← Slovensko

sťažnosť obžalovaného

Obsah (8)§ 8§ 148§ 32§ 250§ 174§ 219§ 495§ 31

N a j v y š š í s ú d 5 Tost 5/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného Ing. V. V. pre pokus trestného činu vraždy

§ 8ods.

1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do

  1. januára 2006 a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z
  2. marca 2009, sp. zn. 1 T 19/99, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
  3. marca 2009 takto r o z h o d o l :

§ 148ods.

1 písm. c/ Tr. por. účinného do

  1. januára 2006 sťažnosť obžalovaného Ing. V. V., nar. X. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Uznesením Krajského súdu v Trenčíne z
  2. marca 2009, sp. zn. 1 T 19/99, senát tohto súdu

§ 32ods.

3 Tr. por. účinného od

  1. januára 2006 rozhodol, že predseda senátu JUDr. Jozef Mészáros nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného Ing. V. V. vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 1T 19/
  2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predseda senátu nemá k obžalovanému osobný vzťah a necíti sa voči obžalovanému zaujatý. Čo sa týka ďalšej námietky obžalovaného, kde vytýkal súdu krátku lehotu na zvolenie si obhajcu, o tejto nekonal, pretože sa vzťahovala na procesný postup súdu. Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Prevažnú časť jeho sťažnosti tvoria rôzne invektívy voči súdom Slovenskej republiky, preto touto časťou jeho podania nie je potrebné sa zaoberať. V závere svojho podania uviedol, že proti predsedovi senátu JUDr. Jozefovi Mészárosovi podal žalobu na Okresnom súde Trenčín, preto

jeho názoru sú dané dôvody na jeho vylúčenie z vykonávania úkonov v jeho trestnej veci. Navrhol preto, aby najvyšší súd JUDr. Jozefa Mészárosa vylúčil z vykonávania ďalších procesných úkonov v jeho veci. 5 Tost 5/2009 2 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, postupujúc vzhľadom na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Z. z. v znení zák. č. 5/2009 Z.z), účinného od 1. januára 2006,

predpisov dovtedy účinných, t.j.

zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 147 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému mohol sťažovateľ podať sťažnosť ako i konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného Ing. V. V. nie je dôvodná. Najvyšší súd po postupe nariadenom citovaným ustanovením z predloženého spisového materiálu zistil, že na obžalovaného Ing. V. V. podal Krajský prokurátor v Trenčíne obžalobu ešte 6. mája 1999 pre pokus trestného činu vraždy

§ 8ods.

1, § 219 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Ďalej zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z

  1. februára 2003, sp. zn. 1T 19/99, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  2. júna 2005, sp. zn. 4 To 41/03, uznaný za vinného z pokusu trestného činu vraždy

§ 8ods.

1, § 219 ods. 1 Tr. zák., pokračovacieho trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Tr. zák. a trestného činu krivého obvinenia

§ 174ods.

1 Tr. zák. a bol mu uložený

§ 219ods.

1, za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením na výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Taktiež mu bol uložený trest prepadnutia veci a bol zaviazaný k náhrade škody. Hlavné pojednávanie na krajskom súde i verejné zasadnutie o odvolaní na najvyššom súde sa konalo ako proti ušlému v zmysle § 302 Tr. por. a nasl. účinného do

  1. januára 2006 Obžalovaný do výkonu trestu nenastúpil, na území Slovenskej republiky sa nezdržiaval, preto krajský súd vydal na neho európsky zatýkací rozkaz, na základe ktorého bol zadržaný v Českej republike a Krajský súd v Brne uznesením z
  2. septembra 2007, sp. zn.1 Nt 218/2006, v spojení s uznesením Vrchného súdu v Olomouci zo
  3. februára 2008, sp. zn. 2 To 125/2007, rozhodol o jeho vydaní na výkon trestu odňatia slobody s podmienkou, že Slovenská republika poskytne menovanému možnosť požiadať o obnovu konania a umožní mu prítomnosť na súdnom konaní. Obžalovaného na základe vyššie uvedených rozhodnutí prevzali justičné orgány Slovenskej republiky dňa
  4. marca 2008, kedy bol dodaný na výkon trestu. Vzhľadom 5 Tost 5/2009 3 na vyššie uvedenú podmienku justičných orgánov Českej republiky, Krajský súd v Trenčíne na verejnom zasadnutí
  5. mája 2008 uznesením pod sp. zn. 1T 19/99,

§ 495ods.

4 písm. b/ Tr. por. zrušil rozsudok krajského súdu z

  1. februára 2003 i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  2. júna 2005, sp. zn. 4 To 41/2003, v celom rozsahu. Zároveň rozhodol o vzatí obžalovaného do väzby. V tomto prípade krajský súd správne postupoval

ustanovení nového Trestného poriadku, pretože išlo o konanie vo veci, ktorá bola už právoplatne skončená. Fakticky išlo o vykonávacie konanie. Po právoplatnosti vyššie spomenutého zrušujúceho uznesenia však nastala situácia uvedená v poslednej vete ustanovenia § 495 ods. 4 písm. b/ Tr. por.,

ktorého sa po právoplatnosti uznesenia postupuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby. Ide o špeciálne ustanovenie, ktoré umožňuje zrušiť právoplatné rozhodnutie mimo konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktorými sú v Trestnom poriadku iba dovolanie a obnova konania. V praxi to znamená, že v konaní sa musí aplikovať starý Trestný poriadok účinný do 1. januára 2006, nakoľko obžaloba bola podaná ešte v roku 1999. Z toho dôvodu musí krajský súd v konaní postupovať

Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 s výnimkou prípadov uvedených v prechodných a záverečných ustanoveniach v § 567c ods. 1 Tr. por. teraz účinného (t.j. ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní).

§ 31ods.

1 Tr. por. (nového) z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len prísediaci), vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník, prokurátor, policajt, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

§ 32ods.

3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako

odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát. 5 Tost 5/2009 4

ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci rozumie, že uvedený orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou a pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo dotýka, sú najmä strany trestného konania. Účelom tohto ustanovenia v prípade sudcu je zaistiť, aby sa na rozhodovaní nepodieľal ten sudca, ktorý má k prejednávanej veci alebo k vyššie vymedzenému okruhu osôb taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho spôsobilosti rozhodovať nestranne. Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. o vylúčení orgánov trestného konania teda prichádza v úvahu len vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. V danom prípade z predloženého spisového materiálu žiadna takáto skutočnosť nebola zistená. Z písomného vyjadrenia predsedu senátu vyplýva, že sa necíti byť vo veci zaujatý. V celom spisovom materiály sa nenachádzajú žiadne dôkazy, resp. skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Obžalovaným vznesené námietky nie sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa. Samotná skutočnosť, že obžalovaný podal žalobu na okresnom súde, kde žalovanou stranou je predseda senátu JUDr. Jozef Mészáros ešte neznamená, že v posudzovanej veci sú dôvody pre jeho vylúčenie z vykonávania úkonov. Podanie žaloby nemôže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti konkrétneho sudcu. V opačnom prípade by mohla vzniknúť situácia, že obžalovaný bude podávať postupne občianskoprávne žaloby na každého sudcu a jeho vec by nemohol prerokovať žiadny súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 148ods.

1 písm. c/ Tr. por. účinného do

  1. januára 2006 sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
  2. marca 2009 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu : Vypracoval: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.