1 veta prvá OSP). Pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž. Aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania „žiadam trovy“ predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia (§ 151 ods. 2 OSP). V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 OSP rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách konania uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní trov konania. Tomu nebráni ani skutočnosť, že výrok prisudzujúci (nevyčíslené) trovy konania bol vyhlásený v rámci rozsudku, pretože 4 5Sžo/54/2010 rozhodnutie o trovách konania má v takomto prípade povahu uznesenia. Ide o výnimku z ustanovenia § 170 ods. 1 OSP, podľa ktorého uznesením je súd viazaný, len čo bolo vyhlásené, pokiaľ OSP neustanovuje inak. Táto výnimka umožňuje súdu v písomnom vyhotovení uviesť namiesto vyhláseného výroku o priznaní náhrady trov konania výrok o nepriznaní náhrady trov konania. Z obsahu spisového materiálu mal najvyšší súd preukázané, že žalobkyňa náhradu trov konania včítane trov právneho zastúpenia uplatnila v žalobe (č. l. 6), ako aj na ústnom pojednávaní pred krajským súdom dňa 10. novembra 2009 s tým, že trovy právneho zastúpenia vyčísli v lehote do troch dní (č. l. 107). Na to krajský súd vyhlásil rozsudok, ktorého súčasťou bolo aj rozhodnutie o náhrade trov konania v znení, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi (správne žalobkyni) trovy konania, ktorá výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu (správne žalobkyne) do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Keďže vyčíslenie trov krajský súd do troch dní od vyhlásenia rozsudku neobdržal, v písomnom vyhotovení rozsudku náhradu trov konania žalobkyni okrem zaplateného súdneho poplatku za žalobu nepriznal (§ 151 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). V rámci odvolacieho konania však odporkyňa nesporne preukázala, že vyčíslenie trov v trojdňovej lehote podľa § 151 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) krajskému súdu zaslala a že ich tento dňa 16.11.2009 prevzal. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 220 OSP rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania zmenil tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP aj právneho zastúpenia v sume 464,53 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia 25.02.2008 a podanie žaloby na súd 28.02.2008) vo výške 1/13 výpočtového základu za tento rok, t. j. 2 x po 48,63 eura, plus 2 x režijný paušál po 6,31 eura, všetko podľa § 11 ods. 1, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) v znení platnom a účinnom do 31.05.2009 a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2009 (účasť na pojednávaní pred Krajským 5 5Sžo/54/2010 súdom v Bratislave dňa 10.11.2009) vo výške 1/6 výpočtového základu za tento rok, t. j. 115,90 eura, plus paušál 6,95 eura (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. c/ a § 15 písm. b/, § 16 ods. 3 a 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.05.2010), plus náhradu za stratu času v sume 231,80 eura. Náhradu trov konania za stratu času spočívajúcej v ceste z K. do Bratislavy v trvaní 5 hodín pri prevzatí a príprave zastúpenia a pri podaní žaloby najvyšší súd žalobkyni nepriznal jednak z dôvodu, že nebolo nijako preukázané, či sa právny zástupca so žalobkyňou pri prvej porade stretol osobne a kde tomu tak bolo a tiež, že žaloba bola síce osobne podaná, ale nebolo preukázané, že bola podaná osobne právnym zástupcom žalobkyne, a jednak z dôvodu, že takto uplatnenú náhradu za stratu času nepovažoval v zmysle § 250k ods. 1 OSP za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému. Náhradu trov súdneho konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP, keďže číslo účtu svojho právneho zástupcu žalobkyňa ani v odvolaní neoznámila. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.
1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods.
2, § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá a OSP). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. januára 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.