ktorej mali byť všetky spory vyplývajúce z privatizačnej zmluvy prejednávané a rozhodované v arbitrážnom konaní a príslušným na rozhodovanie má byť stály medzinárodný rozhodcovský súd vo Viedni (Viedenský tribunál). Žalobca má za to, že nebol spôsobilý
slovenského práva (Moskovská konvencia) rozhodcovskú doložku uzavrieť, čo spôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky, a preto žiada, aby súd určil, že rozhodcovská doložka zo dňa
ktorého spory o neplatnosť rozhodcovských zmlúv rozhoduje krajský súd. Miestna príslušnosť konajúceho súdu je založená
2 O. s. p., pretože sídlo žalobcu ako dlžníka tvrdených pohľadávok sa nachádza v jeho územnom obvode. V ďalšom sa súd zaoberal dôvodmi neplatnosti rozhodcovskej doložky; problematika rozhodcovského konania, a teda aj rozhodcovskej doložky (zmluvy) je upravovaná v zákonoch o rozhodcovskom konaní. V súčasnosti je účinný zákon č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní. V čase uzatvorenia rozhodcovskej doložky, a tiež v čase začatia sporu pred Viedenským tribunálom bol účinný zákon č. 218/1998 Z. z. V zmysle prechodných ustanovení § 54 ods. 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. treba rozhodcovskú zmluvu, jej náležitosti, posúdiť
doterajších predpisov. V prejedávanej veci sa jedná o takúto situáciu a na daný prípad je použiteľný režim zákona č. 218/1996 Z. z. Rozhodcovská doložka bola uzavretá dňa
218/1996 Z.z., ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Prednosť pri riešení otázok súvisiacich s rozhodcovským konaním, a teda aj rozhodcovskou doložkou, budú mať pred ustanoveniami zákona č. 218/1996 Z. z. ustanovenia medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná; v konkrétnom prípade nimi sú: 1) Zmluva o právnej pomoci; 2) Dohovor o riešení občianskoprávnych sporov vznikajúcich zo vzťahov hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce v rozhodcovskom konaní (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 115/1974 Zb. - Moskovská konvencia), 3) Európsky dohovor o obchodnej arbitráži (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 176/1964 Zb.). Všeobecná medzinárodná právna úprava, na ktorú odkazuje ustanovenie § 41 zákona č. 218/1996 Zb., v otázke určenia pravidiel na posudzovanie rozhodcovskej doložky je obsiahnutá v čl. IV ods. 2 Európskeho dohovoru. K požiadavkám na náležitosti rozhodcovských zmlúv existuje aj ďalšia špeciálna úprava, ktorá je použiteľná pred ustanoveniami Európskeho dohovoru
čl. X ods. 7 dohovoru. Túto úpravu predstavuje čl. 58 Zmluvy o právnej pomoci a Moskovská konvencia, ktoré obe sú tiež súčasťou slovenského právneho poriadku. Slovenský právny poriadok cestou Moskovskej konvencie vylučuje, aby bolo vo vzťahu k predmetu rozhodcovskej doložky (sporom tam uvedeným) dojednané súdište tak, ako k tomu došlo. V dôsledku Moskovskej konvencie si mohli strany v rozhodcovskej doložke dojednať pre spory z privatizačnej zmluvy len arbitrážne konanie pred rozhodcovským súdom zriadeným pri hospodárskej a priemyselnej komore v signatárskych štátoch Moskovskej konvencie. Rakúska republika nie je stranou Moskovskej konvencie, preto dojednanie rozhodcovského konania pred Viedenským tribunálom v rozhodcovskej doložke nebolo slovenským právnym poriadkom dovolené. Preto je rozhodcovská doložka neplatná v zmysle § 39 OZ. Maďarská republika bola v čase dojednania rozhodcovskej doložky a naďalej je zmluvnou stranou Moskovskej konvencie, Slovenská republika doposiaľ Moskovskú 5Obo/210/2006 4 konvenciu nevypovedala. Ak zmluvné strany do rozhodcovskej doložky zahrnuli veci, ktoré tam Moskovská konvencia nedovoľovala, dostala sa rozhodcovská doložka do rozporu so zákonom (§ 41 zákona č. 218/1996 Z. z.), ktoré ukladá prednostné rešpektovanie obsahu medzinárodných zmlúv, a preto je rozhodcovská doložka
K námietke žalovaného v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. súd neprihliadol z dôvodu, že predmet konania, v ktorom boli vydané rozhodnutia rakúskych súdov, nie je totožný s predmetom konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 9Cbs 69/03, a vo vzťahu k predmetnému konaniu nemôže ísť o prekážku veci rozhodnutej. Na základe zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov súd žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní poukazoval na skutočnosti
ktorých:
nesprávneho hmotného práva, tvrdenie súdu o údajnom rozpore rozhodcovskej doložky s Moskovským dohovorom je nielen nesprávne, ale hlavne na posúdenie sporov z privatizačnej zmluvy je tento dohovor nepoužiteľný, bez ohľadu na skutočnosť, že Maďarská republika nie je jeho zmluvnou stranou; c) nesystematičnosť odôvodnenia rozhodnutia a nedostatok dôvodov v ňom nerezultujú záver o presvedčivosti odôvodnenia rozsudku, a teda správnosti a objektívnosti rozhodnutia. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil alebo, aby žalobu zamietol. V prípade potvrdzujúceho rozsudku žiada, aby odvolací súd vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Poukazuje, že v konaní argumentoval dôvodmi neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky. Ak súd považuje rozhodcovskú doložku za neplatnú, nemôže ani
čl. 58 Zmluvy o právnej pomoci uznať rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe. Žalobcovi úplne a účel rozhodnutia, ktorého 5Obo/210/2006 5 sa domáha, bude naplnený, ak toto rozhodnutie bude aplikovateľné iba na území Slovenskej republiky. Odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
p. potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie žalovaného
1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
2 O. s. p., a dospel k nasledovným zisteniam:
1 O. s. p., platného v čase začatia konania, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných rodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov (včítane podnikateľských a hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V prípade, ak žalobca má sídlo v Slovenskej republike a žalovaný v Maďarskej republike, je právomoc slovenských súdov v majetkových sporoch daná, ak je daná príslušnosť
predpisov Slovenskej republiky alebo, ak bola založená písomným dohovorom účastníkov konania. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal žalobou zo dňa
čl. 5.
1 O. s. p. konanie zastavil. Vzhľadom na nedostatok právomoci súdu ďalšie podmienky neskúmal. V konaní vo veci sp. zn. 17Cb/98/03 rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 17Cb/98/03-438 zo dňa
2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
2 veta pred bodkočiarkou O. s. p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.
3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Konanie o určenie neplatnosti privatizačnej zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, bolo súdom zastavené po zistení, že vec sa má
zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní. V konaní mal za preukázané, že rozhodcovská doložka je platná a konanie zastavil (§ 106 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou O. s. p.). Uznesením o zastavení konania došlo tak k prekážke veci právoplatne rozsúdenej pre žalobu o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v privatizačnej zmluve, jedná sa o totožnosť účastníkov konania, ale aj o totožnosť predmetu konania, teda určenia neplatnosti, či už časti privatizačnej zmluvy, alebo zmluvy ako takej. V odvolacom konaní sp. zn. 5Obo/210/2006 odvolací súd rozhoduje o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
1 písm. d/ O. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
1 O. s. p. konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 30. januára 2009 JUDr. Štefan Š a t k a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: M.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.