← Slovensko

o vymoženie 172 175,30 Sk s príslušenstvom

Najvyšší súd 5 M Cdo 17/2007 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P. E., s.r.o., so sídlom v B., IČO : X., proti povinnej L. M., bývajú

§ 243fods.

1 písm. c/ O.s.p.). Dôvodil tým, že oprávnený má právo vybrať si súdneho exekútora, ktorý bude exekúciu vykonávať, pričom zákon mu neukladá, aby takúto žiadosť odôvodnil. Pokiaľ súd tejto žiadosti vyhovie, o náhrade trov konania nemožno rozhodnúť podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo exekúcia nie je zastavená. Pri zmene súdneho exekútora sa odmena vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie, t.j. odmena nie je priznaná podľa všeobecných pravidiel, ale v súlade s ustanovením § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 405/2006 Z.z. podľa účelne vynaloženého počtu hodín na exekúciu s pripočítaním paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Právo oprávneného na zmenu súdneho exekútora nie je možné zamieňať so zastavením exekúcie zavinením oprávneného. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady – t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené súčasne. V opačnom prípade aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku neprichádza do úvahy. V predmetnej veci nedošlo k splneniu ani jedného z vyššie uvedených zákonných predpokladov. Oprávnený vo svojom vyjadrení žiadal vyhovieť mimoriadnemu dovolaniu. Povinná sa v dovolacom konaní nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie okresného sudu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dôvodné. 5 M Cdo 17/2007 3 Generálny prokurátor Slovenskej republiky odôvodnil mimoriadne dovolanie tým, že rozhodnutie okresného súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Právnym posúdením je činnosť súdu, v rámci ktorej súd vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. V dovolacom konaní treba vyriešiť otázku, či okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pri zmene súdneho exekútora, ku ktorej došlo na návrh oprávneného. Ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonávanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie (§ 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005). Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. V predmetnej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani dôvod pre použite uvedenej výnimky. Okresný súd vychádzal zo znenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, s poukazom na znenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorých aplikáciu však ničím neodôvodnil. Dovolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že využitie, resp. uplatnenie práva na zmenu v osobe exekútora nemožno považovať za zavinenie oprávneného, na základe ktorého by oprávnenému mala byť uložená povinnosť hradiť trovy exekúcie. Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol vo svojom rozsudku zo dňa 22. decembra 2004, sp.zn. 2 MCdo 12/2004, od ktorého právneho záveru nemá dôvod odstúpiť, pod „zavinením‘‘ oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré 5 M Cdo 17/2007 4 by spôsobili zastavenie exekúcie. Samotné uplatnenie práva na zmenu v osobe exekútora nezakladá zavinenie vo vyššie uvedenom zmysle. Navyše, v predmetnej veci nedošlo ani k zastaveniu exekúcie, teda konanie v tejto veci sa neskončilo relevantným spôsobom, nemožno preto hovoriť o existencii príčinnej súvislosti medzi uvedenými predpokladmi použitia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná si dobrovoľne neplnila povinnosť, ktorá jej bola uložená vykonateľným rozhodnutím a oprávnený bol nútený domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní, trovy exekúcie by boli vznikli u každého exekútora. Pokiaľ z ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8.2005, vyplývalo, že pri zmene exekútora sa odmena pôvodného exekútora vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie, treba vychádzať z toho, že v takomto prípade ide len o určenie výšky tejto odmeny, ktorá sa určí v súlade s ustanoveniami § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. a nie podľa jej všeobecných ustanovení (§ 4 a nasl. citovanej vyhlášky). Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p.

§ 243fods.

1 písm. a/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 243b ods. 2, 3 O.s.p. rozhodnutie okresného súdu v dovolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 18. marca 2009 JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.