ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
1 veta prvá O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Dovolateľ v dovolaní nevymedzil, v akom rozsahu napadol rozsudok odvolacieho súdu, z obsahu jeho mimoriadneho opravného prostriedku ale vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu napadol ako celok. Dovolanie v časti, smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol nie je s poukazom na § 238 O.s.p. prípustné, pretože odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a nevyslovil, že je dovolanie proti jeho rozhodnutiu prípustné. Dovolanie proti časti výroku rozsudku, ktorou odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 12 459,-- Sk so 17,6 % úrokom 5 Cdo 181/2007 5 z omeškania od 9.2.1998 do zaplatenia Sk a v tejto časti konania zastavil, nepodáva ten, kto je subjektívne oprávnený podať dovolanie. Žalovaný týmto výrokom nebol negatívne dotknutý, lebo žalobe voči nemu nebolo vyhovené – odvolací súd rozhodol v prospech žalovaného. I keď zákon v § 240 ods. 1 O.s.p. zveruje právo podať dovolanie účastníkovi konania, z účelu dovolania vyplýva, že toto právo neprislúcha tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo a ktorým týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. Posúdenie otázky, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vyznelo v prospech či neprospech účastníka, prislúcha dovolaciemu súdu. (R 50/1999). Pokiaľ dovolateľ namietal výrok rozsudku, ktorým zmenil rozhodnutie o trovách konania, je potrebné uviesť, že rozhodnutie o trovách konania je rozhodnutie, ktoré má formu uznesenia, i keď je súčasťou rozsudku súdu. Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto pri posudzovaní jeho prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia § 239 O.s.p.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. 5 Cdo 181/2007 6 Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu aj o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237 písm. b/ O.s.p. Vychádzal pritom z ustálenej súdnej praxe,
ktorej prípustnosť dovolania podľa tohto zákonného ustanovenia nenastáva len tvrdením dovolateľa o výskyte takejto vady konania, ale až vtedy, ak dovolací súd zistí, že toto rozhodnutie takouto vadou objektívne trpí. Žalovaný v dovolaní tvrdil, že nebol pasívne legitimovaný byť účastníkom v konaní. Dovolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že otázka vecnej legitimácie účastníkov nemá žiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Ak by aj súd nesprávne posúdil túto otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala tzv. zmätočnosť konania. Nedostatok hmotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej alebo pasívnej legitimácie) môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydanie meritórneho rozhodnutia, 5 Cdo 181/2007 7 ktorým sa žaloba zamieta (obdobne porovnaj napr. R 34/1993). Od aktívnej alebo pasívnej legitimácie účastníka konania treba odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.) a procesnú spôsobilosť (t.j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania § 20 O.s.p.). Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania (spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti) bez riadneho zastúpenia je vadou, na ktorú dopadá § 237 písm. c/ O.s.p. K vade takejto povahy v danom prípade nedošlo a ani dovolateľom nebola namietaná. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania, uvedené v § 237, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 243 ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní vo výške 242,77 € (písomné vyjadrenie k dovolaniu)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 22. júla 2009 JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.