3 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) vyhovel námietkam Hlavného mesta SR Bratislavy podaným proti návrhu ROEP v časti týkajúcej sa parciel vedených v pozemno-knižnej vložke č. X., k.ú. R. a register obnovenej evidencie pozemkov opravil tak, že pri parcele určeného operátu č. X. zrušil zápis v časti vlastník K. M. (SPF) vo vlastníckom podiele ¼, J. H. (SPF) vo vlastníckom podiele ¼, R. (SPF) vo vlastníckom podiele ¼, L. H. (SPF) vo vlastníckom podiele ¼, v časti titul nadobudnutia pkv. č. X., a v časti vlastník zapísala Hlavné mesto SR Bratislava vo 8 Sžo 246/2008 2 vlastníckom podiele 1/1, v časti titul nadobudnutia pkv. č. X. a zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že predpokladom prechodu vlastníctva veci na obce je vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národného výboru ku dňu 24.11.
názoru krajského súdu v danom prípade boli preto splnené obidva predpoklady na prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným v pkv. č. X., k.ú. R. na obec – Hlavné mesto SR Bratislavu v súlade s citovaným ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., a preto rozhodnutia a postup žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom. Krajský súd sa tiež stotožnil s právnym názorom žalovaného, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval
1 zákona ako sa mylne domnieval žalobca v odvolaní, pretože na tento postup neboli splnené podmienky, keďže predmetom konania neboli pozemky zapísané na liste vlastníctva ale v pozemno- knižnej vložke a vlastníctvo k nim nebolo osvedčené vydaním notárskeho osvedčenia, resp. potvrdené spísaním protokolu a zoznamu o prechode vlastníctva štátu na obec. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava 5 č. 0-1-9-10/05-roep.Rus. zo dňa 7. októbra 2005 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. V odvolaní tvrdil, že neboli splnené obidva predpoklady prechodu vlastníctva k dotknutým pozemkom na obec
1 zákona č. 138/1991 Zb., a to existencia práva hospodárenia, t.j. trvalej správy národného výboru ku dňu 24.11.
žalobcu iba v dočasnej správe ONV Bratislava – vidiek. Toto svoje tvrdenie podložil v žalobe ustanoveniami viacerých právnych predpisov ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 246/2008 3 Mcdo 55/01 zo dňa
prílohy D Vládneho nariadenia č. 122/1951 Zb. a § 6 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 104/1945 Zb. Nariadení SNR tak, že dotknuté nehnuteľnosti z dôvodov verejného záujmu pridelil do vlastníctva Československého štátu, Správe odboru pôdohospodárstva rady ONV Bratislava – vidiek, a preto boli splnené obidve podmienky na prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným v pkv. č. X., k.ú. R. na obec – Hlavné mesto SR Bratislavu, tento jeho názor vychádza
žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v rozhodnutí neboli zohľadnené dôkazy žalobcu týkajúce sa dočasnej správy ONV Bratislava – vidiek, ktoré sú prekážkou prechodu vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam na Hlavné mesto SR. Žalovaný sa na odvolanie žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Konštatoval, že trvalú správu prideleného majetku zákon určuje negatívne v tých ustanoveniach, ktoré upravujú správu majetku, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia o dočasnej správe majetku národnými výbormi, ktoré niektoré predpisy upravujúce nakladanie s národným majetkom uvádzali. Poukázal na to, že doterajšie právne predpisy rozlišovali pojmy správa a dočasná správa, pričom odvolateľ sa vo svojich tvrdeniach
názoru žalovaného len domnieva, že ONV Bratislava – vidiek malo len dočasnú správu prideleného majetku, ale na podporu svojich argumentov neuvádza citáciu ustanovení vtedy platných právnych predpisov, preukazujúcu dočasnú správu ONV s národným majetkom. Konštatoval, že z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vyplýva, že predpokladom prechodu vlastníctva veci na obce sú jednak vlastníctvo SR a jednak existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. To znamená, že v tomto prípade boli splnené zákonné podmienky prechodu vlastníctva veci štátu na obec
citovaného ustanovenia zákona o majetku obcí. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
1 a § 214 ods. 1 O.s.p.v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol na odvolacom pojednávaní (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) dňa
3 zákona vyhovel námietke Hlavného mesta SR Bratislava, ktorú podalo v zákonnej lehote proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov parciel určeného operátu, vedených v pozemno-knižnej vložke č. X., k.ú. R. Namietateľ v námietke uviedol, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných v tejto pozemno-knižnej vložke je 8 Sžo 246/2008 4 Československý štát – v správe odboru pôdohospodárskeho Rady ONV Bratislava – vidiek v celosti, a v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. mali tieto pozemky prejsť do vlastníctva obce a nie na fyzické osoby, ako je uvedené v návrhu ROEP, ktorý vychádzal z pozemno-knižného zápisu vo vložke č. X., k.ú. R. Správa katastra pri prešetrovaní námietky zistila, že vlastníctvo dotknutých nehnuteľností je v pozemno- knižnej vložke vedené na Československý štát v správe odboru pôdohospodárskeho Rady ONV Bratislava – vidiek v celosti. K nadobudnutiu vlastníctva štátu došlo na základe ustanovenia § 10 zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, a to rozhodnutím o výkupe zo dňa
jeho názoru žalovaný mohol pri zrušení zápisu v časti vlastník a v časti titul nadobudnutia rozhodnúť len v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 tohto zákona za súčasného splnenia ostatných zákonných podmienok.
jeho názoru námietka
ustanovenia § 7 ods. 3 zákona nie je identická s návrhom na vydanie rozhodnutia
1 tohto zákona, ktorý musí byť podaný v lehote ustanovenej na podanie námietok. Tvrdil, že namietateľ nepredložil odporcovi zákonom požadovaný zákonný protokol a zoznam nehnuteľností, ktorých vlastníctvo malo prejsť z vlastníctva štátu na obec. Len na základe takých právnych skutočností za predpokladu splnenia zákonnej podmienky, t.j. zistenia údajov odporujúcich skutočnostiam by mohol správny orgán vydať rozhodnutie, ktorým by potvrdil, že pozemky sú vo vlastníctve štátu. Žalovaný rozhodnutím zo 16. januára 2006, č. Co 87/05-Na odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie správny katastra potvrdil s odôvodnením, že konanie
je špeciálnym správnym konaním, ktoré má za následok, že verejná listina alebo iná listina stráca právoplatnosťou rozhodnutia platnosť. Ide o výnimku zo zásady zakotvenú v ustanovení § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., čo znamená, že predmetom konania v tomto prípade môžu byť aj pozemky a právne vzťahy k nim, ktoré sú evidované v súbore geodetických a v súbore popisných informácií. Správny orgán má
tohto ustanovenia rozhodnutím potvrdiť, že vlastníkom pozemku je iná osoba, než ktorej právo bolo osvedčené vydaním 8 Sžo 246/2008 5 notárskeho osvedčenia, resp. potvrdené spísaním protokolu a zoznamu o prechode vlastníctva štátu na obec. Pretože neboli splnené podmienky pre konanie
zákona správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď námietky Hlavného mesta SR Bratislava posúdil v súlade s § 7 tohto zákona. V ostatnom sa žalovaný stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, v ktorej namietal, že predmetné nehnuteľnosti boli len v dočasnej správe ONV Bratislava – vidiek v zmysle vyhlášky č. 507/1950 Úradného vestníka, a preto neboli splnené predpoklady na prechod vlastníctva k dotknutému pozemku na Hlavné mesto SR Bratislava
1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, a vlastníkom týchto nehnuteľností sa dňa 24.06.1991 stala Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. apríla 2003, sp. zn. Mcdo 55/01, v ktorom najvyšší súd o.i. konštatoval, že do trvalej správy národných výborov mohol prejsť majetok skonfiškovaný alebo získaný na účely pozemkových reforiem až po 01.0.9.1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1951 Úradného vestníka. V prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na Československý štát v správe ONV – odborov pôdohospodárstva národné výbory ich mali k 24.11.1990 iba v dočasnej správe a preto neprešli do vlastníctva obcí.
názoru najvyššieho súdu vysloveného v tomto rozsudku do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom pôdohospodársky majetok ústredným orgánom, a po 01.09.1959 mohol prejsť do ich trvalej správy
vyhlášky č. 158/1959 Úradného vestníka o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. Pretože neboli splnené zákonné podmienky na prechod vlastníctva dotknutých nehnuteľností na obec, rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné a žiadal, aby ho krajský súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorými bol opravený návrh ROEP v intenciách ustanovení zákona.
1 zákona v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len konanie) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len register).
2 zákona predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne
osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len pozemok), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.
1, 2 písm. a), b), c) zákona správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len 8 Sžo 246/2008 6 komisia). Komisia spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu
a 12 a plní ďalšie úlohy
tohto zákona.
1 zákona na konanie
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak neupravujú osobitné predpisy (zákon č. 162/19995 Z.z., zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Konanie sa začína na podnet správneho orgánu (§ 5 ods. 3 zákona). Konanie sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí na vhodnom mieste v obci (v jej časti); toto oznámenie bude vyvesené až do schválenia registra (§ 5 ods. 4 zákona).
1, 2 zákona podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených
odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.
1 zákona správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu týkajúci sa pozemkov, ktoré sú
zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania
2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo štátna organizácia lesného pôdohospodárstva, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo štátnej organizácii lesného hospodárstva výpis z návrhu registra. Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu registra ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú známe.
1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného 8 Sžo 246/2008 7 predpisu (zákon č. 369/1990 Zb.) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán na to aj správny orgán prvého stupňa v preskúmavanej veci postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami zákonov, vo veci náležite zistili skutkový stav a dospeli k správnemu právnemu záveru. Súd prvého stupňa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe správne konštatoval, že žalobné námietky nie sú dôvodné a preto nemôžu mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov pre nezákonnosť. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že pre posúdenie dôvodnosti námietok vznesených Hlavným mesto SR Bratislava bolo nepochybné zistenie, že ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí boli dotknuté pozemky, ku ktorým uplatnilo námietky vo vlastníctve Slovenskej republiky a národnému výboru patrilo právo hospodárenia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že proti návrhu ROEP podalo Hlavné mesto Bratislava komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v zákonnej lehote námietku, ktorou vyhotoviteľovi ROEP vytýkalo, že nesprávne prešetril vlastnícke vzťahy k pozemkom zapísaným v pkv. č. X., k.ú. R., pretože
posledného zápisu bol zapísaný vlastník Československý štát v správe odboru pôdohospodárskeho Rady ONV Bratislava – vidiek v celosti na základe rozhodnutia o výkupe a rozhodnutia o prídele
zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Námietka bola prerokovaná v komisii a predložená správnemu orgánu na rozhodnutie. Žalobca až v žalobe namietal, že dotknuté pozemky boli iba v dočasnej správe ONV Bratislava – okolie a preto Hlavné mesto SR Bratislava nesplnilo jednu z podmienok zákona na prechod vlastníctva k veciam na obec, a to aby mal k dotknutým nehnuteľnostiam právo hospodárenia. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní o námietke
3 zákona boli zistené dostatočné dôkazy na to, aby námietke namietateľa (Hlavné mesto SR Bratislava) na opravu návrhu ROEP bolo vyhovené. Odvolací súd neprihliadol na odvolaciu námietku žalobcu, že krajský súd nezohľadnil dostatočne dôkazy týkajúce sa charakteru správy majetku konfiškovaných nehnuteľností, pretože toto rozhodovanie nebolo predmetom správneho konania, ktorým bola iba otázka splnenia podmienok pre rozhodnutie o námietke Hlavného mesta SR Bratislava a žalobca tieto námietky v správnom konaní nevzniesol. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že spory o vlastníctvo nie sú zverené správnym orgánom a preskúmavaným rozhodnutím nie sú dotknuté práva 8 Sžo 246/2008 8 žalobcu na ochranu vlastníckeho práva, ktorej sa môže domáhať na súde v občianskoprávnom konaní. Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 27. mája 2009 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.