3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a trovách konania
1 písm. c/ O.s.p. Krajský súd v Košiciach uznesením z 25. júna 2007 sp. zn. 2 Co 9/2007 na odvolanie odporcu 1/ uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania a trovách konania potvrdil, vo výroku o vrátení súdneho poplatku zmenil tak, že súdny poplatok sa navrhovateľovi nevracia a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa,
ktorého 2 Cdo 57/2009 2 k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania, pretože z obsahu zápisnice o pojednávaní z 11.9.2006 vyplýva, že pojednávanie vo veci samej bolo začaté potom, čo právny zástupca navrhovateľa predniesol návrh a až následne písomným podaním z 27.10.2006 zobral návrh späť. Dôvody nesúhlasu so späťvzatím návrhu uvedené odporcom 1/ nepovažoval ale za vážne dôvody v zmysle § 96 ods. 2 O.s.p., preto rozhodnutie o zastavení konania považoval za vecne správne. Keďže návrh bol vzatý späť až po začatí pojednávania, navrhovateľ nemá nárok na vrátenie súdneho poplatku, preto v tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa zmenil. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie odporca 1/. Žiadal ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na jedinej skutočnosti spočívajúcej v tom, že návrh bol vzatý späť pred začatím pojednávania. Ak krajský súd sa s týmto záverom nestotožnil a svoje rozhodnutie založil na dôvodoch, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, odňal mu tým možnosť sa k týmto vyjadriť. Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu 1/ nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané v lehote určenej v § 240 ods. 1 O.s.p. osobou oprávnenou na tento procesný úkon, skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré
zákona možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť.
1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V predmetnej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu.
1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu ak
1 písm. c/ O.s.p.
ods. 2 dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
Z obsahu dovolania vyplýva, že odporca 1/ odôvodnil prípustnosť dovolania vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
f/ O.s.p. je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. V prejednávanej veci súd prvého stupňa po späťvzatí návrhu konanie zastavil. Nesúhlas odporcu 1/ so späťvzatím návrhu považoval za neúčinný majúc za to, že k späťvzatiu došlo skôr než sa začalo pojednávanie. Dôvodmi nesúhlasu sa preto nezaoberal. Odvolací súd považoval síce zastavenie konania (po späťvzatí návrhu) za správne, ale z iného právneho dôvodu ako súdu prvého stupňa, keď mal za to, že k späťvzatiu návrhu 2 Cdo 57/2009 4 došlo po začatí pojednávania a dôvody nesúhlasu uvádzané odporcom 1/ nepovažoval za vážne. Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo
zásad spravodlivého procesu. Základné právo na súdnu ochranu
1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úcte k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ako aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
dovolacieho súdu odvolací súd svojim vyššie uvedeným postupom porušil právo odporcu 1/ na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie nečakane založil na iných právnych záveroch a dôvodoch zastavenia konania po späťvzatí návrhu než súd prvého stupňa, v skutočnosti odporcovi 1/ odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa odporca 1/ dozvedel, že odvolací súd vyvodil iný právny záver zo skutočností, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci nemali možnosť vyjadriť. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení okamihu späťvzatia návrhu než súd prvého stupňa, mal správne rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti z pohľadu súdu prvého stupňa nepodstatných skutočností. Svojim postupom teda odporcovi 1/ odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami odporcu 1/ uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu
2, 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2 Cdo 57/2009 6 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júna 2009 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.