Obsah (4)

§ 243a§ 242§ 243f§ 243i

Najvyšší súd 4 M Cdo 6/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. H., nar. X., proti ţalovanej R. E., s.r.o., so sídlom v S., zastúpenej JU

§ 243aods.

1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozsudky okresného i krajského súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2

§ 242ods.

1 O.s. p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacím dôvodom uplatneným mimoriadnym dovolaním je nesprávne právne posúdenie veci oboma súdmi niţších stupňov (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), spočívajúcom v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce vo veci samej. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je dôvodom dovolania, môţe spočívať v tom, ţe súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo ţe správne pouţitý právny predpis nesprávne vyloţil, prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) je posúdiť, či okresný súd i krajský súd na zistený skutkový stav pouţili správnu právnu normu a či ju správne interpretovali. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým dovolacím dôvodom vtedy, ak bolo rozhodujúce pre rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, t.j. ak na takomto právnom posúdení napadnuté rozhodnutia spočívajú. Povinnosťou súdov je interpretovať jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho 6 4 M Cdo 6/2009 poriadku predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práv a slobôd. Podľa § 3 Občianskeho súdneho poriadku občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúţi na jej upevňovanie a rozvíjanie. Kaţdý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Podľa prechodného ustanovenia § 251 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, účinného od

1. apríla 2002, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred
2. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred
3. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Prejednávanú vec je treba posudzovať aj v súčasnej dobe - vzhľadom k tomu, ţe predmetom konania je nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, odvodzovaný ako nárok z pracovného pomeru vzniknutého na základe pracovnej zmluvy z X., podľa zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce účinného do
4. marca 2002, pretoţe podmienkou vzniku nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku je pracovný pomer zaloţený pracovnou zmluvou z X. Ak by nevznikol medzi ţalobcom a ţalovanou pracovný pomer, neprichádza do úvahy ani aby takýto neexistujúci pracovný pomer zaloţil nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. V prejednávanej veci z hľadiska skutkového stavu je nepochybné (účastníci zistený skutkový stav v tejto časti nesporovali), ţe ţalobca bol na základe uznesenia valného zhromaţdenia ţalovanej z X. vymenovaný v zmysle ustanovenia čl. X ods. 2 spoločenskej zmluvy o zaloţení ţalovanej do funkcie konateľa s účinnosťou od X. a zároveň bol aj jej spoločníkom. Spornou skutočnosťou je vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania na základe pracovnej zmluvy z X., ktorú je potrebné postaviť naisto, nakoľko nárok ţalobcu uplatnený ţalobou, náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, je nárokom vyplývajúcim z pracovného pomeru riadiacim sa Zákonníkom práce. Z predmetnej pracovnej zmluvy je zrejmé, ţe pri jej uzavretí bol zamestnávateľ zastúpený konateľom - ţalobcom. Z uvedeného vyplýva, ţe na oboch zmluvných stranách, aj za zamestnávateľa a aj za zamestnanca, vystupovala jedna a tá istá fyzická osoba - ţalobca. 7 4 M Cdo 6/2009 Generálny prokurátor Slovenskej republiky argumentoval, ţe sporná pracovná zmluva bola uzavretá na výkon funkcie konateľa ţalobcu v pracovnom pomere, ktorej uzavretie je v rozpore so zákonom, a preto pracovný pomer medzi účastníkmi sporná pracovná zmluva zaloţiť nemohla. Rovnako aj obrana ţalovanej počas konania v rámci odvolacej námietky bola zaloţená na tvrdení, ţe ţalobca nemohol vykonávať funkciu konateľa v pracovnom pomere na základe spornej pracovnej zmluvy. Z tohto pohľadu oba súdy predmetnú vec však neposúdili. Zamestnanec sa v pracovnom pomere podieľa svojou prácou za mzdu podľa pokynov zamestnávateľa na plnení jeho úloh (§ 27 ods. 1 Zákonníka práce). Pracovný pomer sa zakladá zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, voľbou alebo vymenovaním (§ 27 ods. 2, 3 a 4 Zákonníka práce). Menovaním sa pracovný pomer zakladá u vedúcich zamestnancov menovaných do funkcie podľa osobitných predpisov a u vedúcich zamestnancov vymedzených v ustanovení § 27 ods. 5 Zákonníka práce, ktorých do funkcie menuje u zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, štatutárny orgán a u zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, zamestnávateľ (§ 27 ods. 4 Zák. práce). Podľa ustálenej judikatúry súdov skutočnosť, ţe fyzická osoba bola vymenovaná štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným (konateľom), sama osebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu (dohodu) podľa pracovnoprávnych predpisov, napríklad pracovnú zmluvu, dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer, dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a pod. V tomto smere je správnym, avšak nie úplným záver odvolacieho súdu. Ďalej je potrebné skúmať, či zmluva (dohoda) nesmeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, ktorého náplňou by bol výkon činnosti štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným. Pokiaľ zmluva (dohoda) nesmeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu s náplňou výkonu činnosti štatutárneho orgánu, nie je taký právny úkon neplatný podľa ustanovenia § 242 ods. 1 písm. a/ Zák. práce, pretoţe sa svojim obsahom ani účelom neprieči zákonu, neobchádza ho a ani sa inak neprieči záujmom spoločnosti. V rozpore so zákonom však je situácia, aby ţalobca vykonával činnosť štatutárneho orgánu ţalovanej (jej konateľa) v pracovnom pomere. V takom prípade je preskúmavaná zmluva v zmysle ustanovenia § 242 ods. 2 písm. a/ Zák. práce neplatným právnym úkonom a nemohol podľa nej vzniknúť medzi ţalobcom a ţalovanou platný pracovný pomer alebo iný pracovnoprávny vzťah. Z tohto hľadiska však oba súdy niţších stupňov prejednávanú vec neposudzovali. 8 4 M Cdo 6/2009 Podľa ustálenej judikatúry súdov činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným nevykonáva fyzická osoba v pracovnom pomere, a to ani v prípade, ţe nie je spoločníkom, pretoţe výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti nie je druhom práce v zmysle ustanovenia § 29 ods. l písm. a/ Zák. práce a vznik a zánik tohto právneho vzťahu nie je upravený pracovnoprávnymi predpismi a riadi sa obsahom spoločenskej zmluvy. Právne predpisy ani povaha spoločnosti s ručením obmedzeným však nebránia tomu, aby iné činnosti pre túto obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ náplňou pracovného pomeru (alebo iného pracovnoprávneho vzťahu) nie je výkon činnosti štatutárneho orgánu. Nemoţno vylúčiť ani prípady, ţe niektorý zo spoločníkov a konateľov spoločnosti by vykonával administratívne práce spoločnosti ako zamestnanec, ale takýto zamestnanecký pomer musel by byť dohodnutý so všetkým náleţitosťami, aby sa náplň práce zamestnanca a súčasne konateľa nezamieňala a aby bolo zrejmé, ţe došlo aj k uzavretiu pracovného pomeru a ţe činnosť spoločníka a tieţ konateľa si vzájomne nekonkurujú. Za tejto situácie je potom pre rozhodnutie vo veci samej predovšetkým významné, či ţalobca bol ako konateľ ţalovanej oprávnený učiniť v mene ţalovanej ako zamestnávateľa sporný pracovnoprávny úkon. Skutočnosť, ţe ţalobca bol menovaný konateľom ţalovanej, teda sama osebe nebránila tomu, aby s ním ţalovaná ako zamestnávateľ uzavrela pracovnú zmluvu alebo inú zmluvu (dohodu) podľa pracovnoprávnych predpisov. Nie je ani vylúčené (a zákon s takouto skutočnosťou i výslovne počíta - § 132 ods. 3 Obch. zák.), aby konateľ uzavrel v mene spoločnosti s ručením obmedzeným zmluvu (dohodu), pri ktorej druhou zmluvnou stranou je sám tento konateľ ako fyzická osoba. V kaţdom jednotlivom prípade je však treba skúmať, či pri právnom úkone nedochádza k stretu záujmov medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným ako zamestnávateľom na strane jednej a jej štatutárnym orgánom ako zamestnancom na strane druhej. Aj keď Zákonník práce nemá v tomto smere výslovnú úpravu, z ustanovenia § 14 ods. 2 Zák. práce, ktorý vylučuje, aby iného zastupoval ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, je treba analogicky dôvodiť, ţe štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným nemôţe platne jednať v mene spoločnosti ako zamestnávateľ, ak sú jeho záujmy v rozpore so záujmami spoločnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným je právnická osoba a môţe zamestnávať fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch (§ 8 ods.1 Zák. práce). 9 4 M Cdo 6/2009 Právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch činia v mene zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, jej štatutárny orgán, osoby ním poverené, iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov (tieto osoby sú oprávnené ako orgány zamestnávateľa činiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií stanovených organizačnými predpismi), ďalší zamestnanci zamestnávateľa, ktorých zamestnávateľ písomne poveril, aby činili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene, a zástupcovia zamestnávateľa (§ 9 ods.1 a 2 a § 14 aţ 16 Zák. práce). Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jej konateľ (§ 133 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorého menuje valné zhromaţdenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb (§ 133 ods. 3 Obch. zák.). Valné zhromaţdenie spoločnosti s ručením obmedzeným a ani jej spoločníci nie sú - ako vyplýva z ustanovenia § 9 Zák. práce - orgány, ktoré by boli oprávnené v mene zamestnávateľa činiť v pracovnoprávnych vzťahoch akékoľvek právne úkony. Zmluva (dohoda), ktorá smeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, k ich zmene alebo zániku, je ako dvojstranný právny úkon výsledkom jednania, do ktorého obe strany (zamestnávateľ a zamestnanec) spravidla vstupujú s vlastnými (rozdielnymi) predstavami o ich obsahu a výsledku. Rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca je daná uţ tým, ţe - objektívne vzaté - chcú uzavrieť zmluvu (dohodu) pre seba čo najvýhodnejšiu; nič na tom nemení ani to, ţe prípadne dôjde k bezvýhradnému prijatiu ponuky, pretoţe aj v tomto prípade základné východiská účastníkov pre uzavretie zmluvy sú odlišné. Je moţné preto uzavrieť, ţe rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca pri uzavretí zmluvy (dohody), ktorá smeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, k ich zmene alebo zániku, vylučuje, aby v mene zamestnávateľa učinila taký právny úkon rovnaká fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom zmluvy (dohody) ako zamestnanec, pretoţe nemôţe zodpovedajúcim spôsobom „súčasne“ hájiť svoje záujmy ako zamestnanca a záujmy spoločnosti ako zamestnávateľa. Právne úkony smerujúce k vzniku a zániku pracovného pomeru, ktoré ţalobca učinil v mene ţalovanej ako zamestnávateľa a ich druhým účastníkom bol ţalobca ako zamestnanec, by boli neplatné podľa ustanovenia § 242 ods. 1 písm. a/ Zák. práce. Okolnosť, či jediný spoločník ţalovanej s takým právnym úkonom (pri výkone pôsobnosti valného zhromaţdenia) súhlasil, je pritom nerozhodná, pretoţe - ako bolo uvedené vyššie - nie je orgánom ţalovanej a nie je preto oprávnený činiť v jej mene v pracovnoprávnych vzťahoch ţiadne právne úkony. 10 4 M Cdo 6/2009 Na základe uvedeného, v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zaoberať sa spornou pracovnou zmluvou z hľadiska jej obsahu, najmä posúdiť dohodnutý druh práce a vyvodiť záver, či pracovná zmluva bola medzi účastníkmi dohodnutá na výkon činnosti konateľa ţalovanej alebo na určitý druh práce. Posúdiť predmetnú zmluvu v prípade, ţe medzi účastníkmi bol dohodnutý určitý druh práce, iný neţ výkon funkcie konateľa, z pohľadu rozporu záujmov zamestnanca a zamestnávateľa pri jej uzavretí, vzhľadom k tomu, ţe za obe zmluvné strany konala rovnaká fyzická osoba, ţalobca. Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudky okresného súdu i krajského súdu, v mimoriadnym dovolaním napadnutom rozsahu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p.

§ 243fods.

1 písm. c/ O.s.p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníčky konania a túto ochranu nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudky okresného a krajského súdu v mimoriadnym dovolaním napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. decembra 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová