1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
jej názoru v stavebnom konaní nebol technicky doriešený problém napojenia novostavby stavebníka so strechou konštrukcie žalobkyne. Výsledkom toho je stav, že obe stavby majú rozdielnu výšku hrebeňa, je medzi nimi 30-centimetrová medzera, ktorá vedie k zatekaniu vody do pivnice žalobkyne. Žalobkyňa v odvolaní taktiež namietala porušenie ust. § 32 ods. 1 a § 46 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení zo strany správnych orgánov. Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 2 Sžo 65/2008 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech. Rozhodol dňa 22. apríla 2009
2 veta prvá OSP rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 OSP).
2 0SP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 OSP treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 250i ods. 1 OSP treba považovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej 2 Sžo 65/2008 4 na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
názoru krajského súdu podaná žaloba neobsahovala žiadne nové skutočnosti a jej dôvody boli totožné s už skôr podanými námietkami, uplatnenými v územnom ako aj stavebnom konaní, ako aj v odvolaniach voči jednotlivým rozhodnutiam, s ktorými sa správne orgány v priebehu konania vysporiadali. Odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú správne súdnictvo. Ako vyplynulo z obsahu celého spisového materiálu žalobkyňa prvé konkrétne námietky uplatnila až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o umiestnení stavby č. 1067/2005-93T zo dňa
potreby primeranú lehotu na podanie námietok a pripomienok. Na námietky a pripomienky, ktoré sa týkali polohového umiestnenia stavby, a ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní správny orgán neprihliadol, nakoľko na predmetnú stavbu bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie. 2 Sžo 65/2008 5 Námietky žalobkyne ohľadom inžinierskych sietí, ktoré sú uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, žalobkyňa vzniesla už i v súdnom preskúmavacom konaní, ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku krajského súdu.
názoru odvolacieho súdu je správny záver prvostupňového súdu, že prípojky jednotlivých inžinierskych sietí podliehajú prísnemu technickému procesu, ktorý určuje podmienky a schvaľuje žiadosti o realizáciu a samotné vyhotovenie príslušnej prípojky k stavbe. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že stavebný úrad postupoval v súlade s ust. § 61 ods. 1 a ods. 2 Stavebného zákona, pretože pred žiadosťou o vydanie stavebného povolenia bolo už vydané právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby, v ktorom boli stanovené záväzné podmienky polohového a výškového umiestnenia polyfunkčného objektu ako aj spôsob a trasy napojenia stavby na inžinierske siete.
názoru odvolacieho súdu správne krajský súd konštatoval v súvislosti s jednotlivými námietkami, že boli predmetom už skorších podaní žalobkyne proti postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Taktiež sa správne krajský súd stotožnil s názorom správneho orgánu I. stupňa ako i s názorom žalovaného. Postup správnych orgánov v rámci stavebného konania bol v súlade s ust. § 61 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení (ďalej len stavebný poriadok) s poukazom na právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby a na tú skutočnosť, že správny orgán sa s námietkami, ktoré mohli byť vznesené v rámci územného konania zaoberal a rozhodol o nich. Aj v územnom konaní platí zásada koncentrácie konania, a preto už v priebehu stavebného konania (kde taktiež platí uvedená zásada) nie je možné z hľadiska zákona, aby žalobkyňa uplatňovala ďalšie a ďalšie námietky, ktoré mohla uplatniť v územnom konaní. Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už nebol žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne vyporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v súdnom prvostupňovom konaní a ani v súdnom konaní odvolacom. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne vyporiadal, a ktorými by boli preukázala porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv, alebo preukázala, že správne orgány pri hodnotení nimi vykonaných dôkazov porušili ustanovenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku (§ 140 stavebného zákona). 2 Sžo 65/2008 6 Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, že námietky žalobkyne vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené. Preto stotožniac sa s právny posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré zároveň poukazuje, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
1, 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 250k ods. 1, § 250l ods. 2 OSP tak, že žalobkyni nepriznal ich náhradu, pretože nebola v tomto v konaní úspešná. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 22. apríla 2009 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.