6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č. 511/1992 Zb.) žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2005 v sume 2 180 835,-- Sk, keďže správca dane pri daňovej kontrole neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane z nakúpeného tovaru od dodávateľa I..G., s.r.o., H., keď konštatoval, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 19 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH). Krajský súd v Košiciach rozsudok odôvodnil tým, že oprávnenie daňového subjektu (žalobcu) uplatniť odpočítanie dane je viazané na splnenie podmienok uvedených v hore citovaných ustanoveniach. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky k takému záveru nestačí len existencia daňového dokladu, hoci tento obsahuje všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v ňom obsiahnuté majú povahu faktu a dokladujú skutočnosť. Totiž predloženým dokladom daňový subjekt len tvrdí, že k určitému plneniu došlo, ale zároveň musí byť aj schopný preukázať, že skutočne došlo k dodávke tovaru ako aj to, že dodávka sa uskutočnila v tvrdenom množstve tak, ako je to uvedené v nim predložených dokladoch. Uskutočnením dokladovaného obchodu správca dane len overoval, za ktorým účelom vykonal aj dokazovanie a to miestne zisťovanie v skladových priestoroch žalobcu, vypočul konateľa žalobcu, preveroval uskutočnenie zdaniteľného obchodu u dodávateľa žalobcu t.j. vo firme I.G., s.r.o., a aj v spoločnosti F.E., s.r.o., ako aj dodávku tovaru do Českej republiky u odberateľa spoločnosti Z.M., s.r.o. Porovnaním príloh špecifikácii ku kúpnej zmluve z 09.12.2005 a k faktúre z 28.12.2004, na základe ktorých mala byť uskutočnená dodávka tovaru a mala slúžiť pre účely ďalšieho podnikania zistil, že predložené špecifikácie neboli identické. Časť tovaru, ktorá bola v sklade, nebola identifikovateľná a žalobca nevedel preukázať, že tovar, ktorý má uložený v sklade, je ten istý ako tovar, ktorý zakúpil
ním predložených dokladov. Taktiež nesúhlasilo ani množstvo a druh dodaného tovaru. Zakúpený tovar mal byť dodaný spoločnosti Z. M., s.r.o., U., teda do Českej republiky, ale táto dodávka na základe medzinárodného dožiadania taktiež nebola potvrdená. V sklade pri kontrole správca dane zistil, že časť výrobkov, ktorá mala byť
predložených dokladov predaná do Českej republiky sa ešte v sklade nachádzala. Žalobca síce už v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru takisto aj v žalobe poukazuje na to, že odberateľ z Českej republiky reklamoval časť nedodaného tovaru, pričom reklamácia je 3 Sžf 32/2009 3 zo dňa 29.03.2006, ohlásená mala byť už dňa 16.03.2006, ale tento reklamačný list žalobca nepredložil správcovi dane, neuviedol ho ani pri miestnom zisťovaní 07.06.2006, ani pri ústnom prejednaní protokolu 04.01.2006 a 29.05.2006. Skutočnosť, že k reklamačnému konaniu došlo, nenasvedčuje ani vyjadrenie konateľa odberateľa, ktorý uviedol, že nemá informácie o tom, že by spoločnosť vykonávala nejaké podnikateľské aktivity, nedisponovala žiadnym skladom a nemala ani žiaden tovar, pričom on je konateľom od 21.12.2005 a zrejme o reklamačnom liste z 29.03.2006 by musel mať vedomosti. Správca dane preveroval aj použiteľnosť zakúpených súčiastok za účelom podnikania a zistil, že vo veľkej časti išlo o pasívne súčiastky, ktoré v súčasnosti sú nepoužiteľné. Námietku žalobcu, že počas daňovej kontroly mu nebolo umožnené uplatniť svoje právo a to predovšetkým klásť otázky svedkom vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnenú, pretože výsluch svedkov v daňovom konaní žalobca nenavrhol a správca dane preto takýto dôkaz nevykonal. Je pravdou, že správca dane prostredníctvom dožiadaní preveroval skutočnosti v súvislosti s realizáciou predmetného obchodu, ale s výsledkami šetrenia bol žalobca oboznámený, a preto mu nič nebránilo vo veci navrhovať dôkazy. Správca dane nepovažoval za potrebné vypočuť A. Š., ktorá mala realizovať prepravu tovaru, ale ani sám žalobca v daňovom konaní nenavrhoval jej vypočutie ako svedkyne. Prvostupňový súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto žalobu
1 OSP zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dodatočný platobný výmer vydaný Daňovým úradom Košice I pod č. 695/231/62463/06/Dub zo dňa 04.07.2006 bol vydaný na základe nesprávne posúdeného skutkového stavu, keďže nedostatočne vedená skladová evidencia žalobcu nemôže mať žiadny vplyv na uplatnenie práva na odpočítanie dane z nakúpeného tovaru. Aj keby prišlo zo strany daňového subjektu k porušeniu povinností vyplývajúcich mu zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, na ktorý sa správca dane a žalovaný odvolávajú, za takéto porušenie môže daňový úrad v súlade s § 38 zák.č. 431/2002 Z.z. uložiť daňovníkovi pokutu. S názorom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach žalobca nesúhlasí, pretože je názoru, že si v plnom rozsahu splnil povinnosť a predložil správcovi dane všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenie 3 Sžf 32/2009 4 najmä, že vývoz tovaru sa uskutočnil a to konkrétne pre spoločnosť Z. M., s.r.o., v Českej republike, keďže ani jeden z dokladov predložených v rámci daňovej kontroly nebol žalovaným spochybnený. Odvolateľ poukazoval na § 2 písm. d/ zák.č. 358/2003 Z.z. o obchodných reťazcoch na definíciu pojmu „Obchodný reťazec“ s názorom, že tvrdenia žalovaného, ktoré si osvojil aj prvostupňový súd, že zdaniteľný obchod bol predmetom obchodného reťazca, považuje za neopodstatnené a ničím nepodložené, keďže v tomto prípade neprišlo k zneužívaniu ekonomickej sily v rámci obchodného reťazca. Odvolateľ rovnako považuje za nesprávne závery obsiahnuté v rozsudku prvostupňového súdu, ako aj v rozhodnutí žalovaného, že tovar, ktorý mal byť predaný spoločnosti Z. M., s.r.o., U.
faktúry č. CZ091205 zo dňa 09.12.2005 a dodacieho listu č. DOD/CZ091205 zo dňa 09.12.2005 sa ešte v mesiaci december nachádzal v sklade v priestoroch firmy V., a.s., L. a rovnako aj závery, že u výrobkov náhodne vybraných pri kontrole boli zistené rozdiely v množstve a type výrobkov. Z tohto dôvodu odvolateľ uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový súd, keď sa stotožnil s názorom žalovaného, vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a následne nesprávneho právneho posúdenia veci.
odvolateľa žalobca dostatočne zákonným spôsobom preukázal premiestnenie tovaru do Českej republiky pre firmu Z. M., s.r.o., U. a to faktúrou č. CZ091205 zo dňa 09.12.2005, medzinárodným nákladným listom č. SK M0164892, keď preukázal, že dopravu zabezpečoval odberateľ z Českej republiky sám a to prostredníctvom firmy A. Š., S. Z tohto dôvodu, keďže neprišlo k výsluchu A. Š., prišlo k pochybeniu, keďže žalobca nemohol uplatniť svoje právo, teda klásť svedkom otázky pri výsluchu v súlade s § 15 ods. 3 písm. d/ zák.č. 511/1992 Zb. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že žalobca v priebehu daňovej kontroly vierohodným spôsobom nepreukázal, že u predmetného tovaru bola splnená podmienka na odpočítanie dane
1, 2 v spojení s § 19 zák.č. 222/2004 Z.z., keďže tovar uskladnený v skladovacích priestoroch, ktorý bol predmetom zisťovania, je totožný s tovarom, z ktorého si daňový subjekt odpočítal daň, čo bolo podstatné 3 Sžf 32/2009 5 pre nepriznanie odpočítania dane vo výške 2 180 835,-- Sk. Uvedené zistenia sú podrobne opísané v rozhodnutí správcu dane a žalovaného, z čoho vyplýva dôvodné podozrenie, že k dodaniu tovaru neprišlo, že sa jedná v skutočnosti o reťazec spoločností vytvorených za účelom krátenia dane. K osobe A. Š. sa žalovaný dodatočne vyjadril na základe výzvy prvostupňového súdu a to podaním zo dňa 23.05.2008, na ktoré zároveň poukázal. V tomto prípade nebola splnená podmienka na odpočítanie dane z tovaru alebo zo služby pre platiteľa, pretože uvedené právo vzniká v nadväznosti na daňovú povinnosť – dodanie tovaru alebo služby. V ďalšom žalovaný poukázal na písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.06.2007 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/87/2006 zo dňa 18.12.2008 ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok potvrdil
1 a 2 OSP v spojení s 250ja ods. 2 veta prvá OSP a § 250ja ods. 3 veta druhá OSP. Z pripojeného administratívneho a súdneho spisu vyplynulo, že správca dane Daňový úrad Košice I dňa 04.07.2006 vydal dodatočný platobný výmer č.j. 695/231/62463/06/Dub, ktorým
6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2005 v sume 2 180 835,-- Sk.
1 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov bola časť nadmerného odpočtu vo výške 8 650,-- Sk odpočítaná od vlastnej daňovej povinnosti žalobcu v zdaňovacom období február 2005. Rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2005 tvorí rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným žalobcom v riadnom daňovom priznaní vo výške -2 181 340,-- Sk a nadmerným odpočtom určeným kontrolou vo výške -505,-- Sk to sa rovná rozdiel dane 2 180 835,-- Sk. K uvedenému rozdielu dospel správca dane tak, že po vykonaní daňovej kontroly DPH za obdobie január 2005, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 695/321/893-54714/06/Pá zo dňa 12.06.2006 zistil, že náhodným porovnaním obsahu krabíc č. 82 a č. 95 s obsahom špecifikácie č. 4101 k priloženej faktúre 3 Sžf 32/2009 6 č. 28122004 zo dňa 28.12.2004, ku kúpnej zmluve zo dňa 09.12.2004 a dodaciemu listu č. DOD/CZ091205 zo dňa 09.12.2005 k faktúre č. CZ091205 zistil, že krabice obsahovali tovar, ktorý mal byť v čase miestneho zisťovania už predaný a vyvezený do Českej republiky. Časť tovaru v sklade nebola identifikovateľná, časť tovaru nebolo možné porovnať s prílohou nákupnej faktúry a kúpnej zmluvy, keďže krabice boli bez označenia obsahu a daňový subjekt nevedel predložiť skladovú evidenciu, nakoľko ju nemal spracovanú. Správca dane zistil nezrovnalosti v špecifikácii, ktorá bola súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 09.12.2004 a obsahu špecifikácie, ktorá tvorila prílohu k faktúre zo dňa 28.12.2004, a následne zistila aj rozpory s prílohou k faktúre pre spoločnosť Z. M., s.r.o., U. – odberateľa žalobcu, rovnako správca dane zistil, že aj dodávateľ žalobcu spoločnosť F.-E., s.r.o., ktorá predmetný tovar mala žalobcovi predať nesplnila podmienky DPH. Správca dane rovnako zistil, že súčiastky, ktoré mali byť predmetom predaja boli staré zásoby súčiastok, vo veľkej časti malo ísť o nepoužiteľné a zastarané súčiastky.
1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou
ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Daňová povinnosť
1 zákona o dani z pridanej hodnoty vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. V tomto prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 OSP), zároveň zdôrazňuje, že súd preskúmal administratívne rozhodnutie len v rozsahu žalobných, resp. odvolacích dôvodov, ktoré žalobca sám vymedzil uvádzajúc, že v nich vidí nezákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu a ukrátenie na svojich právach. V nadväznosti na právnu úpravu povinností odvolacieho daňového orgánu
2 3 Sžf 32/2009 7 zák.č. 511/1992 Zb., ktorá je odlišná od úpravy povinnosti odvolacieho orgánu preskúmať prvostupňové rozhodnutie v konaní
zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ako aj s poukazom na ust. § 46 ods. 7 zák.č. 511/1992 Zb.,
ktorého odvolávajúci môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania, v tejto veci znamená, že žalobca mohol namietať nezákonnosť rozhodnutia napádaného v žalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, len v rozsahu dôvodov uplatnených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, prípadne v jeho doplnení alebo zmene podanej najneskôr do 15 dní od podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, čo znamená, že aj na daňové konania sa s účinnosťou od 01.01.2004 viaže tzv. zásada koncentrácie konania. S poukazom na uvedené postupoval žalovaný a aj prvostupňový súd v zmysle zákona. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je na daňovom subjekte, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb.) odvolací súd preto konštatuje, že žalovaný, správca dane ako aj prvostupňový súd postupovali zákonne, keď žalovaný konštatoval dôsledné a dostatočné zistenie skutkového stavu, pretože žalobca ako daňový subjekt v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane ani v žalobe nenavrhol vykonať dokazovanie vypočutím svedkyne A. Š.. Z tohto dôvodu ani odvolací súd na uvedený návrh neprihliadol, keďže bol uplatnený až v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, teda oneskorene a vzhľadom na vykonané dokazovanie, keďže žalobca bol oboznámený s výsledkami šetrenia správcu dane, ktorý vykonával prostredníctvom dožiadaní aj preverovanie skutočnosti v súvislosti s realizáciou obchodu a vývozu tovaru do Českej republiky, odvolací súd takýto postup vyhodnotil ako postup, ktorý bol v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/87/2006-101 ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. 3 Sžf 32/2009 8 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 14. mája 2009 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.