zákona č. 211/2000Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Navrhovateľky zastúpené právnym zástupcom, ako poškodené, znovu listom č.: 618/09/2007 zo dňa 02.02.2007 požiadali
zákona č. 211/2000 Z.z. o poskytnutie informácii a súčasne uplatnili nárok na náhradu škody
zákonníka prace. Krajský súd v Bratislave vec postúpil uznesením č. konania 1S 71/2007-42 zo dňa
osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Tie informácie, ktoré žiada advokát navrhovateľky sprístupniť, sa nachádzajú v súdnych spisoch, teda sú prístupné aj pre účastníkov konania, pretože títo majú právo do súdnych spisov nahliadnuť. K podaniu č. 618/09/2007 zo dňa 02.02.2007 odporca uviedol, že Kancelária ministra obrany listom č. KaMO-42-196/2007 zo dňa 30.04.2007 požiadala Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava (ďalej len „VÚSZ Bratislava“) o stanovisko k uplatneniu nároku na náhradu škody Ing. M. B.. Stanovisko bolo zaslané kancelárii ministra listom č. VÚSZ- 377-2/2007-DPO dňa 22.04.
zákona č. 211/2000Z.z. a v podaní zo dňa 02.02.2007 si zároveň uplatnila nárok na náhradu škody. 3 Sžnč 13/2008 4 Predmetom návrhu na začatie konania v tejto veci bolo uloženie povinnosti odporcovi konať a rozhodnúť vo veci podaní navrhovateliek zo dňa 28.11.2006 a zo dňa 02.02.2007.
1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verjenej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejenej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhondúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy umožňujú súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tým, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote rozhodnúť. Samozrejme za predpokladu, že po oboznámení sa s príslušným spisom zistí, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal.
1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti
3 Sžnč 13/2008 5 O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy (§19 ods.2 zákona č. 211/2000 Z.z.). Z odseku 3 § 19 citovaného zákona vyplýva, že odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní
osobitného zákona (§19 ods.4 zákona č. 211/2000 Z.z.). Súd sa podrobne zaoberal návrhom navrhovateliek, obsahom pripojených administratívnych spisov, avšak v danom prípade zistil, že odporca vo veci oboch podaní konal a poskytol odporkyni informácie a to listami zo dňa 20.12.2006 a 03.01.2007 v prvom prípade a listom zo dňa 10.04.2007 v druhom prípade. Pokiaľ sa navrhovateľka 1 s rozsahom alebo kvalitou poskytnutých informácií nestotožnila, mala postupovať v intenciách zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (§ 19 ods. 4 citovaného zákona) tak, že mala na základe žaloby požiadať súd o preskúmanie zákonnosti vydaného rozhodnutia resp. o preskúmanie tzv. fiktívneho rozhodnutia a to
druhej hlavy piatej časti OSP. Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (štvrtá hlava piatej časti OSP) nebolo možné v tomto prípade aplikovať, pretože navrhovateľka sa vo svojich podaniach domáhala poskytnutia informácii od odporcu, pričom uvedený právny vzťah upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám tak, že v prípade nečinnosti povinného orgánu upravuje fikciu vydania rozhodnutia povinným orgánom tzv. vydaním fiktívneho rozhodnutia, ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu zákonnosti správneho rozhodnutia aj keď reálne neexistuje. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vedeného k písomnému podaniu navrhovateliek zo dňa 02.02.2007 vyplýva, že odporca k uplatnenému nároku na náhradu škody zaujal stanovisko v liste zo dňa 10.04.2007 č. KaMO-42-90/2007 tak, že nárok 3 Sžnč 13/2008 6 na náhradu škody
Zákonníka práce odmieta ako právne neopodstatnený. Dávky, ktoré si Ing. M. B. uplatňuje vo svojom podaní, nemožno v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov priznať, pretože na tieto dávky nie je právny nárok. V tejto časti návrhu odporca nebol nečinný, oznámil listom navrhovateľke svoje stanovisko k uplatnenému nároku na náhradu škody. V prípade, že sa s ním odporkyňa nestotožnila, je jednou z jej možností uplatniť nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní na všeobecnom súde. Pokiaľ by ale išlo o iné veci napr. o rozhodnutia správnych orgánov vo veci nepriznania renty alebo iných sociálnych dávok má navrhovateľka možnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, domáhať sa preskúmania zákonnosti správnych rozhodnutí na súde. S poukazom na uvedené dospel senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný a preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
5 O.s.p. tak, že nepriznal navrhovateľkám právo na náhradu trov konania, keďže nebolo vyhovené ich návrhu. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 29. októbra 2008 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.