Najvyšší súd 2 Cdo 27/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. a.s., so sídlom v B., proti povinnému Š. H., pre vymoženie uloženej povinnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3 Er 569/2007, na dovolanie oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. októbra 2008 sp. zn. 16 CoE 46/2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 14. októbra 2008 sp. zn. 16 CoE 46/2008 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 3. septembra 2007 č. k. 3 Er 569/2007-26 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. septembra 2007 č. k. 3 Er 569/2007 – 26 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že nie je možné kumulovať viac exekučných titulov v rámci jedného konania a že súdnemu exekútorovi nemožno vydať jedno poverenie na vykonanie exekúcie na základe viacerých exekučných titulov. Krajský súd v Bratislave uznesením zo 14. októbra 2008 sp. zn. 16 CoE 46/2008 na odvolanie oprávnenej napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa s názorom odvolateľky, že oprávnená môže jedným návrhom na vykonanie exekúcie navrhnúť exekúciu vymožením peňažných súm priznaných viacerými exekučnými titulmi. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, ktorý zohľadnil súd prvého stupňa, nepovažoval za správne. Napriek tomu ale dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, pretože v danom prípade nebol riadne preukázaný prechod práva z exekučného titulu na oprávnenú, keď oprávnená nepripojila 2 Cdo 27/2009 2 k návrhu na vykonanie exekúcie prílohu č. 1, ktorá bola v zmysle zmlúv o postúpení pohľadávok medzi S., a.s., a V., a.s., a medzi V., a.s., a S., a.s., považovaná za neoddeliteľnú súčasť týchto zmlúv. Rovnako oprávnená do spisu nezaložila ani preberací protokol v zmysle čl. 1 ods. 3 zmluvy o postúpení pohľadávok medzi V., a.s., a S., a.s. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Súdy v konaní spochybnili jej procesné postavenie oprávnenej z takých dôvodov, ktoré nemajú zákonný podklad. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z iného dôvodu, ako rozhodol súd prvého stupňa. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že nebol preukázaný prevod vymáhanej pohľadávky na oprávnenú predložením príslušných dokladov, išlo o odstrániteľnú vadu návrhu, po oprave ktorej bolo možné v konaní pokračovať. Ustanovenia § 40 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje postup pri odstraňovaní takýchto vád, odvolací súd ale podľa neho nepostupoval. V dôsledku nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a zákonom stanoveným postupom vymôcť pohľadávku, ktorá jej bola postúpená v súlade so zákonom. Tým jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ), po zistení, že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 a nasl. O. s. p. ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p. ). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
- a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
- b)ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. prípustné nie je. 2 Cdo 27/2009 3 Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávnenej prichádzala do úvahy len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu ( aj uzneseniu ), ak
- a)sa rozhodlo o veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Dovolací súd zistil existenciu procesnej vady uvedenej v § 237 písm. b/ O. s. p., t. j., že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ). Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky ( procesné podmienky ), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky ( okrem iných ), ktoré má súd povinnosť aj bez návrhu po celý čas konania skúmať, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkom priznáva, resp. ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením ( prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé ) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu ( § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ). Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania ( po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 10. 5. 2007 ) povinný zomrel dňa X. ( č.l. 31 ). Možno konštatovať, 2 Cdo 27/2009 4 že v čase rozhodovania súdov nižších stupňov ( súdu prvého stupňa 3. 9. 2007 a odvolacieho 14. 10. 2008 ) nemal povinný spôsobilosť byť účastníkom konania. Napriek tejto skutočnosti okresný aj krajský súd vo veci rozhodli. Ich rozhodnutia sú preto z dôvodu nedostatku podmienky konania zmätočné a ako také ich treba zrušiť. Ak po začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania ( § 19 O. s. p. ) postup súdu upravuje ustanovenie § 107 O. s. p. Je vecou súdu, aby podľa povahy veci posúdil, či smrť účastníka bráni pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom možno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania. V konaní pred okresným aj krajským súdom vystupoval ako účastník konania povinný, ktorý už spôsobilosť byť účastníkom konania nemal. Preto rozhodnutie okresného a krajského súdu trpí procesnou vadou podľa § 237 písm. b/ O. s. p., pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu, ale aj uznesenie okresného súdu trpiace rovnakou vadou, pre ktorú je potrebné zrušiť uznesenie odvolacieho súdu, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( § 243b O. s. p. ). V zmysle zásad dovolacieho konania sa nezaoberal vecnou správnosťou rozhodnutia. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. marca 2009 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: