1 veta prvá OSP). Pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž. Aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania „žiadam trovy“ predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia (§ 151 ods. 2 OSP). To znamená, že trovy právneho zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať. Účastníkovi, ktorý v lehote troch pracovných dní nevyčísli trovy konania, a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná. V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 5Sžo/254/2010 4 OSP rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách konania uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní trov konania. Tomu nebráni ani skutočnosť, že výrok prisudzujúci (nevyčíslené) trovy konania bol vyhlásený v rámci rozsudku, pretože rozhodnutie o trovách konania má v takomto prípade povahu uznesenia. Ide o výnimku z ustanovenia § 170 ods. 1 OSP, podľa ktorého uznesením je súd viazaný, len čo bolo vyhlásené, pokiaľ OSP neustanovuje inak. Táto výnimka umožňuje súdu v písomnom vyhotovení uviesť namiesto vyhláseného výroku o priznaní náhrady trov konania výrok o nepriznaní náhrady trov konania. Z obsahu spisového materiálu mal najvyšší súd preukázané, že žalobca v žalobe náhradu trov konania uplatnil (č. l. 4), avšak túto nevyčíslil, a to ani na ústnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 22. septembra 2010 (č. l. 33 a 34) ani dodatočne v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Z obsahu zápisnice pred súdom prvého stupňa z 22. septembra 2010 (č. l. 33 a 34) nevyplýva ani tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že náhradu trov konania požadoval na pojednávaní dňa 22.09.2010 s tým, že v prípade úspechu vyčíslenie trov zašle súdu do 3 pracovných dní. Takýto prednes žalobcu zápisnica o ústnom pojednávaní neobsahuje ani neobsahuje akékoľvek návrhy na doplnenie zápisnice alebo námietky žalobcu proti jej zneniu v tomto smere (§ 40 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 220 OSP rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania zmenil tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, avšak iba v sume 66 eura za zaplatený súdny poplatok za žalobu. Náhradu trov právneho zastúpenia nebolo žalobcovi možné priznať, nakoľko táto nebola vyčíslená najneskôr v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku v danej veci. V zmysle § 151 ods.
1 veta prvá OSP bez ohľadu vyhlásený rozsudok v časti náhrady trov konania by bolo v odvolacom konaní priznať trovy právneho zastúpenia jedine v prípade ich vyčíslenia, a to najneskôr v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Vyčíslenie trov prvostupňového konania až v odvolaní je už oneskorené a nemožno naň prihliadať. Najvyšší súd k tejto lehote iba 5Sžo/254/2010 5 poznamenáva, že OSP v ustanovení § 151 ani v inom svojom ustanovení neumožňuje vyčíslenie trov konania do konca lehoty na podanie odvolania, ako je tomu pri zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 3 veta prvá zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov). K zhora uvedenému najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. Náhradu trov súdneho konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.
1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, keďže žalobca si v konaní trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods.
2, § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. januára 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.