krajského súdu nepochybné, že žalobcovi nebola vyrubená daň dvakrát, ale žalobcovi bola vrátená colná zábezpeka, ktorú žalobca nesprávne chápe ako zaplatenie spotrebnej dane z liehu a DPH. Ak žalobca tvrdí, že nesprávne vyplnenie JCD bolo spôsobené colným úradom je táto skutočnosť irelevantná. Kontrolou, ktorú vykonal u žalobcu Colný úrad Prešov v dňoch 07.07.2004 a 03.08.2004, ktorej predmetom bolo preverenie správnosti údajov uvedených v colných vyhláseniach, bolo jednoznačne zistené, že žalobca v colnom vyhlásení zo dňa 25.10.2001 č. 0626320100854, v odseku 47, neuviedol všetky požadované kódy druhu platby, čo malo za následok vymeranie dovoznej platby a zaplatenie žalobcom v nižšej sume, ako žalobca mal zaplatiť.
názoru krajského súdu postup colných orgánov v tejto veci bol v súlade s právnymi predpismi. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že daň žalobca zaplatil už dvakrát. Napadnutým rozhodnutím žalovaný opätovne dovyrubil žalobcovi spotrebnú daň z liehu za lieh, ktorý už raz bol zdanený v alkoholických výrobkoch. Žalovaný bol v čase vykonanej kontroly, už aj správcom spotrebnej dane z liehu, a tak mal preveriť, či z predmetného liehu už nebola odvedená spotrebná daň. V tejto veci vznikol 3 Sžf 54/2008 3 preplatok na spotrebnej dani z liehu, pričom táto vec sa do dnešného dňa nevyriešila, hoci žalovaný ako správca spotrebnej dane z liehu uvedené mal riešiť. Ďalej uviedol, že zotrváva na tvrdení obsiahnutom v žalobe, že žalobca na predloženej Jednotnej colnej deklarácii (ďalej len JCD) správne uviedol kód druhu platby – SPD, ktorému dovážaný tovar podliehal a základ na vymeranie platby, po jej predložení príslušnému orgánu, bol len na základe pokynu colného úradu a jeho odmietnutia, opravený a nanovo spracovaný a opätovne predložený a takto už aj prijatý colným orgánom. Len nesprávnym postupom colného orgánu a jeho podmienením prijatia JCD, novovyplnenou JCD, teda zlými inštrukciami, ktoré colný orgán odôvodňoval nekorešpondenciou softvéru úradu s údajmi žalobcu, došlo k nanovo podanej JCD
inštrukcií colného úradníka. Spotrebná daň bola však riadne, včas a v správnej výške zaplatená. Rozhodnutie colného úradu o jej následnom vrátení, skutočne nebolo v silách žalobcu ovplyvniť. Pôvodne správne vyplnený doklad JCD pracovník colného úradu odmietol prevziať a podmienil prevzatie JCD jej prepracovaním
jeho inštruktáže. Na základe uvedených dôvodov požiadal žalobca, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti mu vec na ďalšie konanie, prípadne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že je názoru, že rozsudok krajského súdu je vecne správny. Uviedol, že ak žalobca splnil zákonné podmienky na vrátenie dane
zák.č. 229/1995 Z.z. o spotrebnej dani z liehu, mal
2 uvedeného zákona nárok po skončení zdaňovacieho obdobia predložiť daňovému úradu písomnú žiadosť na vrátenie dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom nárok na vrátenie dane vznikol.
tohto ustanovenia pri dovoze liehu predloží platiteľ daňovému úradu aj doklad o zaplatení dane colnému orgánu. Z uvedených ustanovení zákona jednoznačne vyplýva, že colný úrad za účinnosti zákona č. 229/1995 Z.z. nebol kompetentný konať a rozhodovať vo veci vrátenia spotrebnej dane z liehu, pretože túto právomoc mal daňový úrad. Žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplynulo, že spotrebná daň z liehu nebola v odseku 47 JCD deklarantom – žalobcom uvedená, nebola ani deklarantovi vymeraná, ani zaplatená. Žalobca bol povinný vyplniť ods. 47 JCD a to aj uvedením druhov platieb, teda či ide o clo, spotrebnú daň, alebo daň z pridanej hodnoty, ktorým daný tovar 3 Sžf 54/2008 4 podliehal. Neuvedením kódu druhu platby pre spotrebnú daň žalobca spôsobil, že suma cla, ktorá bola zaplatená v lehote splatnosti bola nižšia ako tá, ktorá mala byť zaplatená
právnych predpisov. Podpísaním písomného colného vyhlásenia potvrdil žalobca správnosť uvedených údajov. Ak s rozhodnutím vydaným v colnom konaní č. 0626320100854 nesúhlasil, mal oprávnenie podať odvolanie v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia
7 colného zákona č. 238/2001 Z.z. a po nadobudnutí právoplatnosti mal žalobca oprávnenie podať mimoriadny opravný prostriedok na preskúmanie uvedeného rozhodnutia, čo však nezrealizoval. V tomto prípade žalobca zaplatil sumu dovoznej platby vo výške 18 494,-- Sk a to na základe ním deklarovaných údajov v zákonnej desať dňovej lehote o doručení rozhodnutia, pričom v tejto veci sa neodvolal a ani nepodal podnet na preskúmanie mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Nezaplatenie dovoznej platby v riadnej výške zistil až colný úrad Prešov, ktorý v dňoch od 07.07.2004 do 03.08.2004 vykonal preverenie písomných colných vyhlásení po prepustení tovaru do podnikateľských priestorov žalobcu, pritom kontrolou obchodných dokladov zistil, že predmetný tovar obsahoval lieh, ktorý
zák.č. 229/1995 Z.z. podlieha spotrebnej dani z liehu. Z uvedených dôvodov colný úrad bol povinný novým rozhodnutím č. 19512/2005-6233 zo dňa 27.09.2005 dodatočne vymerať dlžnú sumu dovoznej platby v celkovej výške 146 479,-- Sk, ktorá pozostávala zo spotrebnej dane z liehu v sume 119 088,-- Sk a DPH v sume 27 391,-- Sk a zapísať ju do účtovnej evidencie pod evidenčným číslom 629501051167 zo dňa 27.09.
1 v spojení s § 409 ods. 1 zák.č. 238/2001 Z.z. a § 410 ods. 1 zák.č. 238/2001 Z.z. colný zákon a zapísal ju pod evidenčným číslom 629501051167 dňa 27.09.2005 a to na tom základe, že Colný úrad Prešov vykonal v dňoch 07.07.2004 až 03.08.2004 u žalobcu následnú kontrolu zameranú na preverenie správnosti údajov uvedených v colných vyhláseniach, na základe ktorých bolo zistené, že žalobca v colnom vyhlásení evidovanom pod číslom 0626320100854 zo dňa 25.10.2001 neuviedol v príslušnom ods. 47 všetky požadované kódy druhu platby, čo spôsobilo vymeranie dovoznej platby a jej zaplatenie žalobcom v nižšej sume t.j. 18 494,-- Sk. Proti rozhodnutiu colného úradu sa včas odvolal žalobca, pričom Colné riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie Colného úradu v Prešove. V danej veci vznikol colný dlh dňa 25.10.2001, keď na základe rozhodnutia Colného úradu Prešov bola žalobcovi vymeraná suma dovoznej platby zostávajúca na vybranie
pravidiel platných k uvedenému dňu a
prepočítacieho kurzu 1,276 CZK/SKK kurzového lístka zo dňa 20.09.2001 platného na mesiac október 2001 a to
zákona č. 229/1995 Z.z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov. Predmetom dovozu boli kakaová aróma, rumová aróma, pepermintová aróma a karpatská horká aróma
špecifikácií uvedených v colných dokladoch ako aj na strane 11 rozsudku Krajského súdu v Prešove. Dovezený tovar bol zatriedený do podpoložky kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka 3302 10 10 00, t.j. do 33. kapitoly a obsah liehu bol vyšší ako 1,2% objemu. Keďže dovezený tovar obsahoval lieh, ktorý
zák.č. 229/1995 Z.z. o spotrebnej dani, podlieha spotrebnej dani z liehu bolo vydané predmetné rozhodnutie.
1 zák.č. 238/2001 Z.z. colný zákon v znení účinnom v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak, suma dovozných platieb alebo vývozných platieb sa určuje
pravidiel na ich vymeriavanie vzťahujúcich sa na tovar v okamihu, keď colný dlh vznikol.
1 zák.č. 238/2001 Z.z. colný zákon, každú sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby zodpovedajúcu colnému dlhu, musí colný úrad vymerať ihneď po tom, čo mu budú oznámené všetky údaje a predložené doklady potrebné na jeho vymeranie; vymeranú dovoznú platbu alebo vývoznú platbu colný úrad ihneď zapíše do svojej účtovnej evidencie. 3 Sžf 54/2008 6
2 písm. b/ citovaného zákona ustanovenie ods. 1 neplatí, ak je dlžná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby vyššia ako vymeraná na základe záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväznej informácie o pôvode tovaru.
1 zákona č. 238/2001 Z.z. sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby zapísanú v účtovnej evidencii oznámi colný úrad dlžníkovi. Zákon č. 229/1995 Z.z. o spotrebnej dani z liehu v ust. § 21 upravuje, že pri dovoze liehu sa na daň primerane vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 písm. a/ zákona č.229/1995 Z.z. dovoz liehu na účely tohto zákona je prepustenie liehu do režimu voľného obehu.
2 citovaného ustanovenia zákona č.229/1995 Z.z. daňová povinnosť pri dovoze liehu vzniká dňom prijatia písomného colného vyhlásenia na prepustenie liehu do príslušného režimu alebo dňom, v ktorom dolný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.
1, 2, 4 zákona č.229/1995 Z.z. základ dane je množstvo dovážaného liehu vyjadrené v merných jednotkách. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane. Pri dovoze liehu sa sadzby dane uplatňujú
Daň je splatná v lehote splatnosti cla
osobitného predpisu s výnimkou prepustenia liehu do režimu uskladňovania v dolnom sklade.
6 citovaného zákona daň sa platí na účet príslušného colného orgánu. Zákon č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v ustanovení § 48 ods. 1 upravuje, že dovážaný tovar podlieha dani.
2 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z.z. dovezeným tovarom na účely tohto zákona je tovar prepustený do režimu voľného obehu.
3 daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom prijatia písomného colného vyhlásenia 3 Sžf 54/2008 7 na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil všetky zistené skutočnosti v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že preskúmavaný rozsudok Krajského súdu v Prešove je vecne správny. V tomto prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že v danom prípade nebola zistená nezákonnosť v postupe správnych orgánoch, ani v preskúmavaných rozhodnutiach colných orgánov a s poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok
1 a 2 OSP ako vecne správny vychádzajúc najmä z výsledkov kontroly Colného úradu Prešov vykonanej u žalobcu v dňoch 07.07.2004 až 03.08.2004, kde bolo zistené, že v colných vyhláseniach, ktoré predkladal žalobca dňa 25.10.2001 č. 0626320100854 v ods. 47 neboli uvedené všetky požadované kódy druhu platby, čo malo za následok vymeranie dovoznej platby a zaplatenie platby žalobcu v nižšej sume ako žalobca mal zaplatiť. Pokiaľ žalobca namietal, že prišlo k dvojitému zdaneniu, pretože daň z liehu z dovozu bola určená už z alkoholických výrobkov, k tomuto dôvodu odvolací súd konštatuje, že uvedený dôvod mal odvolateľ namietať už v samotnom odvolaní v rámci správneho konania, čo však žalobca neurobil a s prihliadnutím na zásady, ktorými je správne súdnictvo ovládané – dispozičnou a koncentračnou zásadou, na uvedenú námietku žalobcu už nebolo možné v súdnom konaní prihliadnuť, keďže dôvody nezákonnosti a ich uplatnenie stanovuje OSP striktne na lehotu dva mesiace od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, zameškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 OSP). Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade je potrebné rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S 34/2007-29 zo dňa 18.03.2008 ako vecne správny potvrdiť pretože odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené dôvody, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§219 ods.2 OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. 3 Sžf 54/2008 8 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 23. októbra 2008 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.