ustanovenia § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľke 1 Sža 34/2008 2 a jej maloletým deťom neudelil azyl na území Slovenskej republiky,
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle navrhovateľke a jej maloletým deťom neposkytol doplnkovú ochranu a súčasne
4 zákona o azyle rozhodol, že u navrhovateľky a jej maloletých detí neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia
1 a 2 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov do Arménskej republiky. Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že u navrhovateľky a jej maloletých detí neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a rozhodnutie odporcu o neudelení azylu je vecne správne a v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o azyle.
krajského súdu v prejednávanej veci v správnom konaní odporca dostatočne zistil skutkový stav vo veci, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľkou počas azylového konania a stotožnil sa so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľky a jej maloletých detí nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle.
krajského súdu odporca správne vyhodnotil žiadosť navrhovateľky za neopodstatnenú, keď dôvod, pre ktorý žiadala udeliť azyl (prenasledovanie v mieste bydliska G. v priebehu rokov 1996 až 2007 a s tým spojené ohrozenie v prípade nepokojov pre spory tamojšieho primátora a jeho protikandidáta) považoval za neopodstatnený z hľadiska relevantných dôvodov pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že navrhovateľkina obava z možného ohrozenia počas nepokojov v meste G. je obavou subjektívnou, nakoľko ani
krajského súdu navrhovateľke a jej maloletým deťom nehrozilo prenasledovanie napĺňajúce znaky
d/ a § 8 písm. a/ a b/ zákona o azyle. Naviac navrhovateľka po odchode z Arménska v roku 2007 žila istý čas na území Ukrajiny, kde pracovala a až po odcudzení dokladov a finančnej hotovosti sa rozhodla prekročiť štátnu hranicu SR a riešiť svoju situáciu žiadosťou o azyl. Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na to, že udelenie azylu z humanitných dôvodov predstavuje nenárokový právny inštitút, pre ktorý neexistuje nárok žiadateľa voči správnemu orgánu, ktorého uplatnenia sa mohol domáhať. V tejto súvislosti 1 Sža 34/2008 3 uviedol, že samotné humanitné dôvody nie sú bližšie špecifikované v právnych predpisoch, a keďže ide o nenárokový, exaktne nevymedzený právny inštitút, je v medziach správnej úvahy odporcu, aké konkrétne dôvody bude za ne považovať, a to v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj európskym a medzinárodným právom. Krajský súd uviedol, že odporca postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu nenašiel dôvod ani pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľke
zákona o azyle, pretože nepovažoval dôvody navrhovateľky za dôvody, pre ktoré by bola navrhovateľka v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Odporca nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by navrhovateľke v súvislosti s týmito dôvodmi hrozilo nebezpečenstvo prenasledovania v prípade jej návratu do Arménska. Preto možno
krajského súdu predpokladať, že ani po návrate do krajiny pôvodu jej žiadne prenasledovania nehrozí, pripadne nehrozí jej, že by mala byť mučená alebo podrobená krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Poukázal na to, že vyslovenie toho, že v zmysle ustanovenia § 58 zákona o pobyte cudzincov sa na ňu nevzťahuje zákaz vyhostenia nie je príkazom na jej vyhostenie, je iba vyslovením možnosti vyhostenia a je vecou príslušného správneho organu, či k použitiu tohto inštitútu pristúpi. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhla zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľka namietala, že krajský súd vychádzal z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Poukázala na to, že na Slovensko prišla vo februári 2008 a hneď požiadala o azyl v mene svojom aj svojich detí, a to z humanitných dôvodov, nakoľko v Arménsku prišla o strechu nad hlavou v dôsledku zemetrasenia v roku
osobitného predpisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. januára 2009 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
a/ zákona č 480/2002 Z.z. o azyle účinného od 1.1.2008 ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd (písm. b/).
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, 1 Sža 34/2008 5
písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí (ods. 1). Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
1 zákona o azyle § 13c ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany
1 písm. d/, vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka administratívneho vyhostenia
osobitného predpisu. 9a)
1 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (účinného od 1.1.2008) cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť 1 Sža 34/2008 6 do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený. Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin 21) a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku (ods. 2). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľke a jej maloletým deťom na území SR, o neposkytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutie o tom, že u nich neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia
1 a 2 zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. 1 Sža 34/2008 7 Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelenie azylu navrhovateľke a jej maloletým deťom na území Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľky a jej maloletých synov (K. a H.) a obsahom správ o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce z 10.3.2008 a 1.3.2007, z z internetových stránok www.businessinfo.cz- Arménie z 1.4.2008, www.wikipedia.sk- Arménsko z 1.4.1008 a z informácií printového média SME z marca 2008 a mája 2007, agentúry SITA z 22.2.2008 a Encarta 2006), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľka žiadala o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľky do krajiny pôvodu. Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 19.2.2008 navrhovateľka uviedla, že dôvodom jej odchodu z krajiny pôvodu bola nepriaznivá situácia v Arménsku. Počas zemetrasenia v Arménsku pred 20 rokmi prišla o dom a celý majetok. Asi 6 mesiacov žili s manželom v stane, neskôr im pridelili drevenú unimobunku, v ktorej bývala spolu s deťmi až do odchodu z krajiny. Z oficiálnych správ sa dozvedela, že žiť v takýchto unimobunkách je nebezpečné, lebo vata, ktorá vypĺňala steny unimobunky ohrozovala zdravie ľudí. Uviedla, že žila len zo štátnej podpory, ktorú dostávala každý mesiac vo výške 12 arménskych dramov. Navrhovateľka uviedla, že sa obávala o synov, pretože v blízkosti domova neustále pretrvávajú nepokoje, časté sú ozbrojené konflikty medzi skupinou podporujúcou primátora mesta G. a jeho protikandidátmi. Dochádza k prestrelkám, ktoré ohrozujú život bežných občanov. Na otázku, či mala s políciou, armádou alebo inými zložkami štátu nejaké problémy, navrhovateľka uviedla, že nemala žiadne problémy a nebola nimi prenasledovaná. Navrhovateľka napokon uviedla, že v inej časti Arménska žiť nemohla z ekonomických dôvodov a o azyl na Ukrajine nepožiadala, pretože Ukrajinu nepovažuje za štát, kde by chcela natrvalo ostať žiť. 1 Sža 34/2008 8 Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že dňa 21.2.2008 boli vypočutí aj maloletí synovia navrhovateľky - K. a H., ktorí zhodne uviedli, že krajinu pôvodu opustili preto, že nasledovali matku, žiadne problémy v krajine pôvodu nemali. Navrhovateľkou označené dôvody, pre ktoré žiadal udeliť azyl, odporca považoval za irelevantné a neopodstatnené z hľadiska udelenia azylu na území SR. V tejto súvislosti odporca poukázal na to, že
vyjadrenia navrhovateľky, nebolo voči nej nikdy vedené trestné konanie, nikdy nebola zadržaná, väznená ani vypočúvaná, neprišla do styku s armádou, políciou, súdnictvom a ani inými štátnymi orgánmi, ani ona, ani jej synovia osobne nemali s nikým žiadne konkrétne problémy ani nepriateľské vzťahy. Navrhovateľka nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia alebo organizácie. Odporca s poukazom na to, že navrhovateľka ako dôvod odchodu z krajiny pôvodu uviedla nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu (ozbrojené konflikty, ktoré ohrozujú životy bežných občanov), vyhodnotil jej žiadosť o azyl ako nedôvodnú, nakoľko
jeho názoru navrhovateľka, napriek neúnosnej ekonomickej situácii, v ktorej sa ocitla spolu so svojimi maloletými deťmi, nesplnila zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany, pretože v jej prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodov relevantných pre udelenie azylu, resp. neboli splnené podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany. Z rozhodnutia odporcu napokon vyplýva, že v prípade navrhovateľky a jej maloletých detí neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že navrhovateľka bola v krajine pôvodu vystavená reálnej hrozbe bezprávia, nakoľko z jej výpovede vyplynulo, že proti nej nie je vedené trestné konanie, nebola väznená, nemala žiaden problém so štátnymi orgánmi krajiny pôvodu, nebola vystavená mučeniu, neľudskému zaobchádzaniu alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa nemusí obávať žiadnemu ohrozeniu, ktoré by sa dalo kvalifikovať ako vážne bezprávie, pretože z pohľadu uvedených skutočností, žila v krajine pôvodu bez akýchkoľvek problémov. Ústava a zákony Arménska zaručujú svojim občanom slobodu pohybu po krajine, cestovania do zahraničia, emigrácie a repatriácie a vláda ju v praxi rešpektuje. Odporca napokon poukázal na to, že v prípade navrhovateľky a jej maloletých detí neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že v prípade ich návratu do krajiny 1 Sža 34/2008 9 by bol ohrozený ich život alebo sloboda z dôvodov uvedených v § 58 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov. Odporca v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k udeleniu azylu
zákona o azyle, na ktorý nie je právny nárok, preto navrhovateľke a jej maloletým deťom neudelil azyl ani z humanitných dôvodov. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľky existujú dôvody pre udelenie azylu
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľky, pre ktoré žiadala udeliť azyl na území Slovenskej republiky nemožno považovať za relevantné dôvody pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky, nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania ako aj v citovaných ustanoveniach zákona o azyle,
odvolacieho súdu krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za vecne správne a zákonné. Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť. Navrhovateľka požiadala o udelenie azylu z dôvodu strachu o svoj život a život svojich detí pre nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu, keď pred 20 rokmi v dôsledku zemetrasenia prišla o všetok majetok, bola nútená žiť spolu s deťmi v nevyhovujúcich životných podmienkach, naviac v strachu o život pre neustále konflikty medzi stúpencami primátora mesta a jeho protikandidátmi. 1 Sža 34/2008 10 Takýto dôvod nie je podraditeľný pod žiaden z relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle, pričom nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom nepriaznivá ekonomická situácia, nevyhovujúce životné podmienky z hľadiska zdraviu škodlivých látok, ktoré obsahovali drvené unimobunky, v ktorých navrhovateľka žila so svojimi deťmi pred odchodom z krajiny pôvodu, dokonca ani konflikty medzi stúpencami a odporcami primátora mesta, v ktorom navrhovateľka žila, nie sú relevantným dôvodom pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu
zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť. Navrhovateľka požiadala o udelenie azylu z dôvodu strachu o svoj život a život svojich detí pre nepriaznivú ekonomickú ako aj bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu všeobecného charakteru. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že navrhovateľka nespĺňa podmienky pre udelenie azylu, pretože takýto dôvod nie je možné podradiť pod žiaden z relevantných dôvodov pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle, bolo potrebné s takýmto názorom súhlasiť.
odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľka nenaplnila podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil, 1 Sža 34/2008 11 keď jeho rozhodnutie potvrdil, pretože strach navrhovateľky z možného ohrozenia počas nepokojov v meste G. je obavou subjektívnou bez preukázania reálnej objektívnej hrozby prenasledovania vo vzťahu k osobe navrhovateľky resp. jej maloletým deťom. Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že navrhovateľke a jej maloletým deťom nehrozilo prenasledovanie napĺňajúce znaky
d/ zákon o azyle. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať. V predmetnej veci nebolo ani
odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje. Odvolací súd k záveru, že odporca aj v tej časti rozhodnutia, ktorou rozhodol o tom, že u navrhovateľky a jej maloletých detí neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia do Arménska
1 a 2 zákona o pobyte cudzincov náležite zistil skutkový stav a správne naň aplikoval citované ustanovenia zákona o azyle. Najvyšší súd Slovenskej republiky v podrobnostiach na tento správny záver odkazuje. Je potrebné tiež zdôrazniť, že existenciu prekážky vyhostenia
osobitného predpisu posudzoval odporca správne nie k dobe, kedy navrhovateľka krajinu opustila, ale k dobe svojho rozhodnutia a v postupe odporcu a jeho záveroch nezistil odvolací súd žiadne pochybenie. Odvolacie námietky navrhovateľky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil. Námietka navrhovateľky, že spĺňala podmienky pre udelenia azylu z humanitných dôvodov neobstojí. 1 Sža 34/2008 12 Odporca totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvody pre ktoré navrhovateľka žiadala udeliť azyl nepovažoval ani za dôvody pre udelenie azylu
Vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov
zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy odporcu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 OSP), či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov
Keďže nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka navrhovateľky, že správny orgán rozhodol nesprávne, keď azyl z humanitných dôvodov neudelil, neobstojí. Pokiaľ odporca nepovažoval dôvody navrhovateľky pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nebolo možné považovať uvedenú námietku navrhovateľky za dôvodnú. Odvolacie námietky navrhovateľky preto vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP). 1 Sža 34/2008 13 O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, keď navrhovateľke a jej maloletým deťom, ktorí nemali úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 13. januára 2009 Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r. Ľubica Kavivanovová predseda senátu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.