, Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10,
, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok (ods. 3). Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži 1 Sža 6/2009 5 doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. d/, vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu a zakladá svoju žiadosť na dôvodoch ekonomických, ktoré sú nedostatočné pre udelenie azylu. Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Správa úradu pre demokraciu, ľudské práva a prácu MZV USA z marca 2007, Správa Human Rights Watch - India, vydaná v januári 2007) z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo (z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 9.4.2008), že navrhovateľ ako dôvod žiadosti uviedol problémy so strýkami, ktorí boli členmi Akali Dal. V roku 2004 mu násilne zabrali časť pozemkov, v rámci týchto sporov ho aj fyzicky napadli, čo aj nahlásil na polícii, avšak polícia v tejto záležitosti nič nekonala. Po tomto napadnutí sa rozhodol presťahovať k rodičom manželky, kde so strýkami do kontaktu neprišiel. Bolo síce možné presťahovať sa do inej oblasti Indie, ale v cudzom regióne sa ťažko žije. Manželka zostala bývať so svojimi rodičmi, on sa rozhodol radšej krajinu opustiť. Pred 6 mesiacmi sa jeho manželka vrátila do ich domu v rodnej obci 1 Sža 6/2009 6 v sprievode brata, pričom strýkovia ho zabili. Dozvedel sa o tom telefonicky od otca manželky. Na otázku, či mal v krajine pôvodu nejaké problémy s políciou, armádou či inými štátnymi orgánmi, navrhovateľ uviedol, že nemal žiadne problémy s oficiálnymi štátnymi orgánmi, nikdy nebol trestne stíhaný väznený či iným spôsobom prenasledovaný. Odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o udelenie azylu v kontexte dôvod z predchádzajúceho azylového konania, keď konštatoval, že pozemkové spory so strýkami boli posúdené už v predchádzajúcom konaní, pričom argumentácia odporcu, že najviac žiadne známky perzekúcie v zmysle zákona o azyle, bola súdmi vyhodnotená ako správna. Odporca poukázal pritom na nedôveryhodnosť výpovede navrhovateľa, keď v predchádzajúcom azylovom konaní uvádzal, že nebol členom žiadnej politickej strany, v tomto konaní uvádzal, že od roku 1990 bol členom politickej strany Kongres Party, pričom pozemkové spory sa snažil prepojiť s rozdielnym politickým postojom seba a strýkov. Odporca tiež poukázal na to, že v predchádzajúcom konaní navrhovateľ neuvádzal žiadne fyzické napadnutie zo strany strýkov. Podľa jeho výpovede, po strate pozemkov bola jeho jediným zdrojom príjmov mzda vodiča, ktorá nestačila pokryť jeho potreby, preto sa rozhodol vycestovať za prácou do Európy. Na základe uvedeného dospel odporca k záveru, že navrhovateľ krajinu opustil výlučne z ekonomických dôvodov. Na uvedenom nemení podľa odporcu nič ani tvrdenia navrhovateľa o smrti brata manželky, pretože k incidentu malo dôjsť počas pobytu navrhovateľa na území SR a tieto tvrdenia ničím hodnoverne nepreukázal. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, § §10, §
, najmä na ekonomických dôvodoch, ktoré napriek zámerom navrhovateľa, tieto zahmlievať politickými dôvodmi, odporca rozpoznal a svoju rekogníciu náležite popísal. Preto, ak krajský súd rozhodnutie odporcu týkajúce sa zamietnutia žiadosti navrhovateľa ako zjavne neopodstatnenej, ako vecne správne potvrdil, bolo potrebné s jeho právnym názorom súhlasiť. 1 Sža 6/2009 7 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že odporca náležite zistil skutkový stav a správne naň aplikoval citované ustanovenia zákona o azyle. Odvolací súd v podrobnostiach na tento správny záver odkazuje, pričom považuje za dôležité zdôrazniť, že navrhovateľ neuniesol bremeno dôkazného tvrdenia, keď hodnoverným spôsobom, v priebehu administratívneho konania nepreukázal, že majetkové spory (ktoré boli vyhodnotené už v predchádzajúcom azylovom konaní za nerelevantné pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle) majú pôvod v politických sporoch medzi navrhovateľom a jeho strýkami, a že ako také sú relevantné pre udelenie azylu. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, §
, a z uvedeného dôvodu zamietol jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné. Odvolacia námietka navrhovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, (keď namietal, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) podľa odvolacieho súdu neobstojí, pretože ako vyplynulo z obsahu spisu, navrhovateľ v opravnom prostriedku a ani v odvolaní proti rozsudku nenavrhoval vykonanie žiadnych dôkazov. Pre účely posúdenia predmetnej žiadosti o udelenie azylu (potom, ako bol navrhovateľ vrátený z Rakúskej republiky na územie SR) bolo totiž potrebné vychádzať nie len z obsahu zápisnice o výsluchu navrhovateľa zo dňa 9.4.2008, ale pri posudzovaní dôveryhodnosti 1 Sža 6/2009 8 žiadateľa o azyl aj z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 12.12.2006 z ktorého jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ pôvodne tvrdil, že nikdy nebol členom žiadnej politickej strany. Preto jeho tvrdenie o členstve v politickej strane v druhom azylovom konaní bolo správne vyhodnotené ako účelové, pričom bolo potrebné súhlasiť s vyhodnotením odporcu, že dôvody navrhovateľa pre ktoré žiadal udeliť azyl, sú dôvodmi ekonomického charakteru, ktoré nie je možné zaradiť pod dôvody udelenia azylu, či poskytnutia doplnkovej ochrany, a preto odporca správne zamietol žiadosť navrhovateľa ako zjavne neopodstatnenú. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky navrhovateľa za nedôvodné. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu bolo v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak ho potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 24. marca 2009 Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r. Ľubica Kavivanovová predseda senátu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.