← Slovensko

sťažnosť odsúdeného

Obsah (6)§ 193§ 399§ 215§ 39a§ 394§ 192

Najvyšší súd 2 Tost 6/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Ant

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného T. T. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí uznesením z 3. marca 2009, sp. zn. 8 Ntok 2/2007,

§ 399ods.

2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného T. T. na povolenie obnovy konania, ktoré sa vo vzťahu k nemu skončilo právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 19. októbra 2004, sp. zn. 3 T 6/04, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby

§ 215ods.

1 písm. b/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2002 v bodoch 1/A a 1/B,

§ 215ods.

1 písm. b/, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. v bodoch 2/A a 2/B, v bode 2/A aj

odseku 4, ustanovenia § 215 Tr. zák. a v bode 2/B aj

odseku 3 písm. b/, § 215 Tr. zák. Za to bol T. T. odsúdený

§ 215ods.

4 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov, pre výkon ktorého bol

§ 39aods.

3 Tr. zák. zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. 2 Tost 6/2009 2 Zamietajúce uznesenie o návrhu odsúdeného T. T. na povolenie obnovy konania krajský súd odôvodnil nesplnením podmienok obnovy konania

§ 394ods.

1 Tr. por. umožňujúceho povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomeru páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podal odsúdený T. T. v zákonnej lehote sťažnosť. Uviedol v nej, že nespáchal žiadny trestný čin. Nedopustil sa týrania svojich maloletých detí a nezodpovedá ani za smrť mozgovou obrnou postihnutého syna L. (skutok v bode 2/A), ktorého mal radšej ako seba samého. Spoločne s manželkou M. T. (taktiež odsúdenou už citovaným rozsudkom) sa v ťažkých sociálnych podmienkach

svojich schopností a možností o deti starali, tieto nezomreli s výnimkou už spomenutého L., ktorý mal tráviace problémy, a preto bol podvyživený. Za vzniknutú situáciu je zodpovedná ošetrujúca lekárka MUDr. K. P., ktorá ich mala s dieťaťom poslať na odborné vyšetrenie, resp. podať návrh na umiestnenie detí v diagnostickom ústave. Z uvedených dôvodov navrhol povoliť obnovu konania a zároveň mu pre nespoluprácu pôvodne ustanoveného obhajcu ustanoviť obhajcu nového. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal

§ 192ods.

1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného T. T. nie je dôvodná. Pokiaľ ide o návrh odsúdeného aby v štádiu konania o riadnom popravnom prostriedku najvyšší súd zrušil ustanovenie JUDr. G. Z. za obhajcu odsúdeného a aby tomuto ustanovil nového obhajcu, neboli konajúcim sťažnostným súdom zistené závažné dôvody v zmysle § 43 ods. 1 Tr. por. pre oslobodenie menovaného od povinnosti obhajovania. Na základe vyjadrenia namietaného obhajcu a k nemu pripojených listinných dôkazov totiž 2 Tost 6/2009 3 vyvrátené tvrdenie odsúdeného o údajnej nespolupráci obhajcu, a preto bez existencie akéhokoľvek materiálneho podkladu nemožno akceptovať subjektívne, ničím nepodložené tvrdenie odsúdeného o danosti závažného dôvodu, ktorý by mal mať za následok oslobodenie pôvodného ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania a ustanovenie nového obhajcu. Pokiaľ ide o meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa o podanom návrhu odsúdeného T. T. na povolenie obnovy, toto je správne a zákonné. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutiach, a to v prípadoch, keď príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. V konaní o obnove sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť. Jeho podstatou nie je teda preskúmanie pôvodného rozhodnutia na podklade opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých. Výlučne sa v uvedenom konaní posudzuje iba tá otázka, či existujú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli skôr orgánom činným v trestnom konaní, ktoré vo veci rozhodovali, neznáme a ak také skutočnosti alebo dôkazy by mohli či už samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné rozhodnutie, ktorého sa môže dotýkať obnova konania. Záver krajského súdu, že v rozhodovanej veci nebola splnená základná podmienka možnosti povolenia obnovy konania

§ 394ods.

1 Tr. por., a to existencia vyjdúcich najavo skutočnosti alebo dôkazov, súdu skôr neznámych, je správny. Odsúdený T. T. totiž aj na verejnom zasadnutí krajského súdu rovnako ako v teraz podanej sťažnosti spochybňoval správnosť pôvodného rozhodnutia o vine tvrdením, že sa riadne staral o deti, ktoré bolo základom jeho obhajoby aj v pôvodnom konaní na hlavnom pojednávaní a za účelom preukázania tohto nie nového tvrdenia navrhol vypočuť svedkov menovite uvedených v napadnutom uznesení, z ktorých viacerí boli vypočutí 2 Tost 6/2009 4 aj v pôvodnom konaní a predchádzajúcom konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ktorý vzal odsúdený späť, pričom ich výpovede vyznievali v prospech odsúdeným prezentovanej obhajoby. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený T. T. sa opätovným vykonaním, viacerých už v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov, domáhal prehodnotenia správnosti a zákonnosti výroku o vine v právoplatnom rozsudku. Také oprávnenie ako už bolo spomenuté však zákon žiadnemu subjektu oprávnenému na podanie návrhu na povolenie obnovy konania nepriznáva, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného T. T., podanú proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 3. marca 2009, sp. zn. 8 Ntok 2/2007,

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť. V Bratislave 9. júna 2009 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.