predmetného konania nemožno vyvodiť ani z ich tvrdenia, že v prípade úspechu žaloby by boli neplatné všetky právne úkony, urobené domnelými vlastníkmi, vrátane úkonov týkajúcich sa ukončenia ich nájomného vzťahu. Výsledok sporu totiž ich právne postavenie neovplyvní, nakoľko aj prípadným vyhovením žaloby o vypratanie nehnuteľnosti (vrátane právneho posúdenia ďalších predbežných otázok týkajúcich sa napríklad platnosti zmluvy a podobne) by sa obnovil len dovtedajší právny stav, bez zásahu do práv nájomcov bytov. Záverom treba dodať, že právny záujem v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. nemožno vyvodiť ani z prípadnej možnosti dovolateľov odkúpiť nimi užívaný byt v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dovolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu a v podrobnostiach odkazuje na jeho podrobné dôvody rozhodnutia, uvedené v písomnom vyhotovení jeho rozhodnutia. Potrebné je poukázať na tú skutočnosť, že v prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva sa subjekt, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, stáva takýmto účastníkom až právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti vstupu. Vecne správnym rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd dovolateľov do konania ako vedľajších účastníkov nepripustil, preto nemohlo dôjsť k odňatiu im možnosti konať pred súdom a tým aj k namietanej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. 5 Cdo 2/2009 9 Pretože uznesenie odvolacieho súdu je správne a keďže nebolo zistené, že by konanie bolo postihnuté ani prípadnou ďalšou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. alebo inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie Ing. L. J. a Ing. E. J. podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. odmietol. V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však ich náhradu nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich náhradu (§ 151 ods. 1, 3 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 1. júla 2009 JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.