, § 104 O.s.p., žalovaný označený žalobkyňou v žalobe nemá právnu subjektivitu, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou prekážkou v konaní, ktorá vedie k zastaveniu konania
1 O.s.p. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne uznesením z
tohto zákona do určenia novej organizačnej štruktúry ozbrojených síl sa doterajšia organizačná štruktúra Armády Slovenskej republiky považuje za organizačnú štruktúru ozbrojených síl
tohto zákona. Ozbrojené sily boli aj po 1. júli 2002 tiež tvorené vojenskými útvarmi a zariadeniami umiestnenými na území Slovenskej republiky a v súčasnosti sa organizačne členia na pozemné sily, vzdušné sily, sily výcviku a podpory, vojenské veliteľstvo, diplomacia a protokol. Sily výcviku a podpory a jeho veliteľstvo v Trenčíne sa člení na Veliteľstvo výcviku v M., Veliteľstvo logistiky v T., Spojovacie veliteľstvo N., Veliteľstvo posádky B., v B.. Z toho vyplýva, že žalovaný je organizačnou jednotkou ozbrojených síl, ale nevyplýva z toho, že nemá spôsobilosť konať pred súdom. Ako organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky je v postavení zamestnávateľa
stanov a osobitného predpisu. Aj keď nie je výslovne právnickou osobou, o ktorom to zákon ustanovuje, je to subjekt s vlastnosťami právnickej osoby (koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť pracovnoprávnych vzťahoch) a v zmysle § 19 O.s.p. v čase podania návrhu bol spôsobilý byť účastníkom konania, pretože mu takéto postavenie priznával zákon č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky a v nadväznosti na to aj Zákonník práce. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 4 Cdo 52/2008 3 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.), alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.d/ O.s.p.), alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenia za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté uznesenie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktoré nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv konanie začalo, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom z úradnej povinnosti. Žalobkyňa v dovolaní tvrdila existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p., a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/. 4 Cdo 52/2008 4
ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovateľ dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Dovolací súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti tvrdenia žalobkyne, že v prejednávanej veci jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
1, 2 písm.d/ Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú iné subjekty, o ktorých to zákon ustanovuje.
spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
2 O.s.p., ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. 4 Cdo 52/2008 5 Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný je organizačnou zložkou, ktorá nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania
Žalobkyňa v dovolaní potvrdila, že žalovaný je organizačnou jednotkou ozbrojených síl. Namietala však, že z toho nevyplýva jeho nespôsobilosť konať pred súdom.
1 zák.č. 3/1993 Z.z. o zriadení armády Slovenskej republiky armáda sa organizačne člení na vojenské zväzky, vojenské základne, vojenské útvary, vojenské jednotky a vojenské zariadenia. Zákon č. 3/1993 Z.z. bol zrušený zákonom č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 18 ods. 6 zákona vyplýva, že do určenia novej organizačnej štruktúry ozbrojených síl
5 a § 6 ods. 2 písm.c/ sa doterajšia organizačná štruktúra Armády Slovenskej republiky považuje za organizačnú štruktúru ozbrojených síl
tohto zákona.
4 zákona č. 321/2002 Z.z. vnútorné organizačné členenie zväzkov, útvarov, jednotiek úradov a zariadení ozbrojených síl a ich logistické zabezpečenie určuje na návrh náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl (ďalej len „náčelník generálneho štábu“) minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len minister obrany).
odseku 6 citovaného ustanovenia štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením z
1 O.s.p. zastavil a odvolací súd takéto uznesenie potvrdil, odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu a rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). Dovolateľka namietala v závere svojho dovolania, že rozhodnutie o zastavení konania pred prvostupňovým súdom vydal vyšší súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie o zastavení konania pred prvostupňovým súdom bolo vydané vyšším súdnym úradníkom
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.