zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Krajský súd v Trenčíne mal preto za to, že proti rozhodnutiu žalovanej ako rozhodnutiu, proti ktorému nemožno
stanov podať opravný prostriedok, sa môže žalobkyňa ako členka združenia obrátiť na okresný súd (§ 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.). Okresný súd Bratislava IV s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1, § 104a ods. 1 a ods. 3 a § 105 ods. 1 a 3 OSP s postúpením veci nesúhlasil a vec dňa 16. februára 2009 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie s tým, že vec mu bola Krajským súdom v Trenčíne postúpená nesprávne, nakoľko na konanie je vecne a miestne príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje, a teda súd, v obvode ktorého má žalovaná sídlo - Bratislava, Šustekova 49, t. j. Okresný súd Bratislava V.
2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). S poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 vetu prvú OSP i pre správne súdnictvo platí, že konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia (§ 11 ods. 1 OSP).
1 OSP na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.
1 OSP miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov orgánom samosprávy exekútorov je Slovenská komora exekútorov (ďalej len „komora“) (§ 212 až 218).
1 vety druhej Exekučného poriadku komora je právnická osoba. 6Nds/1/2009 3 Komora je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých exekútorov a vedie ich zoznam (§ 212 ods. 2 Exekučného poriadku). Miestna príslušnosť na konanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov sa určuje
sídla správneho orgánu (prvá veta ustanovenia § 246a ods. 1 OSP) alebo všeobecného súdu navrhovateľa (druhá veta ustanovenia § 246a ods. 1 OSP). Z ustanovenia § 212 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že žalovaná je právnickou osobou. Je teda právnickou osobou, o ktorej to ustanovuje zákon (§ 18 ods. 2 písm. d/ Občianskeho zákonníka). Nie je však združením založeným v zmysle zákona č. 83/19990 Zb. o združovaní občanov, ktoré nadobúda právnu subjektivitu, teda vzniká registráciou na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ako to nesprávne vyvodil Krajský súd v Trenčíne vo svojom uznesení o postúpení veci. Žalovaná je orgánom samosprávy exekútorov. Jej pôsobnosť nie je regionálne obmedzená, nakoľko žalovaná pôsobí na celom území Slovenskej republiky, teda ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, a preto sa na určenie miestne príslušného súdu vzťahuje druhá veta § 246a ods. 1 OSP. Miestne príslušným súdom na prejednanie veci je preto Krajský súd v Trenčíne, v ktorého obvode je všeobecný súd žalobkyne. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 OSP rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava IV s postúpením veci je dôvodný. Vecne a miestne príslušným súdom na konanie je preto Krajský súd v Trenčíne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 18. februára 2009 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.