. Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10,
, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok (ods. 3). Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. 8 Sža 28/2009 4 Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu zakladá na iných dôvodoch ako dôvody uvedené v § 8, 10,
13b zákona o azyle, najmä na dôvodoch ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok. Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Správy Úradu pre demokraciu, ľudské práva a prácu Ministerstva zahraničných vecí USA zo 6.3.2007 a z 11.2.2008), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielenže nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto okolnosti počas výsluchu ani netvrdil. Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 09.06.2008 navrhovateľ uviedol, že ohľadom dôvodu jeho žiadosti o azyl sa pridržiava v plnej miere všetkých dôvodov tak, ako ich uviedol vo svojom predchádzajúcom konaní. O azyl na Slovensku žiada z ekonomických dôvodov, nakoľko v krajine pôvodu nemal prácu a dostatok finančných prostriedkov na živobytie. Na otázku, či mal aj iné dôvody na odchod z krajiny pôvodu uviedol, že iné dôvody nemal a jediným konkrétnym dôvodom bola nepriaznivá ekonomická situácia vo Vietname. Do styku s políciou, armádou alebo inými zložkami štátu osobne neprišiel a nikdy nebol nimi prenasledovaný. Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do Vietnamu odpovedal, že sa obáva chudoby. Odporca v rozhodnutí, ktorým zamietol žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, poukázal na to, že navrhovateľ prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 24.10.2005 pod menom Q. T. T., z dôvodu nepriaznivej politickej a ekonomickej situácie v krajine pôvodu. Počas vstupného pohovoru navrhovateľ uviedol, že z miesta bydliska vycestoval v mesiaci júl 2004 z dôvodu, že v krajine pôvodu nemal z čoho uživiť svoju rodinu, nakoľko nemal prácu, preto odišiel do zahraničia, kde chcel zarobiť finančné prostriedky na živobytie pre seba a svoju rodinu. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky požiadal preto, že sa v minulosti od priateľov dozvedel, že sa na Slovensku žije dobre, že je tu sloboda a demokracia a sú tu pracovné príležitosti. Iné problémy ani dôvody žiadosti o azyl neuviedol. Dňa 23.11.2005 mu migračný úrad rozhodnutím pod č. p.: MU-2391/PO-Ž/2005 žiadosť o udelenie azylu zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok na Krajský súd v Košiciach, ktorý dňa 26.09.2006 svojím rozsudkom č.k. 4 Saz 19/2005-44 rozhodnutie migračného úradu potvrdil. Proti rozsudku Krajského súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý dňa 13.12.207 svojím rozsudkom č. 5 Sž-o-KS 153/2006 8 Sža 28/2009 5 potvrdil rozsudok Krajského súdu. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2008. Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10,
, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, §
13b, najmä na ekonomických dôvodoch, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že odporca náležite zistil skutkový stav a správne naň aplikoval citované ustanovenia zákona o azyle. Odvolací súd v podrobnostiach na tento správny záver odkazuje, pričom považuje za dôležité zdôrazniť, že inštitút azylu, ako najvyššia forma ochrany osôb podľa medzinárodných kritérií, má slúžiť ako nevyhnutná ochrana zachovania života a slobody ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození, ak je však osoba vedená čisto ekonomickými pohnútkami, ide o ekonomického prisťahovalca a nie o utečenca, pričom odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ svoju žiadosť zakladá na iných ako rasových, národnostných, náboženských dôvodoch, dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd a neuviedol žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali použitie §
13b zákona o azyle. Navrhovateľ namietal, že krajský súd neprihliadol na vážnosť politickej situácie vo Vietname, nevenoval náležitú pozornosť výroku administratívneho vyhostenia navrhovateľa do štátu, kde by bola ohrozená jeho bezpečnosť a že sa pri posudzovaní žiadosti opieral o informácie a správy o krajine pôvodu neumožňujúce komplexne posúdiť žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu, nakoľko odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal z pluralitných zdrojov, keď podstatnú časť informácií so zameraním na možné riziká návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu a ich vyhodnotenie v dôvodoch svojho rozhodnutia popísal a tiež s ohľadom na skutočnosť, 8 Sža 28/2009 6 že navrhovateľ sa odvoláva na všeobecné informácie o krajine pôvodu, bez špecifikácie dopadu na samotného žiadateľa, pričom z vyjadrení navrhovateľa, ktoré produkoval v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačný ekonomický dôvod jeho žiadosti, preto tieto námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p., keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 1. júla 2009 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.