1 písm. d/ zákona o dani z príjmov ako príjem z príležitostných činností 3 Sžf/61/2007 2 podľa § 8 ods. 1 písm. a/ patriacim medzi ostatné príjmy v zmysle § 8 zákona o dani z príjmov v platnom znení v rozhodnom období a to preto, lebo nejde o príjmy podľa § 5 až § 7 citovaného zákona a taktiež nejde ani o príjem oslobodený od dane z príjmu a keďže ide o príjem, ktorý podľa § 9 nie je ani vylúčený z predmetu dane v zmysle § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov v platnom znení v rozhodnom období je potrebné takýto príjem zdaniť. Mal byť predmetom dane z príjmov. Proti rozsudku sa odvolal včas žalobca dôvodiac tým, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a krajský súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávnosť právneho posúdenia veci podľa žalobcu spočíva v tom, že krajský súd posúdil činnosť banky ako keby ju vykonal odvolateľ. Krajský súd aplikoval pojmy, ktoré nie sú v právnom poriadku vymedzené a ani ich sám v odôvodnení rozsudku nevymedzil. Žalobca aj uviedol, že v správnych rozhodnutiach ako aj v predmetnom rozsudku sa viackrát použil výraz „forwardová operácia“, avšak tento výraz nie je vymedzený. Súd sa nevyrovnal s povahou právneho vzťahu medzi žalobcom a bankou, čím nebolo zrejmé to, kto vykonal činnosť, ktorá mala viesť k zdaniteľnému príjmu. Podľa odvolateľa dospel súd k nesprávnemu skutkovému zisteniu v tom, že činnosť banky považoval za činnosť žalobcu, pričom odvolateľ priamo „spornú“ činnosť nevykonal. Na základe vyššie uvedených skutočností požiadal žalobca súd, aby zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/54/2007-37 zo dňa 09.05.2007 a zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.12.2006 ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Revúca zo dňa 28.09.2006 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len O.s.p./) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdiť. Na základe uvedeného v súlade s § 250ja ods. 3 veta prvá a § 250ja ods. 4 veta druhá O.s.p.
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca v rámci vykonania daňovej kontroly dane z príjmov fyzických osôb za obdobie roku 2004 bolo preukázané, že od vykonanej forwardovej operácie č. X. na základe rámcovej dohody, ktorú uzavrel žalobca s T. B., o menových obchodoch zo dňa 17.12.2003, prijal na svoj účet sumu 786 291 Sk. Uvedený príjem žalobca nezaradil ako príjem, ktorý je potrebný zdaniť podľa zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. Uvedené zistenia vyplynuli z podkladov, ktoré žalobca predložil na daňovú kontrolu k dani z príjmov fyzických osôb a to konkrétne z kurzového rozdielu uzatvorenia forwardového obchodu, na základe ktorého potvrdila T. B., pripísanie finančných prostriedkov v sume 786 291 Sk na účet žalobcu dňa 21.12.2004. 3 Sžf/61/2007 3 Na základe uvedeného zistenia správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004 vo výške 176 119 Sk, pričom celkovo upravený základ dane z ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, bol vo výške 926 938 Sk a to na tom základe, že príjem z forwardového obchodu bol kvalifikovaný ako ostatný príjem a to príjem z obchodu s finančnými derivátmi. Proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Revúca zo dňa 28.09.2006 č. 727/230/11914/06/Hlá sa žalobca odvolal a Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/221/13433-80729/2006/990390-r zo dňa 18.12.2006 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení v rozhodnom období sú za príjmy z kapitálového majetku považované, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d),
1 písm. d/ a § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov a aj predmetný príjem je potrebné považovať za príjem z príležitostných činností, pretože ustanovenie § 8 ods. 1 upravuje, že za ostatné príjmy ak nejde o príjmy podľa § 5 až § 7 citovaného zákona sú aj príjmy z tzv. príležitostných činností. Právna úprava v tomto prípade obsahuje tzv. demonštratívne vymedzenie podmienok, ktoré určuje najprv relatívne abstraktne a potom v jednotlivých písmenách a/ – j/ § 8 ods. 1 príkladmo t.j. časť z nich konkretizuje, čo umožňuje pri použití predmetného ustanovenia zákona uplatniť aj iné podmienky ako tie, ktoré sú príkladmo uvedené v právnej norme. Zo štruktúry predmetného ustanovenia zákona teda vyplýva, že v danom prípade vlastné pravidlo správania sa obsiahnuté v právnej norme, je vymedzené demonštratívnym spôsobom, čo znamená, že sa uplatňuje aj na ďalšie druhy príjmov než sú tu konkrétne vymenované zákonodarcom. Z obsahu listín, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu je nesporné, že žalobca na základe rámcovej dohody o menových obchodoch, ktoré uzatvoril s T. B., dňa 17.12.2003 ako aj z potvrdení T. B., o otvorení forwardovej operácie bez dodávky a aj z potvrdenia o uzatvorení forwardovej operácie bez dodávky, bol pripísaný žalobcovi na účet č. X. príjem z predmetnej operácie vo výške 786 291 Sk, ktorý podľa názoru najvyššieho súdu možno považovať za príjem z príležitostnej činnosti, keďže žalobca na takúto činnosť nevlastnil živnostenské oprávnenie. Z tohto dôvodu bol žalobca povinný v súlade s § 8 ods. 1 považovať predmetný príjem, za taký, ktorý je potrebné zdaniť ako daň z príjmov, keďže nebol zdanený priamo pri vyplatení spoločnosťou T. B. 3 Sžf/61/2007 5 V konaní bolo preukázané, že žalobca v danom prípade porušil zákon, tak ako to bolo zistené v rámci daňovej kontroly, ktorá u neho prebehla a na základe takto zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že preskúmavané rozhodnutia správcu dane ako aj daňového riaditeľstva sú zákonné. Z uvedených dôvodov, keďže senát Najvyššieho súdu dospel k rovnakému záveru ako Krajský súd v Banskej Bystrici, odvolací súd rozsudok krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/54/2007-37 ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p. a nepriznal žalobcovi, keďže nemal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 14. februára 2008 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.