2 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z. účinného od 15. októbra 2008 (ďalej len „O.s.p.“) prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania; pri zachovaní postupu v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil. Dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a žalobkyňa sa nedôvodne domáha jeho zrušenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil, že výška včas nezaplatenej časti kúpnej ceny (3 000 Sk) je v hrubom nepomere s výškou zmluvnej pokuty (250 000 Sk) požadovanou žalobkyňou a nezodpovedá požiadavke primeranosti medzi zmluvnou pokutou a ujmou, so zreteľom na ktorú sa pokuta uplatňuje. Právo na túto pokutu navyše žalobkyňa vyvodzuje z ustanovenia kúpnej zmluvy, ktoré umožňuje rozdielny výklad: a/ že právo na ňu vzniká žalobkyni len v prípade nezaplatenia celej kúpnej ceny v dohodnutom čase, b/ že právo na ňu vzniká žalobkyni aj len pri nezaplatení nepatrnej časti kúpnej ceny v dohodnutom čase (v prípade pod b/ je výkon práva žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil odvolací súd poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne. Odvolací súd jej v konaní odňal možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) tým, že odvolacie pojednávanie nenariadil (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), i keď v danej veci bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie „už aj z dôvodu, že sudkyňu súdu prvého stupňa viackrát upozorňovala na jej spôsob diktovania do zápisnice, keď jej vyjadrenia a návrhy sa vôbec nedostali do zápisnice alebo sa dostali v pozmenenej podobe. Ako účastníčka konania nemohla ovplyvniť priebeh vedenia pojednávania zo strany sudkyne prvostupňového súdu“. Navyše, odvolací súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 3 Cdo 96/2009 -3- ods. 2 písm. c/ O.s.p.), lebo sa stotožnil s nesprávnymi právnymi závermi súdu prvého stupňa (o rozpore dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi, o jej čiastočnej nezrozumiteľnosti a nejasnosti vedúcej k možnosti rozdielneho výkladu, o hrubom nepomere medzi výškou požadovanej zmluvnej pokuty a výškou včas neuhradenej časti kúpnej ceny) a nezohľadnil viaceré skutkové okolnosti (skutočnosť, že nehnuteľnosť im nechcela pôvodne predať za 1 000 000 Sk, ale za 1 200 000 Sk, ďalej „nekorektné a miestami až podvodné konanie“ žalovaných pri uzatváraní kúpnej zmluvy a skutočnosť, že k poškodeniu omietky v dome mohlo dôjsť v dôsledku stavebných úprav uskutočnených žalovanými). Odvolací súd tiež prehliadol, že „uplatnenie moderačného práva vo vzťahu k zmluvnej pokute sa v občianskoprávnych vzťahoch neumožňuje“. Z týchto dôvodov žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne, spočíva na správnom právnom posúdení a žalobkyňa sa nedôvodne domáha jeho zrušenia. Pokiaľ ide o postup súdu, ktorým jej údajne mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, žalovaní uviedli, že žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom, ktorý realizoval všetky oprávnenia konať pred súdom. Zo zápisníc z pojednávaní nevyplýva, že by žalobkyňa alebo jej právny zástupca namietali nesprávnosť protokolovania priebehu súdneho pojednávania alebo že by sa domáhali opravy alebo doplnenia zápisníc vyhotovených súdom prvého stupňa. Z týchto dôvodov navrhli, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal im náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená advokátom (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či opravný prostriedok žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie 3 Cdo 96/2009 -4- prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku samostatným výrokom nevyslovil, že je proti nemu prípustné dovolanie (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z týchto ustanovení nevyplýva. Žalobkyňou podané dovolanie by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie na súdoch nižších stupňov bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa aj vzhľadom na obsah dovolania neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k vade takejto povahy, ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. 3 Cdo 96/2009 -5- V dovolaní sa existencia procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdí a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto nevyplýva ani z týchto ustanovení. Dovolateľka namieta, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia, je taký procesne vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť tým, že odvolací súd vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
názoru žalobkyne mal nariadiť odvolacie pojednávanie, lebo v danej veci bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). V dôvodovej správe k § 214 ods. 1 O.s.p. je uvedené, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžadujú, aby sa na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonalo vždy verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie.
1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
Ako je však uvedené v § 214 ods. 2 O.s.p., v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd považoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel k záveru, že sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.); jeho postupom nebola žalobkyni odňatá možnosť pred súdom konať. 3 Cdo 96/2009 -6- Námietka žalobkyne, že „sudkyňu súdu prvého stupňa viackrát upozorňovala na jej spôsob diktovania do zápisnice, keď jej vyjadrenia a návrhy sa vôbec nedostali do zápisnice alebo sa dostali v pozmenenej podobe“, nemá oporu v spise – zo žiadnej zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa nevyplýva, že by žalobkyňa alebo jej zástupca poukazovali na nesprávnu protokoláciu alebo že by sa domáhali opravy alebo doplnenia zápisnice. Pri posudzovaní otázky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. na takéto tvrdenie, ktoré nie je ničím podložené, nebolo možné vziať zreteľ. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci (v otázke rozporu dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi, jej čiastočnej nezrozumiteľnosti a nejasnosti, hrubého nepomeru medzi výškou požadovanej zmluvnej pokuty a výškou včas neuhradenej časti kúpnej ceny) a tiež prehliadnutím toho, že „uplatnenie moderačného práva vo vzťahu k zmluvnej pokute sa v občianskoprávnych vzťahoch neumožňuje“, dovolací súd poukazuje na to, že i keby odvolací súd vec prípadne nesprávne právne posúdil (dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto hľadiska neposudzoval), zostáva nesprávne právne posúdenie veci (iba) relevantným dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní; samo nesprávne právne posúdenie ale nie je procesnou vadou konania a nezakladá prípustnosť dovolania
Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď najmä R 43/2003). Ani údajné nezohľadnenie skutkových okolností, na ktoré žalobkyňa poukázala v dovolaní (argumentáciou, že nehnuteľnosť chcela pôvodne predať za vyššiu sumu, že konanie žalovaných bolo „nekorektné a miestami až podvodné“ a že k poškodeniu omietky v dome mohlo dôjsť v dôsledku stavebných úprav uskutočnených žalovanými) nesvedčí o tom, že by žalobkyni v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať a že by z tohto dôvodu bolo jej dovolanie prípustné (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pokiaľ žalobkyňa naznačuje, že k odňatiu jej možnosti konať pred súdom došlo tým, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie ňou navrhovanou ohliadkou nehnuteľnosti, 3 Cdo 96/2009 -7- dovolací súd uvádza, že účastníci sú síce povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd však rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania (viď R 37/1993). Na rovnakom závere je založené rozhodnutie R 125/1999, v zmysle ktorého ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
f/ O.s.p. nie je prípustné. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobkyne proti potvrdzujúcemu výroku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nemožno vyvodiť nielen z § 238 O.s.p., ani z § 237 O.s.p. Žalobkyňa navrhla zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním napadla výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jej dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania je ale výslovne vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. So zreteľom na to, že vo vzťahu k tomuto výroku nebola preukázaná procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Keďže prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky tento jej opravný prostriedok odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) ako procesne neprípustný. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalovaným (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 3 Cdo 96/2009 -8- O.s.p.). Žalovaní podali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslili. Dovolací súd im priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.