1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Trval na tom, že bolo preukázané zavinenie odporcov za jemu vzniknutú škodu, keď orgány odporcov neprijali žiadne opatrenia na zabránenie vzniku hroziacej mu škody. Nesplnili si teda svoju právnu povinnosť v súlade s ich postavením a kompetenciami, ktoré im stanovuje zákon ako v legislatívnej tak aj procesnej oblasti. Zodpovednosť odporcov za spôsobenú škodu je okrem iného preukázaná tým, že ich orgány už v roku 1997 vedeli, že podnikateľskou činnosťou nebankových subjektov vrátane B. hrozí akútne nebezpečenstvo vzniku škody, avšak tieto orgány začali konať a prijímať opatrenia až po vzniku škody. Zodpovednosť odporcov za spôsobenú škodu v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom ich orgánov je daná tiež ustanoveniami § 7 a § 8 Trestného poriadku a ich internými normatívnymi aktmi. Zdôraznil, že podľa zákona je zodpovednosť štátu objektívnou zodpovednosťou bez zreteľa na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť, lebo zákon nepozná žiadne liberačné dôvody. Zvlášť to platí, ak odporcovia o hroziacej škode vedeli a boli s tým uzrozumení skôr ako ku vzniku škody došlo, avšak žiadne opatrenia neurobili na to, aby vzniku škody zabránili. Odporca 1/ sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril, odporcovia 2/, 3/, navrhli dovolanie zamietnuť, pretože rozsudok krajského súdu vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia a odporca 4/ navrhol dovolanie odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O.s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho 2 Cdo 149/2009 4 pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 236 a nasl. O. s. p. ). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( § 238 ods. 2 O. s. p. ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( § 238 ods. 3 O. s. p. ). Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné. So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. ( § 242 ods. 1 O. s. p. ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. ( t. j. či v danej veci nejde o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ). Z obsahu dovolania navrhovateľa vyplýva, že namieta, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ), čo je síce relevantný dovolací dôvod, ale sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ 2 Cdo 149/2009 5 vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. ) a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené ( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladala by prípustnosť dovolania v zmysle § 238 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd vec správne právne posúdil prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad v prejednávanej veci nešlo ). Keďže dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Uvedené platí aj vo vzťahu k dovolateľom vytýkaným nesprávnostiam skutkovej povahy. Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie navrhovateľa neprípustné. Dovolací súd preto jeho dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov, na ktorých založil odvolací súd svoje rozhodnutie. V dovolaní úspešným odporcom dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p.
1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. júla 2009 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.