Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) odmietol opravný prostriedok navrhovateľa proti stanovisku odporcu, ktorým nevyhovel žiadosti navrhovateľa o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. D.
zákona č. 503/2003 Z. z.. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že písomné stanovisko vo veci uplatnenia nároku
zákona č. 503/2003 Z. z., ktorým odporca oznámil navrhovateľovi, že z dôvodov tam uvedených nie je možné jeho žiadosti o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti vyhovieť, nespĺňa podmienky pre uznanie za rozhodnutie
71/1967 Zb., nakoľko sa nejedná o záväzný akt správneho orgánu, ktorý autoritatívnym spôsobom určuje obsah a rozsah zákonného práva alebo povinnosti účastníka konania a je výrazom vzťahu mocenskej nadriadenosti a podriadenosti medzi subjektom verejnej správy a adresátom rozhodnutia. Konštatoval, že tento spôsob vysporiadania sa s uplatneným nárokom navrhovateľa nemá žiaden zákonný 6Sžo/41/2008 2 podklad a bez ohľadu na nedostatok formy neobsahuje ani všetky zákonom požadované náležitosti. Krajský súd bol toho názoru, že keďže sa nejedná o rozhodnutie, nemožno ho preskúmať na základe podaného odvolania postupom
tretej hlavy piatej časti OSP v konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. Dôvodil, že predpokladom takéhoto postupu je existencia rozhodnutia s mocenským charakterom vo vzťahu k žalobcovi vydaného správnym orgánom v správnom konaní. Dospel k záveru, že v danom prípade je dôvod pre analogický postup
OSP, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ napadá stanovisko odporcu, ktoré nie je rozhodnutím, a preto súdnemu preskúmaniu nepodlieha. Krajský súd zároveň vytkol správnemu orgánu pochybenie, keď po preskúmaní uplatneného reštitučného nároku navrhovateľa nepostupoval v súlade so zákonom a nevydal vo veci riadne rozhodnutie v zmysle § 5 zákona č. 503/2003 Z. z. v spojení s ustanovením § 46 zákona č. 71/1967 Zb.. Vzhľadom na skonštatované porušenie zákonnej povinnosti odporcu vydať vo veci riadne rozhodnutie je
názoru krajského súdu povinnosťou odporcu v primeranej lehote o uplatnenom nároku zákonom stanoveným spôsobom rozhodnúť, v opačnom prípade si môže navrhovateľ uplatniť svoje práva na súde v rámci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 250t a nasl. OSP. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 písm. c/ OSP v spojení s ustanovením § 246c OSP. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že sa spáchala krivda na prídelcoch poľnohospodárskej pôdy o nepriznaní vlastníckych a reštitučných práv po zomrelých A. a jeho manželke A. k pridelenej výmere poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území D., v súlade s právoplatne overeným zoznamom prídelcov
503/2003 Z. z. a súvisiacich predpisov. Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil Krajskému súdu v Trnave dôslednejšie preskúmať návrh navrhovateľa ako oprávneného dediča vo veci právoplatnosti majetkovej podstaty č. vl. 255 v časti ,B“ – Vlastníctvo v katastrálnom území D.. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 vety prvej OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1, 2 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
6Sžo/41/2008 4 V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu
2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. V zmysle ods. 3 citovaného ustanovenia na konanie
odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 zákona č. 61/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie citované ustanovenie správneho poriadku upravuje rozsah pôsobnosti správneho poriadku, teda vymedzuje okruh prípadov rozhodovania správnych orgánov v oblasti verejnej správy, keď sa postupuje
tohto zákona. Použiť správny poriadok je potrebné vždy, ak sú súčasne splnené podmienky uvedené v tomto odseku, čiže: - ide o konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb (tzv. pozitívne vymedzenie rozsahu pôsobnosti), - osobitný zákon výslovne aplikáciu správneho poriadku nevylučuje (tzv. negatívne vymedzenie rozsahu pôsobnosti). Správny poriadok je procesnoprávny predpis, ktorý má všeobecný charakter. V ustanovení § 1 ods. 1 správneho poriadku je zakotvený tzv. subsidiárny charakter správneho poriadku vo vzťahu k osobitným zákonom upravujúcim rozhodovanie správnych orgánov. To znamená, že ak osobitný zákon úplne nevylúčil uplatňovanie správneho poriadku, správny orgán pri rozhodovaní
tohto osobitného zákona použije zákon č. 71/1967 Zb. v plnom rozsahu. Osobitným zákonom vzťahujúcim sa na vec je zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ktorý v § 5 ods. 3 jednoznačne ustanovuje, že na konanie
odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. zákon č. 61/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Vo svetle vyššie uvedeného mal odporca v prípade nevyhovenia žiadosti navrhovateľa vydať rozhodnutie (hoci by išlo o negatívne rozhodnutie) v správnom konaní v zmysle ustanovení § 46 a nasl. správneho poriadku 6Sžo/41/2008 5 so všetkými predpísanými náležitosťami, proti ktorému by mal navrhovateľ právo podať opravný prostriedok na súde (§ 5 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z. z.). Odporca však naznačeným spôsobom nepostupoval a navrhovateľa o vybavení jeho žiadosti informoval iba vo forme stanoviska nemajúceho formálne, a ani obsahové náležitosti rozhodnutia vrátanie poučenia o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok. Zo skutkového stavu zisteného v predmetnej veci je zrejmé, že správny orgán sa dopustil závažného procesného pochybenia, ktoré podstatne sťažilo navrhovateľovu možnosť obrany. Ako základná premisa v právnom štáte v takejto situácii musí platiť, že pochybenia správneho orgánu nemôžu ísť na ťarchu fyzických alebo právnických osôb. Navrhovateľ pochybenia správneho orgánu nijako nevyvolal ani sa na nich nepodieľal, v ich dôsledku mu však bolo do značnej miery znemožnené, aby v riadnom a zákonnom konaní obhajoval svoje práva. Pokiaľ by súd v tejto situácii odmietol jeho opravný prostriedok z dôvodu, že sa jedná o rozhodnutie, ktoré nepodlieha preskúmaniu, a vecne sa ním nezaoberal, znemožnil by tým navrhovateľovi prístup k súdu; také rozhodnutie by bolo potom ústavne neprípustným odmietnutím spravodlivosti. Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Postup odporcu v predmetnej veci nebol v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku a viedol k oznámeniu o nevyhovení žiadosti navrhovateľa o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. D., bez vydania riadneho rozhodnutia, formou oznámenia, čo je v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že odmietnutím opravného prostriedku krajský súd odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, čím porušil jeho ústavné právo domáhať sa pred nezávislým a nestranným súdom preskúmania postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 3 OSP). V ďalšom konaní krajský súd meritórne prejedná vec a znova o nej rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá OSP). 6Sžo/41/2008 6 V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 28. januára 2009 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.