Najvyšší súd 2 Sžo 188/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci žalobcu: Mgr. J. P., zastúpeného advokátom JUDr. V. F., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. marca 2006, č. S/2006/00407, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. mája 2008, č. k. 2 S 3/2006-37, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky p o t v r d z u j e napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. mája 2008, č. k. 2 S 3/2006-37. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 10. marca 2006, č. S/2006/00407, ktorým bolo podľa § 138 ods. 6 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe) zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 21. decembra 2005, č. 53/2005. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol skončený štátnozamestnanecký pomer odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm.
- b)zákona o štátnej službe so štátnym zamestnancom Mgr. J. P. – žalobcom, z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta v systemizácii od 01.01.2006, pretože štátnozamestnanecké miesto žalobcu vo funkcii samostatný radca – inšpektor práce 2 Sžo 188/2008 2 v stálej štátnej službe bolo schválenou systemizáciou zo dňa 29.11.2005 pre Inšpektorát práce Prešov s účinnosťou od 01.01.2006 zrušené a k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa § 29 ods. 4 zákona o štátnej službe nedošlo, pretože služobný úrad žiadnym voľným štátnozamestnaneckým miestom nedisponuje. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V odvolaní uviedol, že krajský súd pochybil, keď si neosvojil vyjadrenia žalobcu v podanej žalobe, ktorými zdôvodňoval nesprávnosť rozhodnutí o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru a súd sa nevyporiadal s tou skutočnosťou, že síce malo dôjsť k zrušeniu jedného miesta s platovou triedou 6, ale táto skutočnosť sa nijak neprejavila v úspore miezd, čo by bolo logickým dôsledkom organizačných zmien. Za danej situácie mal žalovaný (podľa názoru žalobcu) preukázať, že došlo skutočne ku zrušeniu pracovných miest a nešlo iba o technickú chybu v príslušnom materiály, t.j. omylom bola uvedená platová trieda o 1 menej, ako boli stanovené finančné prostriedky. Z predložených dokladov žalovaného nevyplýva, že by nešlo o takýto omyl a skutočne došlo k zrušeniu jedného pracovného miesta. Žalobca ďalej zopakoval, že krajský súd sa nesprávne vyporiadal aj s otázkou, že so žalobcom bol ukončený štátnozamestnanecký pomer v zmysle § 40 ods. 2 zákona o štátnej službe, pričom žalobca v čase, keď došlo k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, nevykonával činnosť v zmysle § 40 ods. 2 uvedeného zákona, v tom čase bol postavený mimo štátnu službu. Ďalej žalobca uviedol, že krajský súd prijal oznámenie právneho zástupcu žalovaného, že predloží akési dôkazy, ktoré nepredložil na ostatnom pojednávaní, a aj napriek tejto skutočnosti, že žalobca sa nemohol oboznámiť s akýmisi písomnými dôkazmi, i napriek tomu krajský súd vyniesol rozsudok. Žalobca má za to, že v tomto jasne a zreteľne porušil krajský súd ustanovenia OSP o postupe konania pred súdom, ako aj konanie samotného súdu. Ďalej poukázal na zlý postup krajského súdu aj v tom, že žalovaný pri svojej obrane používal jednak zákon o štátnej službe a jednak aj Zákonník práce. Podľa názoru žalobcu tieto dve právne normy nie je možné zlúčiť vzhľadom na tú skutočnosť, že zákon o štátnej službe je zákon, ktorý pokrýva celú oblasť štátnozamestnaneckých pomerov, ako aj práv a povinností z takéhoto pomeru vyplývajúcich a nie je možné používať k tomu aj Zákonník práce. Krajský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy založené v spise a na základe toho prijal nesprávne právne závery. Žalobca ďalej uviedol, že chce upozorniť Najvyšší súd SR v Bratislave, že v identickej veci už najvyšší súd rozhodol, a to rozsudkom vedeným pod sp.zn. 1 Sžo 100/2007, zo dňa 27.05.2008. Aj so žalobcom bol rozviazaný štátnozamestnanecký pomer za tých istých podmienok a z tých istých dôvodov, ako so žalobcom, ktorý bol účastníkom konania vo vyššie uvedenej veci. 2 Sžo 188/2008 3 Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Na odvolacom pojednávaní jeho právna zástupkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil v plnom rozsahu. V podrobnostiach poukázala na písomné vyjadrenie k žalobe. Ďalej uviedla, že v tomto vyjadrení niekedy omylom poukázali na Zákonník práce ale mali na mysli zákon o štátnej službe, čo jasne vyplýva z toho, že Zákonník práce ustanovenia, na ktoré sa odvolávali, neobsahuje. Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c OSP. Rozhodol na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) dňa 27. mája 2009 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. Z obsahu predložených administratívnych spisov a spisu krajského súdu vyplýva, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. marca 2006, č. S/2006/00407, ktorým bolo podľa § 138 ods. 6 zákona o štátnej službe zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov, ktorým bol so žalobcom skončený štátnozamestnanecký pomer odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm.
- b)zákona o štátnej službe z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta v systemizácii od 01.01.2006, pretože štátnozamestnanecké miesto žalobcu vo funkcii samostatný radca – inšpektor práce v stálej štátnej službe bolo zrušené schválenou systemizáciou zo dňa 29.11.2005 pre Inšpektorát práce Prešov s účinnosťou od 01.01.2006, a k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa § 29 ods. 4 zákona o štátnej službe nedošlo, pretože služobný úrad nedisponuje žiadnym voľným štátnozamestnaneckým miestom. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Súdne preskúmavacie konanie a jeho špecifiká upravuje piata časť OSP (Správne súdnictvo). Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou, ktorá musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 1, 2 OSP). Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 OSP). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 OSP). V danej veci bolo žalobcovi rozhodnutie žalovaného doručené dňa 16.03.2006. Žalobu podal dňa 18.04.2006 na Okresný súd Prešov (ktorý ju uznesením postúpil Krajskému súdu v Prešove); rozšíriť rozsah napadnutia mohol v dvojmesačnej lehote od doručenia napádaného rozhodnutia, teda do 16.05.2006. Rozšírenie rozsahu 2 Sžo 188/2008 4 napadnutia rozhodnutia správneho orgánu znamená nielen rozšírenie žaloby na ďalšie výroky napadnutého rozhodnutia, ale aj vytýkanie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia práv žalobcu. Rozsahom a dôvodmi žaloby je súd viazaný s výnimkou prípadov uvedených v § 250j ods. 3 OSP. V podanej žalobe sa uvádza, že v čase, kedy bol so žalobcom ukončený štátnozamestnanecký pomer odvolaním k 31.12.2005, nevykonával druh štátnej služby 2.11.3, ako to uvádza vedúci služobného úradu Inšpektorátu Prešov a aj nadriadený orgán – Národný inšpektorát práce Košice, pretože bol zaradený mimo štátnu službu a nemohol vykonávať druh štátnej služby, z ktorej bol odvolaný. Žalobca mal za to, že služobný úrad nepostupoval v jeho prípade v zmysle § 35 ods. 1 zákona o štátnej službe z toho dôvodu, že sa v súčasnosti nenaplnila podstata § 33 zákona o štátnej službe, a preto žiadal o jeho preskúmanie. Právny zástupca Mgr. J. P. prevzal zastúpenie až 21.09.2006. V odvolaní, podanom proti zamietajúcemu rozsudku krajského súdu, sú uvedené dôvody, ktoré neboli obsahom žaloby a neboli obsiahnuté ani v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Preto pokiaľ sa v odvolaní uvádza, že Najvyšší súd SR v Bratislave v identickej veci rozhodol, a to rozsudkom vedeným pod sp. zn. 1 Sžo 100/2007 zo dňa 27.05.2008, je potrebné zdôrazniť, že súd je v súdnom preskúmavacom konaní viazaný dôvodmi žaloby. V správnom súdnictve súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 OSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd viazaný podľa § 250h OSP. Správne sa preto krajský súd v prvostupňovom súdnom preskúmavacom konaní zaoberal dôvodmi žaloby, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vyporiadal. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu aplikáciu zákonov, podľa § 149 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 13, § 35, § 39 ods. 1, § 41, § 64, § 75, § 85 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 117, § 129 až 132, § 136 až 141, § 142 až 150, § 160 až 170, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, § 233 až 236 a § 240 ods. 1 až 7 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov; na štátno- zamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú rovnako ustanovenia § 177 až 185, § 187 až 198, § 217 až 222 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Stanovisko Úradu pre štátnu službu k aplikácii zákona o štátnej službe je založené v pripojenom administratívnom spise ako číslo listu 12. Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom správnych orgánov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k takému porušeniu zákonných ustanovení zákona o štátnej službe, ako to v žalobe tvrdil žalobca, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Najvyšší súd SR preto nebude opakovať odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale naň ako 2 Sžo 188/2008 5 na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinnom od 15.10.2008). Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav a z neho vyvodený správny právny záver. Z dôvodov uvedených vyššie preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd so zreteľom na výsledok odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca nemal úspech ani v odvolacom konaní a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 27. mája 2009 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová