4 So 98/2008 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky I. V., bytom Š., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul.
- augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- apríla 2008, č.k. 34Sd/161/2007-28, rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, z
- apríla 2008, č.k. 34Sd/161/2007-28, zmeňuje tak, že rozhodnutia odporkyne z
- augusta 2007 a z
- augusta 2007, obe č. X. zrušuje a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutia odporkyne č. X. - z
- augusta 2007 – ktorým rozhodla, že podľa § 263a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) navrhovateľke priznáva čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. 4 So 98/2008 2 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 100/1988 Zb.“) od
- augusta 2004 v sume 3.637,- Sk mesačne s tým, že čiastočný invalidný dôchodok sa podľa § 263 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. považuje za invalidný dôchodok, pričom v uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zák.č. 639/2002 Z.z., zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a zvýšenie podľa § 293a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z. Uvedeným rozhodnutím odporkyňa zároveň rozhodla o zvýšení invalidného dôchodku podľa § 293a ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. od
- decembra 2004, podľa § 293e ods. 2 a 3 zák.č. 461/2003 Z.z. od
- júla 2005 a podľa § 82 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. a v súlade s príslušnými opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky od
- júla 2006 a od
- júla 2007, - z
- augusta 2007 ktorým rozhodla, že navrhovateľka podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. má od
- augusta 2004 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného do
- decembra 2003 v sume 3.637,- Sk mesačne, súčasne od
- augusta 2004 jej zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od
- januára 2004, a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku sa krajský súd stotožnil so záverom odporkyne, že navrhovateľka už nie je invalidná, ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods.3 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. Vychádzal pritom so zhodných záverov posudkových lekárov, ktorí podľa jeho názoru posúdili zdravotný stav navrhovateľky komplexne a úplne. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Odôvodnila ho v podstate nesúhlasom so záverom, že jej zdravotný stav je od roku 2002 nemenný a že nevykazuje žiadne známky klinického zhoršenia. Mala za to, že tieto skutočnosti nie sú relevantné jej zdravotnému stavu. Navrhovateľka zároveň poukázala na závery lekárskej správy MUDr. C. K. z
- apríla 2008, ktorú zároveň k odvolaniu pripojila. Z uvedenej správy vyplýva, že jej zranenie je veľmi vážne, nemôže vôbec zaťažovať ľavú dolnú končatinu a je trvalo odkázaná na chôdzu na dvoch nemeckých barlách. Ďalej sa 4 So 98/2008 3 v tejto správe konštatuje, že sa u nej jedná o trvalý stav s ťažkým funkčným obmedzením ľavej dolnej končatiny, ktorú možno porovnať z hľadiska funkčnosti s jej stratou. Navrhovateľka poukázala tiež na skutočnosť, že sa pohybuje len s veľmi veľkými problémami a s barlami dokáže prejsť nanajvýš ak 50 m. Zdôraznila, že býva v malej dedinke vzdialenej od väčšieho mesta (Senica) asi 30 km a nevie si predstaviť, ako by mohla do tejto vzdialenosti v takom stave, ako sa nachádza, dochádzať za prácou, pričom možnosť zamestnať sa v obci kde býva, neexistuje. S poukazom na uvedené dôvody navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil prípadne, aby sám vo veci rozhodol s tým, aby bola uznaná plne invalidnou, nielen čiastočne, ako tomu je doposiaľ. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené navrhovateľkou za opodstatnené. Zdôraznila, že zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky posúdili pre účely súdneho konania vecne príslušné orgány, pričom posudky boli vypracované po objektívnom posúdení výsledkov vyšetrení navrhovateľky a za jej osobnej účasti. Vyhotovené posudky, ktoré sú logické a jednoznačné, boli okrem iného podkladom pre jej rozhodnutie, ako aj pre rozsudok prvostupňového súdu, ktorý navrhla potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Z podkladov spisu, vrátane administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľka – ktorej bol priznaný invalidný dôchodok od
- januára 2002 podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb. – v priebehu celého konania nesúhlasila so závermi posudkov, podľa ktorých jej zdravotný stav od
- mája 2004 spĺňa kritériá len na uznanie čiastočnej invalidity podľa § 37 zák.č. 100/1988 Zb. Podľa názoru navrhovateľky pre tento postup neboli dané dôvody, keďže jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý a nedovoľuje jej vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. S poukazom na túto skutočnosť, bolo povinnosťou krajského súdu venovať pozornosť nielen tomu, či postup odporkyne zodpovedal meniacej sa právnej úprave nasledujúcej 4 So 98/2008 4 po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 25/05, ale aj tomu, či zmena invalidity na čiastočnú invaliditu bola u navrhovateľky náležite odôvodnená. Odvolací súd po oboznámení s podkladmi súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, dospel k záveru, že závery posudkov posudkových lekárov, vypracovaných pre účely predmetného konania, nemožno považovať za objektívne a presvedčivo odôvodnené. V posudku vypracovanom
- januára 2008 pre účely prerokovania opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne z
- augusta 2007 sa uvádza, že zdravotný stav navrhovateľky je od roku 2002 až do roku 2006 nemenný, nevykázal žiadne známky klinického zhoršenia po stránke ortopedickej a neurologickej na ľavej dolnej končatine. Zdravotný stav navrhovateľky spĺňa posudkové kritériá na uznanie čiastočnej invalidity naďalej, t.j. zmena invalidity na čiastočnú invaliditu je dňom
- mája
- Navrhovateľka však už v priebehu konania pred krajským súdom (na pojednávaní
- apríla 2008), predložila lekársku správu z
- apríla 2008 od ortopéda MUDr. C. K., PhD. Zo záverov tejto správy vyplýva, že u navrhovateľky sa jedná o trvalý stav s ťažkým obmedzením ľavej dolnej končatiny, ktorý možno porovnávať z hľadiska funkčnosti s jej stratou. Pretrváva chronický infekt v zmysle gonitídy, ochorenie má progresívny charakter. Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že krajský súd uvedenú lekársku správu, ktorou boli vyvrátené závery o nemennosti zdravotného stavu, neakceptoval a vo veci rozhodol bez zadováženia si doplňujúceho posudku. Zo žiadneho z posudkov však nevyplýva ani to, v čom nastalo zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky, na základe ktorého bola v roku 2002 uznaná invalidnou a aká skutočnosť bola dôvodom pre záver, že od
- mája 2004 už nie je invalidnou, ale len čiastočne invalidnou, keď na druhej strane posudkový lekár uvádza, že zdravotný stav navrhovateľky je od roku 2002 nemenný. Odvolací súd skonštatoval, že v predmetnej veci nebol náležite zistený a vyhodnotený skutkový stav, pretože navrhovateľka predložila také relevantné dôkazy, ktoré závery uvedených posudkov spochybnili. 4 So 98/2008 5 Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil so záverom krajského súdu o správnosti (zákonnosti) preskúmavaných rozhodnutí, napadnutý rozsudok preto zmenil, rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 4 O.s.p.). V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250r O.s.p.) a jej povinnosťou bude vecou sa opätovne zaoberať, a len po zadovážení dostatočných podkladov pre rozhodnutie vo veci opätovne rozhodnúť. Odvolací súd v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka nenavrhla, aby jej bola taká náhrada priznaná (§ 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2009 Anna Žáková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 4 So 98/2008 6