1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2T 4/05, o dovolaní, ktoré podal obvinený PhDr. J. T., zastúpený obhajcom JUDr. V. Š., advokátom v Bratislave, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2008, sp. zn. 4 To 91/2006, takto r o z h o d o l :
Dr. J. T. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa z 9. októbra 2006, sp. zn. 2T 4/05, obvinený PhDr. J. T. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu sprenevery
1, ods. 5 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že ako predseda predstavenstva akciovej spoločnosti P. K. o.c.p., so sídlom v L.
5 Tr. zák. trest odňatia slobody na 5 (päť) rokov a na jeho výkon tohto zaradil
3 Tr. zák. do prvej 1 Tdo V 4/2009 2 nápravnovýchovnej skupiny;
1 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) tomuto bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému P. R. sumu 5 000 000 Sk. Najvyšší súd ako súd odvolací na základe odvolania obvineného proti rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom zo 17. júna 2008, sp. zn. 4 To 91/2006,
1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu; sám vo veci rozhodujúc na podklade § 259 ods. 3 Tr. por. obvinenému uložil
5 Tr. zák., s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody na štyri roky, pričom
3 Tr. zák. tohto na výkon uloženého trestu zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Obvinený
1 písm. c/ Trestného poriadku. Obvinený na tomto základe navrhol, aby Najvyšší súd vyslovil, že napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu bol v jeho neprospech porušený zákon v ustanovení § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, aj v ustanoveniach § 33 a nasledujúcich Tr. por., aby napadnutý rozsudok a jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a prikázal Krajskému súdu v Bratislave vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné, že bolo podané oprávnenou osobou predpísaným spôsobom a že boli splnené jeho podmienky (§ 368 ods. 1, § 369 ods. 2 psím. b/, § 370, § 372 až § 374 Trestného poriadku). Na druhej strane však zistil, že neboli splnené jeho dôvody
1 písm. c/ Trestného poriadku (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Obvineným uplatnený dôvod dovolania, teda že závažným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, z celého doterajšieho konania nie je preukázateľné. Okolnosti uvádzané obvineným v písomnom vyhotovení dovolania sú len hypotetické a nekorešpondujú s obsahom spisu. Obvinený počas prípravného konania mal zabezpečenú zákonným spôsobom svoju obhajobu (vo forme činnosti obhajcu) a ním uvádzané okolnosti nie je možné prijať ako relevantné. O tento dôvod by išlo napr. v prípade porušenia práva na obhajobu, ale zásadným spôsobom. Dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní 1 Tdo V 4/2009 4 procesných úkonov smerujúcich k vydaniu meritórneho rozhodnutia bez prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Najvyšší súd dospel k záveru, že počas prípravného konania príslušné orgány postupovali v súlade s procesnými predpismi a o právnej hodnote vtedy vykonaných procesných úkonov nie je možné mať pochybnosti zásadného charakteru. Najvyšší súd ako súd dovolací jednak
1 Trestného poriadku je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené a jednak
1 písm. i/ Trestného poriadku správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. Právo obvineného na obhajobu porušené nebolo a pokiaľ sa tento dovolaním domáha skúmania svojho duševného stavu, atakuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa a súdu odvolacieho. Psychický stav páchateľa (najmä vo vzťahu k jeho trestnej zodpovednosti) patrí medzi okolností, ktoré procesne príslušné súdy skúmajú a hodnotia. Touto námietkou obvineného v dovolaní vlastne bol uplatnený ďalší jeho dôvod
1 písm. i/ Trestného poriadku (formálne však neuvedený) a napokon skúmaniu tejto otázky bráni už uvedené ustanovenie tohto zákonného ustanovenia. Tvrdenia uvedené v dovolaní o zásadnom porušení práva na obhajobu sú teda nereálne, a preto nie je možné prijať obvineným uvádzaný dôvod tohto mimoriadneho opravného prostriedku
1 písm. c/ Trestného poriadku. Vo svojej podstate nepriamym, resp. skrytým spôsobom je dovolaním namietaný zistený skutkový stav, ktorý však v súčasnom štádiu konania nie je možné skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku), pričom sa osobitne poukazuje na už uvedené ustanovenie § 385 ods. 1 Trestného poriadku. Najvyšší súd ako súd dovolací teda dospel k jednoznačnému záveru, že je evidentné nesplnenie dôvodov dovolania
1 písm. c/ Trestného poriadku, a preto na neverejnom zasadnutí tento mimoriadny opravný prostriedok podaný obvineným PhDr. J. T.
c/ Trestného poriadku odmietol. 1 Tdo V 4/2009 5 Z týchto dôvodov potom nemohol akceptovať návrh obvineného z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.