Najvyšší súd 8 Sžo 48/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. C., zastúpený advokátkou JUDr. L. S., proti žalovanému Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného – personálneho rozkazu č. 21 zo dňa 16.januára 2004, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 107/2008-91 zo dňa 30.októbra 2008, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 107/2008-91 zo dňa 30.októbra 2008 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 1S 107/2008-91 zo dňa 30.októbra 2008 podľa ustanovenia § 205d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil konanie o žalobe žalobcu proti personálnemu rozkazu náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (v personálnych veciach) č. 21 zo dňa 16.januára 2007 z dôvodu oneskoreného podania žaloby. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že personálny rozkaz o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru je rozhodnutím, proti ktorému zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení účinnom v čase vydania napadnutého personálneho rozkazu (ďalej len zákon o vojenskej službe) nepripúšťal opravný prostriedok a personálny rozkaz nadobudol právoplatnosť vyhlásením (v predmetnej právnej veci dňa 3.februára 2004). Žalobca podal žalobu o preskúmanie personálneho rozkazu až dňa 8 Sžo 48/2009 2 16.mája 2006, čím nedodržal dvojmesačnú prekluzívnu lehotu na podanie žaloby uvedenú v ustanovení § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnutý personálny rozkaz bol vydaný v rozpore so zákonom o vojenskej službe (§ 48), a preto je neplatný. Personálnym rozkazom bol ukrátený na jeho právach, preto ho napadol mimoriadnym opravným prostriedkom podľa ustanovenia § 49 zákona o vojenskej službe; na opravný prostriedok dostal zamietavú odpoveď, preto mu nezostávalo nič iné ako sa obrátiť na súd. S rozhodnutím krajského súdu sa nestotožňuje. Je toho názoru, že pokiaľ sa na celé konanie o vydaní a napadnutí personálneho rozkazu vzťahujú ustanovenia zákona o vojenskej službe, tak sa vzťahujú aj na konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch. V čase, keď bol personálny rozkaz vydaný, bol vážne chorý, mal problémy s chrbticou, kvôli čomu sa podrobil aj operácii. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného č. X, odvolací súd zistil, že žalobca bol rozkazom náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (v personálnych veciach) č. 21 zo dňa 16.januára 2004 odvolaný dňom 30.marca 2004 z doterajšej funkcie veliteľa čaty strážnej čaty strážnej roty jednotiek bojového zabezpečenia Prevádzkového práporu veliteľstva vzdušných síl Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky a dňom 31.marca 2006 bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. d/ zákona o vojenskej službe (v pôvodnom personálnom rozkaze bolo uvedené, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru dňa 31.marca 2004, na základe č. p. PÚ-20-14/2006 zo dňa 24.mája 2006 bola však vykonaná oprava na 31.marca 2006). Dôvodom rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca splnil prevzatý záväzok na dočasný služobný pomer a nebol prijatý do stáleho služobného 8 Sžo 48/2009 3 pomeru. V poučení bolo uvedené, že ide o konečné rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať. Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či personálny rozkaz náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky spĺňa formálne a materiálne znaky rozhodnutia, ktoré vyžadoval zákon o vojenskej službe (§ 48). Personálny rozkaz musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, že rozhodnutie uvedené v personálnom rozkaze je konečné a že sa proti nemo nemožno odvolať (podať rozklad). V personálnom rozkaze sa uvedie vojenská hodnosť, meno, priezvisko a funkcia služobného orgánu, dátum jeho vydania a základné osobné údaje o profesionálnom vojakovi. Personálny rozkaz musí byť podpísaný s uvedením vojenskej hodnosti, mena, priezviska, funkcie služobného orgánu a musí sa oznámiť alebo doručiť profesionálnemu vojakovi. Ak profesionálneho vojaka nemožno dosiahnuť, vyhlásenie personálneho rozkazu sa nahradí jeho doručením. Personálny rozkaz musí obsahovať náležitosti uvedené v ods. 2 až 7, inak je neplatný (§ 48 ods. 1, ods. 2, ods. 5 - 9 zákona o vojenskej službe). Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že personálny rozkaz náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (v personálnych veciach) č. 21 zo dňa 16.januára 2004 spĺňa požiadavky ustanovenia § 48 zákona o vojenskej službe a z toho vyplýva, že žalobca bol správne poučený o nemožnosti podať riadny opravný prostriedok (odvolanie) proti uvedenému personálnemu rozkazu. Personálny rozkaz bol žalobcovi vyhlásený dňa 3.februára 2004; týmto dňom sa stal personálny rozkaz právoplatným. Právoplatný personálny rozkaz bolo možné napadnúť mimoriadnymi opravnými prostriedkami:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.