Najvyšší súd 4 Cdo 87/2008 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. S., bývajúceho v D., zastúpeného JUDr. M. P., advokátom so sídlom B., proti žalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Kutuzovova č. 8, o náhradu škody na zdraví, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 4 C 90/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- novembra 2007 sp.zn. 24 Co 189/2007 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z
- novembra 2007 sp.zn. 24 Co 189/2007 v zmeňujúcom výroku o zamietnutí žaloby nad sumu 21 907,99 EUR (660 000,-- Sk) do sumy 43 815,97 EUR (1 320 000,-- Sk) a vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z
- mája 2007 č.k. 4 C 90/2004-205 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1 560 000,-- Sk z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a náhradu trov konania vo výške 244 817,-- Sk JUDr. M. P. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda sumu 27 463,-- Sk z titulu trov štátu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyhovujúcu časť rozhodnutia odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že zdravotný stav žalobcu je možné považovať za stabilizovaný od roku 2002 a že z hľadiska psychiatricko-sexuologického sú u neho dané dôvody hodné osobitého zreteľa, ktoré majú za následok sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle sekundárnej sexuálnej dysfunkcie s narušením rekreačnej zložky sexuality. Poukazujúc na to, že u žalobcu nie je predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu, priznal 4 Cdo 87/2008 2 mu 40-násobné zvýšenie bodového ohodnotenia, pričom vychádzal z hodnoty jedného bodu 60,-- Sk v zmysle § 7 ods. 1, 2, 3 a § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave rozsudkom z
- novembra 2007 sp.zn. 24 Co 189/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 660 000,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi aj náhradu trov konania vo výške 217 284,-- Sk k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti náhrady trov štátu prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Odvolací súd ustálil rozsah bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vzájomného odsúhlasenia znalcov pri ich výsluchu v celkovom počte 550 bodov. Zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretože sa nestotožnil s jeho výpočtom vychádzajúcim pri vyčíslení odškodnenia z hodnoty bodu 60,-- Sk. Uviedol, že podľa § 14a vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto novely vyhlášky (teda do 31.3.1999) sa postupuje podľa doterajších predpisov. Podľa § 7 ods. 1 uvedenej vyhlášky v znení do 31.3.1999 výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30,-- Sk za jeden bod. V prípade mimoriadneho 40-násobného zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie 660 000,-- Sk. Proti tomuto rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba nad sumu 660 000,-- Sk do sumy 1 320 000,-- Sk podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom poukazujúc na to, že jeho stav je možné podľa znaleckých posudkov považovať za stabilizovaný od roku
- Predmetom hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nebolo poškodenie na zdraví, ktoré nastalo pred 31.3.1999, ale poškodenie na zdraví, ktoré nastalo v roku 2000 ako priamy dôsledok, resp. v priamej príčinnej súvislosti, s pôvodným poškodením zdravia. Preto mal odvolací súd správne aplikovať § 7 vyhl.č. 32/1965 Zb. v znení účinnom od 1.4.1999, v zmysle ktorého je hodnota jedného bodu 60,-- Sk. 4 Cdo 87/2008 3 Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie žalobcu zamietnuť. Poukázala na znalecké posudky, zo záverov ktorých vyplýva, že duševná porucha alebo jej ekvivalent a sexuálne obtiaže sa u žalobcu objavili už v roku
- Poškodenie vzniklo evidentne pred 31.3.1999, čo znamená, že nie je možné v predmetnej veci aplikovať ustanovenie § 7 ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. účinnej od 1.4.1999 a priznať hodnotu jedného bodu 60,-- Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníkom konania) v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom výroku a dospel k záveru, že ho treba v tejto časti zrušiť. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd predovšetkým skúmal existenciu vád vymedzených v § 237 O.s.p. a iných vád konania (aj keď neboli dovolateľom namietané), pričom zistil, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p., spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkovi riadne konať pred súdom. Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm.f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303 – A), Komisie (napr. Stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej 4 Cdo 87/2008 4 republiky (nález z
- mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred odvolacím súdom v prejednávanej veci. Odvolací súd veľmi podrobne zdôvodňoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých považoval rozhodnutie prvostupňového súdu v časti 40-násobného zvýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za správne a rovnako riadne odôvodnil aj svoje závery, pre ktoré znížil rozsah bodového hodnotenia na 550 bodov. Pretože na rozdiel od prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa rozsahu bodového ohodnotenia a výšky odškodnenia za 1 bod dospel k odlišnému právnemu záveru, rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 900 000,-- Sk (t.j. pokiaľ ide o sumu 660 000,-- Sk z titulu zníženia hodnoty bodového ohodnotenia na 30,-- Sk za jeden bod a tiež pokiaľ ide o sumu 240 000,-- Sk z titulu 4 Cdo 87/2008 5 zníženia rozsahu bodového ohodnotenia) zamietol. Pri odôvodnení zníženia odškodnenia za jeden bod sa však obmedzil len na citáciu § 14a a § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení do 31.3.
- Z akého dôvodu skutočne znížil hodnotu jedného bodu zo sumy 60,-- Sk na sumu 30,-- Sk, resp. z akých úvah vychádzal, keď považoval za správne aplikovať uvedený predpis v znení do 31.3.1999 nie je možné z obsahu jeho rozhodnutia zistiť, najmä keď v predchádzajúcej časti rozhodnutia konštatoval podľa znaleckého posudku MUDr. I. stabilizovaný stav žalobcu od roku
- Pre tento nedostatok dôvodov je konanie pred odvolacím súdom postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov) v dovolaním napadnutej časti. Hoci dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu pre vadu konania, považuje za potrebné poznamenať, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia musí vychádzať z právneho predpisu, ktorý dopadá na daný prípad. Týmto predpisom v prejednávanej veci je vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). V zmysle § 14a vyhl.č. 19/1999 Z.z., ktorou bola s účinnosťou od
- apríla 1999 novelizovaná vyhláška, pri odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred
- aprílom 1999, sa postupuje podľa doterajších predpisov. Podľa doterajších predpisov sa riadia nároky na odškodnenie bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia, ak došlo nielen ku škodnej udalosti (úrazu, či inému poškodeniu na zdraví), ale tiež k vzniku bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne k zhoršeniu ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave poškodeného následkom úrazu nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká v zmysle vyhlášky v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený a kedy je možné posúdiť, aký má zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje jednorazovo a pri hodnotení následkov sa prihliada k predpokladanému vývoju vzniknutých zmien 4 Cdo 87/2008 6 v zdravotnom stave. To však nevylučuje pri zhoršení už ustáleného zdravotného stavu alebo ak sa prejavia nové následky súvisiace s pôvodným úrazom, ďalšie odškodnenie následkov, ktoré sa prejavia neskôr v takej intenzite a takým spôsobom, že pôvodne neboli, prípadne ani nemohli byť predvídané. V takomto prípade v dôsledku pôvodnej škodnej udalosti vzniká ďalší nový nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý predtým neexistoval a nebolo ho možné ani uplatniť, s tým, že pri tomto novom nároku sa porovnáva stav pred zhoršením zdravotného stavu s doterajším stavom. Pri posúdení, podľa ktorého znenia vyhlášky má byť určená výška odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia za jeden bod je teda rozhodujúce, kedy bol zdravotný stav stabilizovaný. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2009 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová